Soul at Peace
Réžia:
Vladimír BalkoScenár:
Jiří KřižanKamera:
Martin ŠtrbaHudba:
Michał LorencHrajú:
Attila Mokos, Roman Luknár, Helena Krajčiová, Robert Więckiewicz, Jan Vondráček, Viera Topinková, Ľubomír Paulovič, Ľubo Roman, Jaromír Hanzlík (viac)Obsahy(1)
Tóno Pánik (Attila Mokos) vychádza z väzenia. Po piatich rokoch sa konečne slobodne nadýchne. Radostné zvítanie sa s kamarátmi naznačuje, že sa preňho začína nový život. Napriek tomu, že manželka Mária (Helena Krajčiová) ho pred bránami väznice nečaká, Tóno sa teší, že sa vracia domov, do rodnej obce Čierny Hron. Už cestou autom v ňom dôverne známe miesta vyvolávajú spomienky na spoločné zážitky s kamarátmi z detstva Petrom (Robert Więckiewicz) a Marekom (Jan Vondráček), údolie, v ktorom žije, je rovnako prívetivé, ako keď odchádzal. Má svoj domov rád. Hneď ako sa Tóno objaví v obci, nastávajú problémy. Miestny policajt Rovniak (Jevgenij Libezňuk) ho legitimuje, chlapi v krčme sa vyhýbajú priamemu pohľadu do očí. Tóno je predsa zlodej, sedel v base za krádeže dreva, treba byť obozretný. Čo na tom, že aj iní majú na rováši, sedel iba Tóno. A niekto ho udal. Tóno dodnes nevie kto. Ako býva zvykom, najlepším prostriedkom na prelomenie ľadov je štamperlík na privítanie. Tóno platí rundu a hneď má plno známych. Nič sa za tých päť rokov nezmenilo. Tóno prichádza domov, kde ho víta jeho žena Mária a dlhoročný kamarát Štefan (Roman Luknár), miestny podnikateľ. Mária by chcela Tónovi toho toľko povedať, aj malý Miško sa na tatinka teší. Tóno však dá prednosť Štefanovi. Spoločne bilancujú až do noci. Štefan ponúka Tónovi možnosť zarobiť si. A keďže oboch mužov spája nielen priateľstvo, ale aj spoločná kriminálna minulosť, je jasné, že sa Tóno bude musieť rozhodnúť – vráti sa ku krádežiam dreva alebo skutočne začne nový život? Tóno cíti voči Štefanovi dlh, veď postaral sa o jeho rodinu, kým bol vo väzení, postavil mu dom, pretože si Tóno odsedel trest aj za Štefana. Bude to ťažké rozhodovanie. To, že sa z väzenia vrátil iný Tóno, než ten, ktorý doňho odchádzal, vie iba jeho žena. Mária sa snaží poskytnúť svojmu mužovi útechu. Tešila sa naňho a stále ho miluje. Napriek tomu sa medzi ňou a Tónom otvára čoraz väčšia priepasť vzájomného odcudzenia. Tóno sa pokúša nájsť si prácu. V lese ani na píle ho však nechcú, veď kto by zamestnal zlodeja? Napriek opakovaným Štefanovým návrhom sa Tóno bráni tomu, aby sa vrátil k starému spôsobu života – ku krádežiam. A tak stráca aj Štefana. Priatelia z detstva – podnikateľ Peter a farár Marek sa snažia Tónovi všemožne pomôcť, majú však svoje vlastné trápenia a problémy mužov po štyridsiatke a sami hľadajú cestu, ako sa vyrovnať s tým, že ich predstavy o živote narážajú na tvrdú realitu. Tóno sa cíti sám a zúfalo hľadá východisko. Šancu má nakoniec ako jediný dá majiteľ miestnej železnice, strojvodca Smejkal (Jaromír Hanzlík), ktorý ako jeden z mála netrpí predsudkami... (TV JOJ)
(viac)Recenzie (197)
Ján FORZA Kováčik si pre pokoj v duši a pre pokoj od tých vylomenín typu Misska a Modelka natočil svoj film o svojom domove pre seba a svojich (rozumej našich) lokálpatriotov. Tuším mu to vyšlo. Síce je to čisto testosterónová záležitosť a Krajčiová má tak málo priestoru, že som počas sledovania často zabúdal, že tam vôbec účinkuje (slivovica sa tam objavovala pravidelnejšie), dielko je pozerateľné aj v kinosále (biocihle – pre CZE užívateľov) a o prsia predbieha všetky slabomyseľné televízne inseminácie, dokonca aj tie, ktoré som ešte nevidel. Ako správny Stredoslovák dávam ešte pol deci hviezdy navyše. ()
Scenárom aj réžiou kruto vzdialené od reality. Tí páni sa dívajú na slovenský vidiek a jeho obyvateľov odrhnuto od reality. Ako ministerskí pracovníci rezortu poľnohospodárstva čo riadia všetko zo stoličiek bratislavských kancelárií. Slovenskí chlapi a horali majú veru iného ducha a nie to, čo nám tu chcel režisér scenárista či Attila Mokos ukázať. Filmu urobila popularitu jedine Kirschnerka so svojim songom. slabé dva b. :( ()
Nič nie je bez chyby, ale toto je konečne dielko, pri pozeraní ktorého sa môžem vcítiť a viem, že je to film o nás. O Slovákoch a Slováčiskách, o našom živote, smole aj vynachádzavosti. Neznášanlivosti aj závisti. Sme to my. Nemáme nadhľad Čechov ani americký pozitivizmus. Sme takí, ako tento film. Trošku pesimistickí, trošku predvídateľní a trošku aj nudní. Máme v sebe clivotu, občas chuť vyhrať alebo skôr len nechuť prehrať. Nosíme to všetko v sebe aj s tou chudobou, krásnou prírodou a častou rezignovanosťou. Sme to my. ()
Obyčajný príbeh o pár obyčajných ľuďoch zasadený do krásnej stredoslovenskej prírody v Čiernom Balogu. Moje prvé filmové stretnutie s Attilom Mokošom bolo zároveň aj veľmi príjemným prekvapením ako sa vynikajúco zhostil úlohy citovo vyprázdneného chlapa prepusteného z väzenia, o ktorého si každý len obtiera nohy a v gatiach má "slepé patróny". Do tohto rázovitého prostredia sadol ako riť na šerbeľ. Veľmi dlho som čakal na niečo nadpriemerné z našej produkcie. ()
,,ČO SI SLEPÝ? TY K*KOT!" __ Tento film vystihuje prvé slovo v jeho názve. Môžem povedať, že veľmi silno som uvažoval o 4*, no prihoršujem však práve kvôli tomu ,,kľudu". Komentár píšem po troch dňoch od pozretia filmu a len slabo si spomínam na niektorú scénu, čo by ma výraznejšie upútala. Najviac zrejme na citát z úst nejakého 5 ročného fagana, ktorý uvádzam na začiatku komentára. Práve s tými vulgarizmami to tiež ku prospechu nevidím. Iste sa snažili urobiť tým film realistickejším, čo je však myslím zbytočné vďaka vernému zobrazeniu ťažkej chudoby krásneho stredného Slovenska v predvečer zavedenia druhej najsilnejšej meny na svete (ako je to aj v jednej filmovej vsuvke). Problémom filmu je teda nevýrazná réžia, nielen myšlienkovo ale i príbehovo nedotiahnutý scenár a vo väčšine prípadov priemerné herecké výkony. Ako už bolo povedané, film sa môže pochváliť veľmi dobre odvedenou, často krásne panoramatickou kamerou a obstojnou hudbou a už známou baladickou záverečnou piesňou, ktorú považujem za to najlepšie od Jany Kirschner. Na záver ešte osobitne vyzdvihujem skvelo predabovaného Attilu Mokoša. ()
Galéria (16)
Zaujímavosti (23)
- Celkovo doteraz v kinách film videlo vyše 130 000 divákov. (Smok)
- Attila Mokoš a Robert Wieckiewicz boli do slovenčiny nadabovaní, keďže ani jeden z nich nehovorí plynule po slovensky. (slavo_held)
- Krátka scéna filmu sa odohráva v banskobystrickej reštaurácii "Angel's". (prechlap)
Reklama