Vlkona

Chvíľu mi trvalo kým som to pochopila, ale už tomu chápem a realistom to asi nič nebude hovoriť. Celý film je len psychológia, myšlienkové pochody idealistky a vyrovnávanie sa zo stresom. Všetko je v jej hlave. Treba si uvedomiť veľmi podstatnú vec, že Evelyn celý film reálne sedí za stolom a stráca sa vo svojich myšlienkach od začiatku do konca a nič čo sa medzitým dialo nemá s realitou nič spoločné, len sedí a rozmýšľa, keď si toto uvedomíte, tak pochopíte prečo je všetko také rozhádzané - je to prirodzený obranný mechanizmus pred syndrómom vyhorenia, keď má človek toho plné zuby, tak akokeby ''odletí'' do svojej hlavy... Evelyn sa momentálne vyrovnáva so strachom že jej zabavia práčovňu, vyrovnáva sa s dcérinou pubertou a jej excesmi, vyrovnáva sa s tým že ju otec odvrhol a vyrovnáva sa s tým, že s jej manželom to už neklape ako za mlada... Tento film má u mňa plne zelenú kartu, pretože vysvetľuje správanie človeka keď sa musí postaviť problému a čelí strachom, traume, úzkostiam, katastrofickým scenárom... Príklad: rozmýšľa nad tým, že jej otec chcel syna, preto v jej hlave sa prehral scenár ako vyzeralo jej narodenie ''Bohužiaľ je to dievčatko'', alebo rozmýšľa nad tým, čo by sa stalo ak by oslepla a musel by sa o ňu otec starať. Čo ak by si nezobrala svojho muža, mala by sa lepšie? - to je dôvod prečo všetky postavy v jej hlave sa správajú extrémne, komicky a hystericky. Považuje svojho muža za slabocha a posralka, popritom si ho idealizuje ako veľkého bojovníka. Lenže po príliš veľkom strese a katastrofických scenároch pred daňovou úradníčkou sa jej myslenie úplne odtrhlo od reality. Ten čierny donut predstavuje jadro problému - je to ten papier s veľkým kruhom na začiatku filmu, ktorý nevie zadokladovať, snaží sa vyriešiť ten problém nielen fyzicky, hlavne psychicky - nakoniec sa ukáže, že ten problém nebol tak extrémne vážny ako si ho fabulovala za stolom, úradnička sa zachovala profesionálne, pochválila ich a dodala čo je potrebné zlepšiť - nie je to ta zlá ježibaba pred ktorou mala bobky.

Úprimne? Trebalo by to doladiť. Najväčší problém ruských filmov je ten, že strašne dlho naťahujú scény. Pri dokumentárnych filmov sú schopný z 15 minút natiahnuť na 45 minút plný medzier a to je aj v tomto filme. Bolo to 1/2 akcia a 2/2 walking simulator (Rekordný čas walking simulatoru v horrore drží film The Exorcist z roku 1973). Ruskí režiséri sa v tom proste vyžívajú aby diváka držali v napätí - ale naopak divák si myslí, že ho chcú unudiť k smrti... Hnevá ma, že režisér sa ani nesnažil viac dochutiť ten premárnený čas. Napríklad: namiesto 3 rozhovorov Sety s excentrickou matkou mohla napríklad začať googliť a hľadať riešenie, Egor mohol zatiaľ pokúsiť sa spojiť s Antonom a Julia mohla zatiaľ zavolať na psychiatriu že jej manželovi zajebalo v hlave a bezdôvodne vŕta diery po byte - bolo by zaujímavé ak by sa do problematiky zapojili aj uniformy, než len bezmocný civilisti a predovšetkým deti... Obsah filmu je ako čaj zo školskej jedálne - 10 L vody na jeden sáčok a najviac ma pobavil koniec filmu - horší než môj školský projekt zo 7 triedy, ktorý som mala do 15 minút hotový - stačilo cez celý výkres písať vety s konskými medzerami a všetko najpodstatnejšie napísať na začiatku a na konci - to už zrazu sa prebrali a začali konečne niečo robiť. Očividne režisér chcel vynechať typické jumpscarové trapošiny a hrať sa s terrorom (napríklad Egor a jeho odraz v zrkadle) lenže zabudli, že terror u divákov sa musí udržiavať v určitej hladine aby fungoval - ak je nebezpečie príliš ďaleko, alebo ho nevyhľadáva, rýchlo sa terror stratí - nemôže celý film držať atmosferický terror - že nevidím iba počujem, to je pičovina. Protivník je príliš OP - nemá slabiny, manipuluje s ľuďmi duševne aj fyzicky, dokáže telekinézu a telepatiu, vie mazať spomienky, jedine čo nedokáže je vyliezť zo svojej chajdy, ale naopak sa dokáže respawnovať :D :D :D Aj diabol má svoju slabinu, tak prečo jeden skurveny lesný duch nemá slabiny? A sranda je, že ju môžu teabagovať 4 sopliaci a jeden kojenec, keď už ide o psychologický terror, prečo sa neinšpirovali Visage? Je to top horrorová hra ktorá má zaslúžených 93% - Protagonista je psychicky chorý, antagonistka je silná, ale pomalá a najúčinnejšia zbraň je riešenie hádaniek, odhaľovanie pravdy a fotoaparát ktorý odhaľuje skryté odkazy. Prečo neurobili teda horrorový Wonderland kde by elektronika bola slabina Jagy a Navy? Kde je jej jadro? Súdruhovia povedzte mi, kde ma Jaga svoje skurvené jadro vďaka ktorému by uviazla alebo skapala?

Nieže by animak bol tak príliš hrozný, ale nevyzdvihuje svoj odkaz. Má to myšlienku Mulan, ktorá napriek zákazu svojho otca išla do vojny prezlečená ako muž, aby ho ochránila a u rozprávky Zootropolis musela Judy makať aby mohla byť fízel a presne to mi tam chýba. Okrem nočných tréningov Georgia nič preto nespravila. Kde je napríklad zakrádanie sa do požiarnickej školy alebo na zbrojnicu? Príde mi postava príliš ľahostajná, priam babysitovaná, doslova akokeby si obidvaja sadli a otčim hovorí ''No vieš, keď si bola decko chcela si byť požiarnička'' ''Vážne? Okey tak to skúsim znova, však si tam celé dni iba kkty váľate'' a bum, prezlečiem sa ako chlap a som požiarnik... Ďalej, prečo práve asistentka je antagonista? Ja som rozmýšľala nad tým, že práve kapitán od polície je podpaľač - ako policajt vedel, že oheň je uhasený a môžu vstúpiť? A presne tu mohla byť myšlienka toho, že rovnako ako ženy sa nemohli venovať ťažkým prácam, tak rovnako muži boli odsudzovaný za balet, maľovanie, krasokorčulovanie a spev kastrátov... Je to príliš jednoduché, neemočné, animák akurát do pozadia, postavy nevenovali toľko času na svoje problémy, koľko by trebalo.