Kamera:
Tibor BiathHudba:
Tibor AndrašovanHrajú:
Karol L. Zachar, Adam Matejka, Emília Vášáryová, Jozef Adamovič, Hana Meličková, Viliam Záborský, Alojz Kramár, Oľga Sýkorová, Oľga Borodáčová, Ivan Rajniak (viac)Obsahy(1)
Ako už názov navádza, Rok na dedine je film, ktorý rozpráva o výročných obyčajoch jednotlivých ročných období na Slovenskej dedine. Autori vychádzali zo starých tradičných zvykov, spevov, hudby a tancov, aby ukázali, koľko krásy a poézie má v sebe ľudové umenie a kultúra na Slovensku. Film "Rok na dedine" mal svoju televíznu premiéru v roku 1967. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (26)
Přehlídka slovenského folklóru včetně zpěvů a tanců, rozděleného do čtyř ročních období. Účinkuje tehdejší herecká elita v čele s krásnou Emílií Vašáryovou. Bez nějaké výraznější dějové linky bohužel snímek ztrácí tempo a po nějakém čase začíná nudit. Myslím si, že je velká škoda, že všechny zvyky a tradice se odehrávají pouze ve studiových interiérech, zatímco exteriéry slovenské přírody zůstávají nevyužity. ()
Ak má niekto záujem o prehliadku slovenských tradícií, zvykov, krojov, tancov, architektúry, či piesní, tak nech si pozrie Rok na dedine. Je pravda, že uvedené veci je možné zhliadnuť aj v iných filmoch, no tu je to ponúknuté v kompaktnej, prehľadnej forme. Film je rozdelený do 4 ročných období a v každom z nich je zobrazené presne to, čo k nemu prináleží. Tak možno vidieť, ako ľudia počas roka trávili čas v dobe bez techniky, ako sa veselili, žili, pracovali, či prežívali lásky. Vďaka tomuto filmu (prípadne jemu podobným) sa na tieto veci nikdy nezabudne. Jedinú výhradu mám asi k tomu, že to bolo natáčané v štúdiu, čo bolo v mnohých scénach dosť do očí bijúce. Neviem, čo tvorcov k tomu viedlo, keďže na Slovensku bolo v tom čase nespočetné množstvo tradičných, roztomilých dediniek, ktoré by ako exteriéry mohli poslúžiť... ()
Nadčasové hodnoty občas potkáme tam, kde bychom to nejméně čekali. Slovenská folklorní vonička, svěží, čerstvá, plná elánu a dychtivého mládí i moudrého stáří v sougeneračním souznění občas překvapí náznaky k ruskému či východoevropskému folklóru. Zajímavý je i výčet tváří: Rajniak, Kňažko, Adamovič, Horváth mladší, Cigánová mimo sester Vášáryových jen z těch, které jsem byl s to zaznamenat. Pocit odlišností i blízkosti srozumění, silný a intenzívní, je výslednicí té krásné a pestré podívané z šedesátých bratislavských let. ()
Emília Vášáryová a ďalší slovenskí herci v najlepšej forme v najlepších rokoch. Scény sú pekné okrem tých akože exteriérov točených v interiéri, za ktoré musím dať jednu hviezdu dole. Stav techniky vtedy určite nebol ideálny na točenie vonku, ale sú tam aj exteriéry v pohode natočené, skákanie cez oheň a podobne. Ženské skákanie cez oheň sa vidí naozaj málokedy. ()
Je tam veľa pekných, mladých a chudých slovenských dievčat v krojoch (čo je super), potom ešte viac slovenských švárnych šuhajov (čo je menej zaujímavé), zopár postarších ožranov (to už nie je vôbec zaujímavé) a štúdiové kulisy (čo je sranda). Ťapák so Zacharom predstavujú divákom slovenský folklór a nie "rok každodenného života na dedine", ten bol určite menej zábavný a dominovala mu práca. Toto bolo a je Ťapákovi často vyčítané, ale zase sú filmy, ukazujúce aj bežný život, takže ja by som to neriešil. Keďže tu po dejovej stránke ide iba o vzťah Adamoviča a Vášáryovej, tak tie takmer dve hodiny sú predsa len trochu moc. Ale rozdelenie do štyroch častí film umne rytmizuje. 70% ()
Galéria (7)
Fotka © Česká televize
Zaujímavosti (5)
- Prvýkrát sa vo filme stretli sestry Vášáryové. Emília Vášáryová stvárnila jedu z hlavných postav Hanku Svoreňovú. Magda Vášáryová si zahrala iba malú mini rolu a jéj postava nebola ani pomenovaná. (Raccoon.city)
- Už v roku 1964 vznikla nahrávka, ktorá tvorí základ televíznej adaptácie. (Raccoon.city)
- V dekoráciách filmu boli použité exponáty zbierok Slovenského národného múzea v Martine. (Raccoon.city)
Reklama