Mohli by sme byť aj mŕtvi

Je to síce len panelák na okraji lesa, ale výraz v tvárach ľudí, ktorí dúfajú, že sa stanú jeho obyvateľmi, svedčí o tom, že je to jedna z posledných bášt civilizácie vo svete, ktorý sa ocitol v rozklade. Žiť tu, chránený pred nebezpečným prostredím, je cieľom každého z nich. Keď však zmizne správcov pes, medzi obyvateľmi sa rozšíri iracionálny strach. Bezpečnostná pracovníčka Anna apeluje na rozum a začne zviera hľadať. Jej dcéra Iris sa medzitým zamkne v kúpeľni. Je presvedčená, že vďaka svojmu "zlému oku" je zodpovedná za zmiznutie psa. Keď novovzniknutá skupina ochrancov žiada sprísnenie bezpečnostných opatrení a obnovenie testu vhodnosti pre všetkých obyvateľov, Anna sa začne obávať o svoje právo zostať. V celovečernom debute Natalie Sinelnikovej je mikrokozmos výškovej budovy kulisou pre nadčasový dystopický experiment. Jadrom filmu je sila strachu - sebareplikujúceho sa systému, ktorý dokáže rozbiť sociálnu súdržnosť a už dlho diktuje súčasné sociálne a politické diskurzy. (Film Europe)