Mumínci

Mumínci sú veľmi netradičný animovaný seriál nielen pre deti, čomu zodpovedá aj jeho vlažné divácke prijatie. Je to však vskutku famózny popkultúrny počin. Prvá kniha o mumínkoch bola napísaná už v roku 1945 a existuje aj mnoho filmových spracovaní, avšak až táto fínsko-japonská verzia z roku 1990 odštartovala takzvaný moominboom (vo Fínsku dokonca existuje obdoba Disneylandu - Moomin World), ktorý široko preslávil najkladnejšiu verziu severských trolov. Seriálu sa pomerne verne darí vystihnúť atmosféru z kníh Tove Janssonovej. Najfascinujúcejšie na celom univerze Mumínkov je obrovské defilé viac či menej vyskytujúcich sa postáv, ktoré bravúrnym spôsobom personifikujú ľudské vlastnosti a úchylky. Seriál sa vymyká konvenciám tvorby pre deti práve budovaním postáv, medzi ktorými nie sú len kladní moralizujúci a príkladní hrdinovia a na druhej strane zlí hriešni záporáci, ktorí prídu nakoniec k náprave. Všetky postavy sú silné individuality, niekedy antihrdinovia a zdanliví záporáci či dokonca monštrá sú vo svojej činnosti motivovaní neovládateľnými túžbami. Zlomyseľné charaktery ako napríklad Majka alebo Stinky by boli v iných rozprávkach jasne odsúdené ako nevhodné k identifikácii, v Mumínkoch si ich však zamilujete, fandíte im a chápete ich konanie. Postavy sa delia na samotných mumínkov, zvieracie stvorenia, rozprávkové bytosti a ľudí. Ich hierarchizácia a vzájomné prepojenie by stálo za samostatnú analýzu. Žánrovo seriál prechádza ako správna všežravá popkultúra od dobrodružstva, cez lovestory, rodinnú komédiu, mysteriózny triler, sci-fi až k hororu. Nechýbajú tu postavy ako napríklad Komisár či mimozemšťania. Seriálu svedčí aj japonský štýl animácie, ktorá v kombinácii s komickými ruchmi a poetickou hudbou výborne vystihuje atmosféru čarovného údolia mumínkov. Čo môže veľa ľudí odradiť je miestami pomalé tempo, dobrodružnú rodinnú atmosféru striedajúce zádumčivé a temné nálady a množstvo introvertných, často ťažko uchopiteľných či dokonca filozofujúcich postáv, ktoré by nikto v kreslenej rozprávke neočakával. (07.11.2013)

Na to, že sa kniha ku mne dostala až v pomerne neskorom veku, bol som ňou silne ovplyvnený. Táto seriálová adaptácia z počiatku 90. rokov veľmi dobre vystihuje nielen ducha predlohy, ale i jeho ťaženie z rozsiahlych fínskych mytologických a bájoslovných prameňov. Tak ako je tomu i v príbehoch Hansa Christiana Andersena či samotnej predlohe Tove Janssona, detailne prekreslené postavy nikdy nemajú len jednu stránku osobnosti a každá z nich je unikátna. Dohľad japonských animátorov je v tomto prípade, podobne ako pri transformácii množstva klasických európskych rozprávok veľkým kladom a dýcha z neho správna čarovná atmosféra. Podrobnejší rozbor už za mňa vykonal Havenohome. K vysokému hodnoteniu prispieva i moja niekdajšia záľuba vo fínskej kultúre a fakt, že som sa podieľal na divadelnej adaptácii knižnej predlohy. Malá srdcovka. 100% (07.05.2015)

Velice šikovně povedený seriál o zvláštních postavičkách. Jak jsem byl malý, tak to dávali v kouzelné školce. V jednom díle se objevila nějaká strašlivá příšera a já měl dost. Jsem rád, že to znova opakují v Neděli ráno. A celkově je to takové tajuplné. Nejoblíbenější postavička: Šňupálek.90% (28.03.2007)

Když jsem zadával do vyhledávače jeden z oblíbených seriálů mého dětství, nečekal jsem "modré" hodnocení. Upřímě? - nechápu... Roztomilé abstraktní příšerky, rodiná pohoda, romantický hippy Šňupálek... to vše v prostředí údolí, která snad ani nemůže být skandinávštější! - Podle krásné předlohy. Co může být lepšího na seriálu pro děti? (24.02.2010)

Knížky jsou asi opravdu lepší (ale kde ne, že? A nejlepší je Pozdě v listopadu). Ale i tak jsou skvělí. Neznám jinou knihu/seriál/cokoliv, kde se lze identifikovat se všemi postavami, ale hlavně Dá se ležet na mostě a hledět na tekoucí vodu. Nebo běhat a čvachtat se bažinou v červených holínkách. Nebo schoulit se do klubíčka a poslouchat, jak do střechy bubnuje déšť. Dobrý život je náramně lehký. (04.07.2010)