Janghwa, hongryeon

Jihokorejský hororový drama, který je, jak tomu často bejvá, opět o rodině. Opět o tom, že se v rodině něco stalo. Hudba, kamera, herecký výkony a velká dávka poezie. Zase plusy, který má většina jihokorejskejch filmů společnejch. Samotnej děj staví na pomalém odkrývání skutečnosti, ale dělá to tak, že nenudí. Otázka pro mě je, jestli výsledný vysvětlení děje dává dohromady uplně všechny otázky a detaily, protože podle mě tomu tak neni. Ale možná kdybych to viděl podruhý, tak bych to viděl jinak. (16.04.2010)

Tretí film Ji-un Kima je mixom drámy a hororu. Teda hororu. Nájdeme tu pár naozaj lahodných lakačiek, ale celkovo je všetko neprirodzené až veľmi úzko späté s Japonskou Nenávisťou. V tomto smere sa teda nejedná o žiadne veľké prekvapenie. Výsledná pointa tiež nie je natoľko silná aby mohla skutočne zanechať ten potrebný wtf dojem - ako tomu bolo napríklad v prípade Oldboya. Film ale nenudí. Je to hlavne výraznou atmosférou, ktorá je asi najväčším kladom celého filmu. Celé to ticho a nepokojné zvuky uväznené vo veľkom dvojposchodovom dome na samote vytvárajú omnoho stiesňujúcu a strašidelnejšiu atmosféru ako duchovia. Podobných filmov existuje naozaj veľa, ale predsa len je tento niečím zvláštny. Ono aj napriek tomu, že tam nie je moc pamätných scén sa rozhodne jedná o remeselne dokonale zvládnutý film. A ono to s každého pohybu kamery a s každej jednej kompozície cítiť. Režisér sa s filmovou rečou hrá. A tým robí film o poznanie zaujímavejším. Aj keď Kima považujem za zručného filmára, žiadny s jeho filmov , ktoré som doteraz videl až teda na jeho prvotinu ma moc nenadchol. Uvidím ako si budeme rozumieť ďalej. Príbeh o dvoch sestrách je priemer, s výbornou atmosférou ale bez výraznejšej schopnosti zostať vám v pamäti. (19.05.2012)

Od samého počátku mě to celé enormně nebavilo. Film skoro dobrou hodinku sype jeden melodramatický záběr za druhým a absolutně nic se neděje. Snížil jsem tedy pozornost. To byla zřejmě zásadní chyba. Ve spojení s asijskými ksichty, kde jeden je stejný jako druhý, jsem se v ději absolutně ztratil. Závěr tedy proplul absolutně kolem mě. Otázky typu "Kdo, co, jak a proč?" zodpovědět rozhodně nedovedu. Pravda je, že jakousi atmosféru to mělo. Bohužel, když tomu absolutně nerozumíte, tak nevíte, čeho se vlastně máte bát, a proto se vůbec nebojíte. Lekačky jsem nezaznamenal vůbec žádné. Stopáž je těžce přemrštěná a hodinový úvod stojí za méně než hovno. Budu se muset uchýlit k poctivému odpadu, protože takovou sračku jsem opravdu nečekal. (29.07.2015)

Je to dosť dobrý hororový thriller. Má celkom dobrý príbeh o dievčati, ktoré je práve prepustené z psychiatrickej liečebne domov, kde ju okrem milovanej sestry čaká aj macocha, ktorú nenávidí a otec, o ktorého už tiež nestojí, ale aj tak sa aspoň kvôli sestre snaží žiť doma čo najpokojnejšie, no začne sa jej zjavovať matka a postupne sa začne ukazovať, že nie všetko je skutočne tak, ako vyzerá. Spracovanie je na tom viac než dobre, toto nie je žiadny klasický jednoduchý priamočiary horor, kde všetko ide tak ako má, film má pomalšie tempo, za čo môže aj to, že sa prakticky celý odohráva na jednom mieste, ale to vôbec neprekáža, všetky postavy majú svoj potrebný priestor a dej je výborne premyslený a záverečná fáza sa už vyvinie dosť nečakaným smerom, ale nesnaží sa zbytočne šokovať, pôsobí to celkom prirodzene. Ale je tu dôležité premýšľať po celý čas, len čakanie na pointu tu divákovi určite nepomôže. Samotných hororových scén tu až tak moc nie je a ani sa nesnažia pôsobiť nejak zvlášť desivo, postavám pri nich nejde o život, ale sú dobre podané a svoje čaro určite majú, či už scéna v kuchyni alebo v posteli. A páči sa mi aj celková atmosféra. Herecké obsadenie je výborné, stojí hlavne na dievčenských postavách, perfektná Im Su-jeong, nesklame ani Mun Geun-Yeong, výborná Yeom Jeong-a ako macocha a o nikoho iného tu už moc nejde, otec je už skôr len do počtu. Réžia a technická stránka sú výborné, Kim Ji-un zvláda každý žáner prvotriedne a to vidno aj pri tejto rodinnej ducharine, film ma zaujímavú kameru, slušný vizuál, tu som maximálne spokojný. A tale of two sisters je originálny a inteligentný horor, pri ktorom skutočne treba premýšľať, takže kto má tento typ rád tu nemá čo stratiť. 78% (04.05.2012)

Film, ktorý v sebe výborne kombinuje rodinnú drámu s prvkami hororu. V dramatickej línii je až "pekelne" pomaly rozohratý príbeh, v ktorom postavy ako aj udalosti vyplývajú na povrch postupne, ale o to s väčou intenzitou. Hororvé prvky tu potom úspešne evokujú pocity strachu, napätia a neistoty napr. už len v v majstrovskej práci s náznakmi (sviežou obmenou je to, že v miestach kde najviac očakávate shock efekt sa často nedostavi a naopak, kde nie je jeho výskyt pravdepodobný, udrie o to s väčšou razanciou). Je potešiteľné vidieť, ako trademark ázijskych hororov nachádza uplatnenie aj vo filme s vyššou naračnou ambíciou. (29.12.2004)