Réžia:
John MackenzieScenár:
Barrie KeeffeKamera:
Phil MéheuxHudba:
Francis MonkmanHrajú:
Bob Hoskins, Helen Mirren, Bryan Marshall, Eddie Constantine, P. H. Moriarty, Paul Freeman, Pierce Brosnan, Alan Ford, Paul Barber, Alan Devlin (viac)Obsahy(1)
Divokému a smrtelně nebezpečnému podsvětí může vládnout jen ten, kdo má pod palcem vše, co se děje v jeho teritoriu. Harold Shand (Bob Hoskins) ja takovým králem gangsterů, ale jen do chvíle, než se najdou silnější a rozmetají jeho svět na prach. Během jednoho krvavého Velkého pátku se začne jeho impérium hroutit... (oficiálny text distribútora)
Recenzie (85)
Poměrně nudný film. Triviální zápletka, hloupě budovaný scénář, neživotné karikaturní postavy (všechny na jedno brdo, jak už je v tomto žánru zvykem) - snad jedinou výjimkou byla postava Mirrenové, která je pro děj ovšem téměř nepodstatná. Pozitivem snímku tak zůstává kvalitní hudba, místy solidní atmosféra, britský humor a herecký výkon Hoskinse. Ač hraje těžko uvěřitelnou postavu, tak je tento otyloň s pleší zábavný, jinak by se z Dlouhého velkého pátku stal utahaný nezajímavý pondělní podvečer. Gangsterky mě prostě nebaví, další možná někdy za rok. Nad tři nejdu ...70% ()
Dle hodnocení a komentářů jsem čekal něco jiného. Film je moc uhlazený, asi je to dobou vzniku. Bob Hoskins sice hraje skvěle, ale ostatní herci jsou jako z nějakého seriálu. Film má dvě nezapomenutelné scény: 1) jatka 2) bodání Jeffa do krku rozbitou lahví. Hudba je to nejlepší, co můžete najít v tomto filmu. Překvapení byl pro mne mladý Pierce Brosnan jako člen IRA. ()
Někoho možná odradí roztříštěná expozice, ale jakmile dvě nuly sedmička Pierce naláká do sprch vilnou oběť na chlupatou hruď, začíná show, ve které Short Bad Hoskins postupně zjišťuje, kdo mu jde po krku a že ztrácet půdu pod nohama je někdy snadnější, než si připustit, že se tomu tak děje. Do toho atmosféra okolí Temže, kdy jen čekáte, až se objeví Bodie a Doyle, aby urovnali situaci, hudba jak z Carpenterových hororů a několik scén, které si chvíli budou chodit do vaší hlavy pro výpalné. Že se tam objeví pár známých tváří z Ritchieho budoucích filmů není ani tak zajímavé, jako ten konec. Kradou i britští Gentlemani, viď Guyi.. ()
Jako thriller dobré. Od střetu klasických gangsterů s gangstery z IRA jsem si však sliboval, že se mi přece jen vysvětlí trošku víc o vnitřním světě irské armády, jejich důvodech, motivacích, způsobech přemýšlení a konání. Tyhle sliby se mi však nesplnily, čímž zůstalo jen trošku uměle a někdy i neuměle vyvolávané a udržované napětí z hádanek, kdo, kdy, koho, a jak řachne. ()
48 hodín zo života londýnskeho gangstra na samotnom vrchole potravinového reťazca metropolitného podsvetia, ktorému sa v jedinom momente začne jeho organizácia rozpadať pred očami ako vetchý domček z kariet. Ak sa dá o nejakom filme z 80.-tych rokov povedať, že pochádza skutočne "zo starej školy", je to práve The Long Good Friday. Film, ktorý má okázalú funkčnú dejovú výstavbu a dramatický oblúk, a stojí viac na výborne napísaných dialógoch, než neutíchajúcej akcii a brutalite - a verte mi, že dobre napísaný dialóg medzi rozzúreným Bobom Hoskinsom, ktorý sa ocitá na okraji priepasti a ikonickým predstaviteľom (bez)charakterných gangstrov Eddiem Constantinom je zážitok. To však neznamená, že sa bezprostredné násilie nedostaví - je držané pod povrchom a doslova prepuká v momentoch, keď sa postavy ocitajú na hrane. Gradovanie a vyhrocovanie na seba nadväzujúcich scén a udalostí vôbec nie je samoúčelné a na efekt, ale naopak, drží sa logiky scenára a je uveriteľné rovnakou mierou, ako vnútorná premena ústredného antihrdinu Harolda Shanda. Keď pominieme strhujúceho výkonu Boba Hoskinsa, jeho postava pôsobí dojmom premyslenej psychológie človeka, ktorý sa vo chvíli, keď zažíva vrchol musí odrazu vyrovnať s pohľadom na koniec všetkého, čo tak vytrvalo budoval. Hoskins exceluje hneď v niekoľkých scénach ale najviac v samotnom závere, keď predvádza na zadnom sedadle auta absolútny herecký koncert len prostredníctvom mimiky tváre a emócií, ktoré jasne vyžaruje. Samozrejme, ani Helen Mirren a Eddie Constantine sa nenechajú zahanbiť, a mladé ucho Pierce Brosnan v malej roli je i napriek tomu, že vo filme neprehovorí ani slovo, neprehliadnuteľný. The Long Good Friday je tiež príznačný tým, že neudáva čiernobiely pohľad, nesúdi a nevidí nijaký rozdiel medzi rodinou, priateľmi, podsvetím, skorumpovanou políciou, úradmi a zahraničnou mafiou. V jeho podaní tvoria pevne previazanú infraštruktúru nadradenej organizácie, ktorej ruka siahá tak ďaleko, ako jej teritórium. Viem, že fráza "atmosféra hustá tak, že by sa dala krájať" je klišé z najväčších, ale jej aplikovanie práve na tento film je výstižnejšie než kdekoľvek inde. Chyba by bola opomenúť aj poslednú, a to technickú stránku. Kamera Phila Meheuxa (má na konte aj pravovernú bondovku s Brosnanom GoldenEye a tiež Casino Royale) je po väčšinu času "len" na absolútne špičkovej úrovni čo do kvality a reálnosti zobrazenia. Hlavne jeden moment, a to sekvencia na jatkách však dokazuje, že je Meheux skutočne profesionál - nič iné sa snáď na zábery z perspektívy zavesených vypočúvaných nešťastníkov povedať ani nedá. No a potom samozrejme už spomínaný záver, ale aj počas celého filmu je mnoho okamihov, kedy sa kameramanský kumšt preukazuje zaujímavým využitím pohľadu či prácou so snímaním scény, nech už je to s dôrazom na detail, celok alebo pozadie. Záverom musím zložiť poklonu aj hudbe Francisa Monkmana - hlavná téma z OST opäť poputuje rovno do denníčka. Vybrúsená a, ako je tu viac ráz spomínané, nijak neprikrášlená gangsterka so skvelým obsadením, príbehom, obrazom a zvukom, a zdrvujúcim finále. Navyše náznaky v príbehu, nestrannosť vo vzťahu k mafii a jej zobrazenie zadávajú aj na kontemplatívne podnety. A je tu okrajovo prítomná aj queer tematika. 95% Scenár filmu. () (menej) (viac)
Galéria (25)
Fotka © Paramount British Pictures
Zaujímavosti (1)
- Britský filmový magazín Empire v roku 2016 zaradil film na 19. miesto v rebríčku 100 najlepších britských filmov histórie. (Jello Biafra)
Reklama