われに撃つ用意あり
Recenzie (1)
Japonské veľkomesto v noci. V úvodných scénach vidíme čašníčku, ktorá stretáva svoju asi americkú kamarátku u seba v práci. Za vedľajším stolom ale sedia yakuzáci a počujú, ako s ňou chce odísť. Počkajú si ju na úteku z práce a po pozretí jej dokladov zisťujú, že je Thajka a je v krajine načierno. Dej sa presúva do baru, čo sa má na druhý deň otvoriť poslendnýkrát. Najprv hrá dynamický rock, no ako majiteľ osamie, Wakamatsu si znova ide svoj pochmúrny jazz. Vo filme hrajú herci, ktorých využíval skôr aj neskôr. Detektív vyšetrujúci yakuzu je na nich drsný a tým sympatický. Wakamatsu ale trávi skoro väčšinu filmu v bare plnom kamarátov, keď zabŕdol do oveľa lepšej a napínavejšej mafia témy. Na prekvapenie sa tento exploitation režisér vyhýba priamemu zobrazeniu násilia, ako podrezaniu krku, vtedy s kamerou ide preč a zobrazí čin z diaľky. Akcia, ktorú Wakamatsu ponúka, je pritom len beh, čo nie je nič ohromujúce. Neskôr práveže v Singapore Sling dokázal, že vie natočiť aj kvalitné alebo aspoň zábavné prestrelky. Tento film ale svojím nekonečne ľahkým spôsobom prekonávania ťažkostí vyznieva dostratena. Pohodová atmosféra baru bola fajn, aôe nestačila mi na lepší výsledok. ()