Zmeškaný hovor

Milujem strašidelné zámky v lunaparkoch. Jarmorková invenčnosť potulných komediantov i výmyselníkov zo stálych zábavných parkov je v dokonalých prípadoch rozkošne pastelovo zvrátená a morbídne úchylná. V tých horších sa dá aspoň zasmiať, no a v tých najslabších sa dá aspoň na chvíľu pobudnúť za dňa v tme. Zmeškaný hovor mi pripomenul atmosférou blúdenia očami diváka v temnote plátna, v snahe niečo zachytiť, práve strašidelné domy. A z tohto pohľadu ide o priemer. Slabinou je práve absencia momentu prekvapenia a z neho plynúceho strachu (až na pár výnimiek ide o opozeraný štandard). Potešil záver, odkazujúci na teritórium akýchsi zvrátených hier, kombinujúcich v rovnoprávnej rovine sadizmus so samaritánstvom a poukázanie na to, že len zneužívaní v detstve môžu pochopiť násilnosti ostatných. No a z pohľadu strašidelného zámku zaujalo podanie sklenej nádoby z embryom naloženým v tekutine do rúk vystrašenej dievčiny. To by bola pri jazde vozíčkom labyrintom hrôz s dámou Vášho srdca iste trefa do čierneho! (11.06.2008)

Príjemný hororík. Napriek tomu, že na mňa nepôsoil nejak extra desivo (no dobre, finále bolo fajn), celkom som si užíval atmosféru. Stále tie isté ingrediencie dokážu šikmáči podať stále zaujímavým spôsobom, klobúk dolu. A možno je to len tým, že som nedávno videl OKO 3 a všetko, kde nie je humor, považujem za dar z nebies. Dokonca aj ducharinu, ktorá nie je až taká strašidelná, ako by chcela....... (30.12.2010)

Začína to sľubne. Potom sa z toho stane akýsi zlepenec hlúpostí a nelogickostí. Nemá to žiadnu atmosféru a postavy sú strašne pasívne. Miike sa snažil skĺznuť na vlne duchárskych hororov. Ale prisahám, že také Hair od Sona - čo do zápletky absurdnejšie sú omnoho pozerateľnejšie. Jeden z tých filmov( a verím tomu, že ich má Miike viac), ktoré ukazujú, že aj majster tesár sa niekedy utne. Príde mi dokonca absurdné, že Američania spravili z tohto remake dúfajúc, že to bude dobré. Nuž čo.. veď nakoniec každý máme to svoje jedno nebo. (22.10.2017)

Naprosto běžný trend japonských duchařin přelomu tisíciletí, se kterými se po velmi povedeném Ring nebo Ju-on (nebo Hong Kongské jednohubce "oko") následně roztrhl pytel a Chakushin Ari se rozhodně může přiřadit k těm povedenějším. Takashi Miike je parádní režisér (s docela chorobnou myslí, když se podíváme na jeden z největších jeho kultů Koroshiya 1 alias Ichi the Killer) a průměrný námět zpracoval velmi pěkně a vytřískal z toho maximum. Dívalo se na to moc pěkně a fungovalo to tak, jak mělo. Vypíchnul bych scénu z televizního studia - moc pěkný moment. (21.10.2018)

Už dlhú dobu neviem akosi filmom z Ázie prísť na chuť. Od zmeškaného hovoru som čakal niečo viac, avšak drvivá časť filmu sa odsýpa v klasických mantineloch, na ktoré už začínam byť akosi alergický. Niekto zomrel v obrovskom hneve (!) a z nejakého, do konca nevysvetleného dôvodu, začína terorizovať partiu mladých ľudí. To je asi tak všetko podstatné k príbehu, ktorý je rozfláknutý na skoro dve hodiny. Musí sa nechať, že niektoré pasáže a scény boli naozaj dobré, ako napríklad scéna v štúdiu, ale ako celok ma to viac-menej nudilo. Lepšie ako som čakal, avšak stále iba ničím výnimočný pozerateľný priemer s niekoľkými podarenými scénami. 60 % (03.03.2011)