Texaský masaker motorovou pílou

V některých filmech mě Nispel prostě nevadí. Prostě vezme největšího možného chlapa, dá mu do ruky motoračku a Jessicu Biel nechá celý film pobíhat v tílku. Jeden z určitě povedenějších remaků s kvalitním obsazením. Pozdější nové bláboly Noční můry nebo Krvavého Valentýna na tom byly mnohem hůře. 60% (06.07.2015)

„Neexistuje nič, čo by nevyriešila šálka čaju.“ Páčilo sa mi to viac, ako Hooperov originál z r 1974. Niekto povie, že je to rúhanie. Ja nie. Remake ponúka sympatický kasting kladných postáv (Biel, Balfour, Tucker, Vogel, Leerhsen). Zlo je šialene charizmatické; démonický Leatherface je napokon paradoxne tým najmenej zaujímavým a prím hrajú pitoreskní, totálne zvrátení a nechutne sadisticko-úchylní obyvatelia vidieka, pričom niektorým k nezabudnuteľnosti stačí pár ľadových, neľudských pohľadov a  tri štyri vety (pracovníčka pumpy, dve pani v prívese). Najkultovejším spomedzi nich je nepochybne samozrejme drasťák všetkých drasťákov R. Lee Ermey (Olovená vesta). Ten si svojho šerifa neskutočne ťažko dáva. Ďalším výrazným plusom je perfektná sedemdesiatková atmosféra (soundtrack, kostýmy) a južanská dusná výprava, kde je také sparno, že sa kazí aj mäso v chladničkách (už tie úvodné titulky sú fajnovo naturalistické, nevraviac o ich dokončení na samom závere filmu). Snímka je nechutná a explicitná, napriek tomu zďaleka nie tak, ako by ste možno čakali (a ako naznačuje názov). Naopak, miestami sa režisér prekvapivo spolieha viac na atmosféru a postupné budovanie neznesiteľného napätia, než vyložený bitúnok. Pre mňa osobne najodpornejšími scénami neboli vešania na hák, ale v podstate „neškodné“ pasáže s nechtami (fuj) a s nájdením zubov (!!!). Z filmu na vás každopádne veľmi rýchlo prejde taký ten príšerný pocit skazy, keď všetko hnije a smrdí, všade lietajú muchy a mrvia sa červy (a do toho hlava vtedajšieho internetovo-filmového guru Harryho Knowlesa). Ak si niekto napriek tomu chce sťažovať na to, že je to málo hardcore, potom mu treba pripomenúť, že už cenený originál (jeden z pilierov hixploitationu) na tom po stránke násilia nebol nijako výrazne explicitne už v dobe premiéry a škandál a búrlivé reakcie vyvolával úplne inými prostriedkami, než otvorene zobrazeným gore. Okrem toho na mňa smutne doľahla taká tá melancholická atmosféra zmaru, kedy prichádzajú o život sympatické mladé postavy, ktoré majú celý život ešte len pred sebou a namiesto toho, aby si užívali a neskôr plánovali rodiny, im do životov bez pozvania vtrhla banda otrasných psychopatov a násilných zmrdov. V rovnakom roku do kín idúci (tiež hixploitation) Pach krvi je takisto moja srdcovka. Na oboch som bol v kinách a i keď obe majú svoje muchy (miestami doslova), neviem im dať iba 3*. Film napriek tvrdeniam z úvodu a záveru nie je adaptáciou skutočných udalostí, každopádne však ide o akýsi zlepenec viacerých šialených sériových vrahov. Kino Považan NMnV 2004 (12.11.2004)

Videl som viac Texaských masakrov a tento sa mi páčil asi najviac. V porovnaní s predchádzajúcim masakrom v Texase, je to o niekoľko tried lepšie. Remaky nie sú práve najšťastnejšou skupinou filmov a preto musím tento len chváliť. Odsýpalo to svižne, je to zručne natočené a Leatherface je opäť v celej svojej "kráse". Nechýba tu surovosť a brutalita, v čom vynikali staré diely a pre ľudí, ktorí o pôvodnom TChM nikdy nepočuli, to môže byť slušná porcia "zábavy". (07.01.2015)

Aspoň z jedného dôvodu som rád, že som videl tento horror. Dostal som sa tak k originálu z roku 1974. Ale zase nie len preto. Keďže ide o môj prvý motorovopílový zážitok, určite naň tak skoro nezabudnem. Aj keď mi to hodinové naháňanie s pílou v ruke niekedy začalo poriadne liezť na nervy, pár momentov v dome, ponurá hudba a nechutný never-die záporák mi nahnali strach. 60%. (21.10.2007)

"Nic ve zlým, ale jak často se v týhle prdeli střílejí holky do hlavy?" Věděl jsem do čeho jdu, nějakého toho škaredého maníka s motorovkou jsem už taky potkal a tak jsem byl zvědavý, jestli se budu bát. Odpověď se rychle našla - nebudu, není čeho. Mně to totiž přišlo spíš humorné, takže jediným důvodem, proč jsem to dokoukal, byla Erin v bílém tílku a těsných džínách. Ta se mi líbila tak, že jsem si přál stejně hodné příbuzné, jako byli ti, kteří ji dodali Leatherfacovi do sklepa. I já bych totiž uvažoval o jejím přeříznutí, ale motorovou pilu bych kvůli tomu nestartoval. (19.04.2017)