Rush Week

Osemdesiate roky boli zlatým vekom subžánru menom slasher. Na konci tejto dekády však žáner stratil dych, finančné investície do neho sa vracali len pozvoľna, veľké štúdia sa vrhli skôr na rodinne zamerané snímky a ani menší hráči vo filmovej brandži sa do natáčania vyvražďovačiek príliš nehrnuli. Výsledkom je fakt, že zo 17 slasheroch vyprodukovaných v tomto roku (najmenej za celú dekádu) sa do pamäti diváka ako-tak vryla len trojica z nich: INTRUDER, HELL NIGHT a Halloween 5. Ostatné filmy sa vďaka svojej kvalite stali obyvateľmi najspodnejších regálov videopožičovni , kde zablúdil pohľad len tých najotrlejších filmových maniakov v bažinách a stokách filmového priemyslu, kde by si prišiel (okrem spomínaných videofilov) maximálne tak Shrek. RUSH HOUR nepatrí úplne na dno tejto filmovej stoky, k úrovni čo i len pozdných dielov Hallowwenu, z ktorého hudobného motívu bez zábran kopíruje, mu však i tak hodný kus chýba. Nevýrazná ústredná dvojica Pamela Ludwig a Dean Hamilton (archetyp vyhúlenca so zhasnutým pohľadom), predvídateľný dej, do očí bijúce predhadzovanie falošnej stopy, kopenie jednoho klišé na druhé a nezvládnuté dynamické scény zničili všetky ambície tvorcov natočiť kvalitný a atraktívny film. (31.12.2013)

Extremne plane, bez tempa, so slaboduchymi dialogmi ..... asi tak ako pise beso74 : 20 % (19.07.2020)