Recenzie (1)
Francúzska stredná škola v Kanade. Učiteľka rozprúdi živý, otvorený dialóg medzi žiakmi. Nejde o klasický, školský totalitný dialógový monológ, vedený autoritou, čo má jedinú pravdu a študenti sú jej argumentačne podriaďovaní. Naopak, každý má priestor na vyjadrenie i obhajobu svojho postoja. Deti, ak sa im nechá priestor, vedia diskutovať. Najprv o požívaní jazyka vo dvojjazyčnom prostredí. Všetci sa zhodnú, že v anglofónnom prostredí preferujú angličtinu. Vonku aj doma prevažne speakujú. Ústrednou je ale otázka čistoty používaného jazyka. V názve dokumentu je slovo "chiac". Ide o pojem, označujúci špecifický dialekt časti frankofónneho obyvateľstva jednej z tamojších oblastí. Základom chiacu je francúzština, s inou výslovnosťou slov, do ktorej sú primiešané archaické, v slovníkoch nepoužívané výrazy a tiež veľa anglicizmov. Diskutuje sa o tom, prečo je chiac považovaný za špinavú francúzštinu. Prečo sú niektorí na jej používanie hrdí, iní nie, prečo by mali vylepšovať jazyk generácie rodičov. Učiteľka priznáva, že roky ním hovorila. Dnes, keď príde k rodičom, zaplaví ju dobre známy príjemný pocit, keď dialekt počuje. Hoci sama pracuje na naučení detí správnej výslovnosti. ()