Nemý film

V našich končinách málo známa pecka od otca paródií svojím názvom nezavádza. Jediné slovo tu zaznie z úst majstra pantonímy Marcela Marceaua. Šialená grotesku s množstvom hviezdnych cameí, z ktorého najviac očarí Paul Newman a jeho naháňačka na invalidnom vozíku. Najlepším kúskom Bustera Keatona alebo Charlieho Chaplina sa pochopiteľne nevyrovná, no aj tak ponúka obrovskú dávku prvotriednej zábavy, ktorá aj po rokoch strčí všetky novodobé paródie s prehľadom do vrecka. A popritom stíha byť aj skvelou satirou na fungovanie hollywoodskych štúdií a v rámci možností grotesky aj dojímať láskou k pôvodnému materiálu. Držiteľ štyroch nominácií na Zlatý glóbus. (30.03.2016)

Skvělý nápad – němý film o tom, jak se někdo snaží natočit němý film v sedmdesátých letech, za účasti těch největších dobových hvězd. Je to pár vtipných detailů, u kterých se člověk zasměje (když třeba tři filmaři chodí, a v rytmu hudby si vždycky poskočí), ale jako celek je film natahovaná nuda. Scény typu honičky s Paulem Newmanem neobsahují gag v podstatě žádný, divákovi má stačit pohled na Newmana v motokáře. A takových je tam víc… Přitom němá éra poskytovala Brooksovi takovou studnici nápadů, a možných zdrojů citací. Čekal jsem něco ve stylu Spaceballs nebo Mladého Frankensteina, což byli jakési holdy svým předobrazům, vypilované do nejmenších částeček. Tady ty částečky nějak chybí. (29.09.2006)

Možná nejlepší film z těch, co jsem dosud od Brookse viděl. Skvělý scénář, se kterým tentokrát pan režisér pracuje velmi obratně (scény jsou poměrně dobře vypointované a vygradované). Dle mého se jedná především o zdařilý experiment, který může také sloužit jako svérázný dokument o vzniku sebe sama (angažování hereckých hvězd, slavnostní premiéra atd.). 70 - 80 % (09.10.2006)

Žasnem nad tým, do akých najmenších detailov a podrobností dokázal Mel Brooks odpozorovať, dôsledne zachytiť a navrch sparodovať typické znaky nemej grotesky. Čo sa na prvý pohľad javí ako relatívne povrchný a miestami trápny pokus o nápodobu zašlej éry, je v skutočnosti nesmierne sofistikovaným mnohovrstevnatým tvarom, experimentom, satirou, dokumentom doby a metafilmom v jednom. Netrvá dlho, než si uvedomíme, že príbeh o trojici extravagantných kamarátov natáčajúcich v 70. rokoch nemý film je príbehom vzniku filmu samotného. V duchu nemej grotesky je však dejová konštrukcia tvorená sledom jednotlivých gagov a scénok (v ktorých sa tradične popierajú fyzikálne zákony), tu lepších, tu slabších. Kolísavú kvalitatívnu tendenciu možno pripísať schopnostiam režiséra, no len ťažko to možno filmu vyčítať. Vďaka tomu totiž vyniknú tie skutočne vydarené vtipy a zároveň tým omnoho presnejšie a uveriteľnejšie vystihuje hlavný prúd produkcie grotesiek, ktorý trpel rovnakými neduhmi - možno to teda rovnako vnímať i ako premyslený zámer a skutočnú trápnosť môže filmu pripisovať len divák s malými poznatkami o tejto ére. Množstvo scénok taktiež odkazuje ku svojim proťajškom v nemom filme; naháňačka na invalidných vozíkoch (ktorá obsahuje taktiež referenciu na Bena Hura) pripomenie legendárnych "keystoneských policajtov" a scéna, v ktorej sa všetci ponúknu zapáliť Anne Bancroft cigaretu je totožná so scénou v závere Der Letzte Mann F.W. Murnaua. Film taktiež zdarilo reflektuje veľké pohyby a zmeny v Hollywoode. Od počiatkov štúdiového systému 20. rokov, cez pády a návraty veľkých persón, hviezdny systém 30. a 40. rokov a novú vlnu, oživujúcu kinematografiu konca 50. a 60. rokov, pohltenie Paramount Pictures v roku 1966 spoločnosťou Gulf & Western (vo filme Engulf & Devour) až po vrcholnú éru zvukového filmu 70. rokov, vtedajšie celebrity, trendy a spoločenskú uvoľnenosť. Mel Brooks zachádza v intertextualite ešte omnoho ďalej, keď parafrázuje a odkazuje na známe motto MGM, alebo svoje vlastné filmy (nemožno si nevšimnúť plagátu na Young Frankenstein) a do toho vnáša autobiografické motívy. Fakt, že si vďaka šialenému tempu grotesiek a "screwball comedies" udržuje i pri takom enormnom množstve línií a odrobiniek prehľadnosť, je známkou precíznej dramaturgie a sústredenej réžie, ktorá presne vie, čo a ako chce týmto filmom povedať. Od 5-hviezdičkového hodnotenia ma delí len domnienka, že si napriek všetkému mohol dať Mel Brooks na vyrovnanosti záležať väčšmi, tak, ako tí skutoční majstri nemých komédií. 85% (18.01.2015)

Je snad jediný film od Mel Brooks který se mi vysloveně líbí. Zábavný, ale hvězdy tady mě neuchvátili. Učarovala jedině Bernadette Peters. Znám ji, je velmi dobrá komika a tady se mi na ní líbilo že uměla svoji roli hrát tak jako kdyby vážně byla z těch let minulých, němých filmů. S tímhle člověk musí se narodit. 4/5 (19.06.2014)