Neodoslaný list

Po úspechu  filmu Žeriavy tiahnu (1957), ktorý v svojej dobe ohúril celý svet svojimi avantgardnými prvkami vo filmovej reči a v neposlednom rade uspel aj na festivale v Cannes, naďalej pokračovala spolupráca medzi režisérom Michailom Kalatozovom a kameramanom Sergejom Urusevskym. Ich nasledujúci film Neodoslaný dopis (1959) je existenciálnou dobrodružnou drámou o osude štyroch geológov, troch mužov a jednej ženy, hľadajúcich diamanty v sibírskej tajge. Radosť z  úspešného nálezu vystrieda katastrofa veľkého požiaru lesa, ktorý ich odreže od jedla aj lodí. Ich jedinou šancou na prežitie je únik k rieke a dopomôcť im k tomu môže už len túžba po živote. Pomalé tempo, precízne riešené dlhé kamerové jazdy či spektakulárna hudba Nikolaia Kryukova dávajú možnosť nielen precítiť psychické stavy postáv, ale aj zachytiť čas a priestor v stáze. Psychologicky bravúrne tu je vykreslená beznádej, strach či sexuálna frustrácia postav, zahraných skvelými hercami, medzi ktorými vyniká talentovaná Taťjana Samojlova. Na prvý pohľad banálny príbeh Valeri Osipova sa vďaka tejto progresívnej forme zapísal do dejín nielen sovietskej kinematografie.
Hypnotický a duchovný rozmer atmosféry Neodoslaného dopisu si všimol aj Andrej Tarkovskij, ktorý sa filmom inšpiroval pri nakrúcaní jeho kultového snímku Stalker (1979). (jaklee)