Následky lásky

[FF 2011, Bratislava] Hneď po skončení som si predsavzal, že sa vyvarujem pridlhých opisov, podrobných rozborov alebo zbrklých úvah. Uvediem preto len zopár nezamlčateľných predností, ktoré Vás dúfam presvedčia "Le Conseguenze dell'amore" vyhľadať a venovať im dostatok pozornosti.______1. Nevídaná geniálnosť herectva Toniho Servilla v koži Titta Di Girolama-osamelého, vyčerpaného introverta pracujúceho pre mafiu-jeho monológy, jeho osobnosť. Tlieskam. 2. Z kvalitatívneho hľadiska luxusná až ultimátna montáž záberov (orgastické jazdy, radikálne polocelky) a z nej plynúca neodolateľná atmosféra. Pôžitok, ktorý nemožno racionálne opísať, postačí sa len rozplývať. 3. Zdrcujúce ozvučenie cez špičkový elektronický (inštrumentálny i vokálový) "soundtrack" plný diegetickej hudby, ktorá je v ladnom súznení s výsostným vizuálom. 4. Scenáristická elegantnosť, postupnosť a gradácia. Nič sa navzájom nebije, naopak všetko do seba zapadá ako v tetrisovej skladačke. Žiadne vydierania, ojeby alebo prvoplánové istoty, len fenomenálna filmárčina s finišom ktorý si budete chcieť púšťať stále dookola._______Samostatná kapitola PAOLO SORRENTINO, ktorý tieto hodnotné fragmety spája v jedno KOMPLEXNÉ-nebojím sa tvrdiť-majstrovské dielo. Už po dvoch skúsenostiach si tohto chalana dovolím nazvať nastupujúcou ikonou európskeho filmu, pretože ten nekompromisný systém režírovania čo nastolil v “Božskom” má tu neodškriepiteľne pevné základy, ktoré sú mojich v očiach už tak vyzreté a BRILANTNÉ, že sa mi od samého dojatia tlačia slzy von. Zabudnite na “Single manov” či podobné maniere, čaká na Vás osudové strenutie ktorého výsledok je už vopred daný-odídete poznačení. 6* (29.03.2011)

Stále som presvedčený že anglický Sorrentino má v sebe viacej filozofie ako ten Taliánsky. Následky lásky sú žánrovou spleťou romantického filmu s prvkami existencializmu a kriminálky. Vzájomne sa dopĺňajú a v zásade sú funkčné, ale je to veľmi nešťastné spojenie žánrov. Aspoň v mojom prípade. Mafiánske filmy bez nadsázky, alebo zo zvýšenou umeleckou hodnotou moc nemusím. Servillo je zase raz výborný. Magnani má krásne prsia a úsmev a Sorrentino má veľké šťastie na kameru. Bigazzi sa hrá s obrazom a hoci prevažujú interiéry dokáže v nich spraviť množstvo záberov lahodiacich oku. Ale téma starého človeka uväzneného v nedobrej situácií mi nesadla. Film je formálne a herecky tak presný až mi z neho sála akási emočná chladnosť. Nemôžem nadávať na spracovanie, ale z filmu mi sálal veľmi neosobný chlad. Nedotkol sa ma a ani ma nedonútil rozmýšľať. Vyvrcholenie je zaujímavé aj bez výraznej dramatizácie, ale hoci som aj uvažoval o tej 4 hviezde - lebo predsa len som sa nenudil - je mi viac ako jasné, že na tento film zabudnem príliš skoro. (25.10.2015)

Nepatřím mezi ty uživatele, kteří mohou srovnávat tento snímek s jeho jinými filmy, ale jedna věc je jistá, že Paolo Sorrentino patří mezi ty, kteří vědí jak na sebe upozornit. Je to jeden z mála filmů, který mě od začátku nutil být soustředěný a vnímavý vzhledem k vyvíjejícím se událostem příběhu o osamělém muži Titti Di Girolama, který vedl velmi zvláštní způsob života. Možná jako já si budete dost dlouho klást otázku proč působí celou dobu tak odtažitě, bezútěšně a zasmušile. Odpovědi se vám dostane, ale mně žel konečný vývoj událostí až tak neuspokojil a vyvolal ve mně trochu protichůdné pocity. Ale to je také mé jediné minus celého filmu, který byl jinak velmi vyjímečný, originální a navíc s výbornou kamerou. A zcela určitě se musím podívat ještě na nějaký jiný Sorrentinův film.75% (14.09.2012)

Consequences of Love je artový film, ktorý sa Vám buď veľmi páči alebo veľmi nepáči. Mne teda nezaujal. Teda zaujal, len chvíľu - na začiatku. Po snubnom úvode som čakala rozbeh (čo bola prvá chyba, tempo pokračovalo rovnakým uspávacím rytmom) a odhaľovaním Tittových tajomstiev sa naskytla možnosť vytvoriť si vzťah k hrdinovi a k deju. No dej ani ďalej neponúkol nič a hlavný hrdina bol po stránke analytickej zaujímavý, ale nudný vzhľadom k deju. K obrázkom, ktoré sa na plátne mihali nech sa vyjadria radšej odborníci, ktorí tomu rozumejú. Tento film ma obišiel veľkým oblúkom a kto nemá rád artovky, nech ho radšej ani neskúša. (06.11.2013)

Film síce nie je skoro vôbec romantického žánru, romantiky je tu minimum, ale o to tu nejde. Paolo Sorrentino je neskutočne nadaný, pre mňa novoobjavený talent európskej kinematografie. Nadchýna ma jeho cit pre obraz a precíznosť záberov až niekedy neskutočnej kamery (hlavne v jeho najnovšiom diele). Soundtrack, ktorý je pre mňa vo filme jeden z najpodstatnejších prvkov, vyniká v každom jeho snímku ktorý som doteraz videl. A Toni Servillo? Ten charizmatický talian s jeho vnútornými monológmi umocňuje môj celkový pocit z filmu a prekopáva sa do mojej topky. (19.11.2013)