Réžia:
Béla TarrScenár:
Béla TarrKamera:
Ferenc PapHrajú:
László Horváth, Irén Szajki, Gábor Kun, Gábor Kun ifj., Gáborné Kún, Jánosné Szekeres, József Korn, Irén Rácz, Jánosné Oláh, Krisztina Horváth, Adrienne KádárObsahy(1)
Debut maďarského režiséra Bélu Tarra, ktorý nakrútil už ako 22-ročný. Zaoberá sa v ňom bytovou krízou v Budapešti v 70-tych rokoch 20. storočia. Tarr dôsledným dokumentarizujúcim režijným štýlom aranžuje autentické životné situácie a rozhovory a zachytáva tak existenčné a existenciálne krízy mladých ľudí žijúcich v nepriaznivých pomeroch maďarského socializmu. Zobrazuje dopad na rodinné, milostné a medziľudské vzťahy, poznamenané klaustrofóbiou. Kvôli rozsiahlym búracím prácam bolo v týchto rokoch v Budapešti množstvo domov zbúraných a ich obyvatelia boli prinútení k vysťahovaniu. Niektorí z nich našli nový domov u príbuzných, kde žili v extrémne stiesnených podmienkach. Tarr pristupuje k tomuto sociologickému fenoménu prostredníctvom exemplárneho príkladu mladého páru s chorľavou dcérkou, ktorý prežíva vážnu manželskú krízu pre nedostatok priestoru, obmedzovanie a osočovanie zo strany svokrovcov . (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (23)
Dokumentárna dráma, ktorá človeku servíruje priamu realitu, bez akéhokoľvek náznaku kamufláže alebo úpravy a pritom natočená citlivo a pútavo. Film, pri ktorom si človek uvedomí, že nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. ()
Nemám rád ukecané filmy. Ačkoliv tento je působivý až až a dalo by se o něm dlouze debatovat, stejně mě více oslovily jiné počiny, ať už Československé, nebo třeba Sovětské (za všechny třebas "Malá Věra"). Režiséru Tarrovi nelze upřít odvaha, s jakou se pustil do tohoto ošidného tématu už při svém debutu, nicméně dokumentaristická jednoduchost je tu trochu berličkou. ()
Hodnocení ovlivněno mou neznalostí maďarštiny a velmi pofidérní znalostí angličtiny. ()