Recenzie (2)
Sterilně osvětlený koridor na univerzitě v Binghamtonu posloužil současnému klasiku experimentální tvorby k navození subjektivní op-artové iluze pohybu. Ernie Gehr chápe filmové médium z čistě fyzikálního hlediska, tudíž rezignuje na dějové schéma či zvuk a reálný prostor za pomocí promptně se měnících záběrů modifikuje do vyšších abstraktních dimenzí. Třiadvacet minut sledujeme pouze jediný záběr na chodbu, v němž se kamera přibližuje a vzdaluje vždy z určitého bodu ve velmi briskním tempu, čímž jednoduchá kvadratura místnosti dostává další a další rozměry. ()
Klasicky, sterilne vyzerajúca chodba nejakej inštitúcie, či firmy. A štyri zábery, vyvolávajúce pocit prudkého pohybu kamery tam a späť technologickým, neónmi a tieňmi pokrytým, koridorom. Zbesilý pohyb inštitucionálneho spojovacieho priestoru medzi jednotlivými triedami a zborovňami pripomína v tak trochu lascívne znejúcom podobenstve masturbačné pohyby rukou okolo tuhého valcovitého telesa. Vo filme zosobňuje erektovaný falus chodba samotná, pričom ruku nehanebného Onana (biblického pôvodu) tu predstavuje neviditeľná ruka trhu, tak rada sa rozmarne hrajúca s prirodzenými túžbami deciek i dospelých. Až z popisu k filmu sa divák môže dozvedieť, že ide o koridor štátnej školy kdesi v Amerike. Režisér sa dôrazne vymedzuje voči konvenčnej kinematografii. Kašle na príbeh, postavy, hudbu, lokalizáciu, dialógy aj titulky. A napokon aj na pohyb kamery. Navzdory zdaniu, že ide o akési zbesilé kamerové trhy tam a späť, ako je uvedené na začiatku komentára, nie je tomu tak. Kamera je statická. Počas nakrúcania filmu sa nepohla ani o piaď. Spleť rýchlo sa striedajúcich záberov, vyvolaných optickou ilúziou, sa napokon trochen utápa v istej monotónnosti, a to napriek zopár vyššieuvedeným pozitívam. Experimentálne nekompromisné, divácky neveľmi ústretové. Ideálne pre videoartovú inštaláciu v galérii. ()