Obsahy(1)
Prevzaté predstavenie Slovenského komorného divadla v Martine. Jedinečný autorský projekt režiséra Doda Gombára a dramaturga Róberta Mankoveckého nadväzuje na úspešnú koncertnú verziu, ktorú mali diváci možnosť vidieť počas festivalu Dotyky a spojenia 2006. Divadelný kritik Oleg Dlouhý označil koncertný happening za „skvelý náčrt nového generačného pohľadu na zakladateľov našej národnej identity". Táto veľmi úspešná koncertná prezentácia si získala veľa pozitívnych ohlasov a fanúšikov. Základ inscenácie tvorí zhudobnená poézia štyroch osobností slovenskej literatúry a histórie: Ľudovíta Štúra, Janka Kráľa, Sama Chalupku a Andreja Sládkoviča. Tí ako Ľudo, Jano, Ondro a Samo tvoria kapelu, ktorá má veľkú generálku pre svojím prvým koncertom. Charakteristickým znakom naživo hraných a spievaných piesní Róberta Mankoveckého a Miloslava Kráľa je ich žánrová rôznorodosť, pohybujúca sa v spektre od tvrdého rocku, cez punk, ska, hip - hop až po lyrickú baladu. Javiskové stvárnenie sa, na rozdiel od koncertnej verzie, rozšírilo o činohernú zložku, v ktorej sa osudy štyroch protagonistov v náznakoch približujú osudom slávnych národovcov. Ich postoje a vyjadrenia, balansujúce na rozhraní vlasteneckého a nacionalistického, tvoria hlavnú tému inscenácie, ktorá poukazuje na to, ako ľahko môžu národné myšlienky evokovať a dospieť až k nacionalistickým postojom. Táto hudobná inscenácia atraktívnym spôsobom otvára otázku aktuálnosti štúrovskej poézie pre dnešnú mladú generáciu. Dramaturg a spoluautor hudby Róbert Mankovecký získal za tento autorský projekt cenu Ministra kultúry SR Mareka Maďariča. Trojica autorov hudby - Róbert Mankovecký, Miloslav Kráľ a Ondrej Kovaľ získali za Štúrovcov divadelné ocenenie Dosky 2007 za najlepšiu scénickú hudbu sezóny 2006/2007. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (1)
Nepopieram ich historický a jazykový význam, ale Štúrovci sú tak trochu relikt. Na základnej a strednej škole som si ich užil do sýtosti a ešte trochu viac. Preto maximálne kvitujem nápad za týmto predstavením. Aktualizovať, kritizovať a parodovať minulé hnutia a ideológie. To sa podarilo na výbornú. Pomáhajú aj výborní herci - najmä Marek Geišberg, Ondrej Kovaľ a Dano Heriban patria, podľa môjho skromného názoru, medzi slovenskú elitu. Samozrejme, nie je to dokonalé, občas to nemá potrebnú šťavu a vtip. Ale vzhľadom na originalitu si Štúrovci zaslúžia štyri silné, červené, päťcípe hviezdy. (NOTE: Hodnotím televíznu verziu.) ()