Pravda je to nejdůležitější
The Truth Is All There Is
Obsahy(1)
Eduard Grečner. Filmový režisér, dramaturg, publicista a básnik. Portrét človeka, intelektuála a nadaného filmára s dôsledne definovanými umeleckými zámermi, ktoré sa mu vinou okolností a doby nie vždy podarilo naplniť. Úvahy o ideových a estetických východiskách, ktoré počas svojej tvorivej dráhy konzekventne sledoval, o zmysle a poslaní umenia a o princípoch, ktorých by sa umenie nikdy nemalo vzdávať. O realite limitujúcej slobodu umeleckého vyjadrovania, konfliktoch s mocou a príkoriach, ktorým sa Eduard Grečner – človek a umelec – rozhodol čeliť bez toho, aby pristúpil na kompromis na úkor svojich názorových postojov a vlastného svedomia, pretože pravda je to najdôležitejšie. (ASFK)
(viac)Videá (1)
Recenzie (3)
Skoro po celý čas rozpráva Eduard Grečner a aj pri svojom veku hovorí jasne a zaujímavo o svojich začiatkoch, tvorbe a o veciach, o ktorých v minulosti nemohol. Dokument, ktorý sa hodí práve do dnešnej začínajúcej doby, ktorá asi bude pripomínať normalizáciu, keďže s odstavovaním normálnych ľudí sa už začalo. –––– Normalizácia je pravý opak normálnosti. To je už osud toho pojmu normalizácia. Zakaždým, keď sa objaví, znamená pravý opak toho, čo sa hovorí. ()
Musím bohužel přiznat, že do zhlédnutí tohoto dokumentu jsem tvorbu Eduarda Grečnera neznal, nicméně od teď ji budu rád objevovat dál. A to i navzdory tomu, že pan Grečner ve snímku přiznal, že by můj milovaný žánr komedii natočit nedokázal (na rozdíl od generačně spřízněného kolegy Petera Solana) :), protože ho vždy víc zajímalo v lidech to vážné. Dokument byl zpracován jako standardní medailon a z Grečnerovy tvorby se ve větších podrobnostech věnuje pouze filmu Drak se vracia. To je velka škoda a bohužel mi to nedovoluje udělit filmu víc nez 3 *. Nicméně jsem ocenil zasazení do kontextu slovenské kinematografie, okouzlily mě úryvky režisérových veršů a potěšilo mě, že se p. Grečner na rozdíl od jiných vůbec nedistancoval od práce v dabingu, kam byl "odklizen" po sovětské okupaci. Jsem moc rád za přiležitost zhlédnout film ve světové premiéře za osobní účasti protagonisty. [KVIFF 2023] ()
Bol to (paradoxne) práve Grečner s jeho spracovaním Chrobákovej knihy, ktorý ma namotal/naviedol začať si vážiť (česko)slovenskú kinematografiu a niektoré jej počiny. V Brázdovej (myslím) prvotine tu Edo dostáva bohatý priestor na reflexiu svojho života, primárne teda z pohľadu práce a diel. Na jeho vek (92) rozpráva skutočne záživne, energicky, nesenilne, ale hlavne neletargicky, skoro s takou gráciou a záujmom ako o pol-dekádu mladší Friedkin. Mimo faktoru pútavosti predmetného režiséra je aj dokument samotný zručne natočený a absentujú v ňom hluché miesta. Že sa doku nerovnomerne venuje tvorcovým filmom by som ako značnú chybu nevnímal, skôr štandard; opak ani neviem, či som niekedy videl. Dodatočne vyzdvihujem i atmosféru dosť harmonického charakteru, čomu dopomáha aj diváka sprevádzajúci hudobný podkres Dávida Kollára (najmä skladba z úvodu). A cením RTVS za skoré nasadenie do telky po premiére v kinách. ()
Reklama