zombiiik

Velmi som sa tesila na tento pocin, no musim povedat, ze dopozeranie filmu bol nuteny. Prva tretina filmu bol kvalitny rozbeh pribehu, charakteru postav, atmosfery. No dalsie dve tretiny uz pre mna stratily ten naboj (paradoxne, i ked tvorcovia naboj urcite pridavat chceli cervenou kniznicou). Vytvaranie vztahu milencov bolo na moj vkus prilis zivocisne, bez citelnejsej nefyzickej pritazlivosti, ktora by ma presvedcila ich vztahu drzat palce. Postava zraneneho ( na tele aj na dusi) manzela bola vykreslena vierohodne. Je mi to luto, ale za mna sa nevytvorila ziadna kultovka v style Pycha a predsudok, Pokanie, Rozum a cit.

Aj keď je v názve princezná, vo filme by ste si prvoplánovú princeznú ťažko hľadali. Celkovo prvý plán ako plán uniká tomuto spracovaniu - práve naopak, je to originálne spracovanie starodávnych japonských mýtov, ktoré má však čo povedať aj v 21.storočí. Príbeh boj dobra a zla sme mali znázornený x-krát, no Princezná Mononoke sa s tým nepára - dopriala si pekne dlhú stopáž, kde tému rozobrala do posledého detailu, krásnu hudbu a celkovo jedinečné zobrazenie mýtického sveta. Anime z tohto súdka nie je pre každého diváka vyrastajúceho na západnej produkcii, ale svoju fanúšikovskú základňu bude tento animovaný film budovať určite aj naďalej.

Neviem či zaradenie psychologický thriller sedí na tento film, ale budiš. Téma, ktorá sa tlačí aj zo špár medzi stenami - feminizmus, technologická hrozba, atd su samozrejme dôležité aby sa o nich hovorilo, ale prosím ak cestou filmu, tak s novým nápadom, inováciou, personalizácioul, či už cez príbeh, námet alebo postavy. Vo filme, ktorý chce mať posolstvo sa nemôže stať, že forma predčí obsah. A v Dont worrie darling forma daleko presahuje obsah, až tak okato, akoby to režisérka Olivia WIlde aj sama chcela, čo je o to smutnejšie. Florence Pugh a Chris Pine dobre, no z vody a v tomto prípade veľa pastelových farieb polievku neuvaris. Harry Styles možno urobil dobré promo, ale tam sme skončili. Nedal svojej postave nič - iba telo a hlas. Veľmi slabý výkon, akoby svoju postavu nepochopil. Je to škoda, lebo by filmu určite pomohlo, keby Harry vedel, koho vlastne hrá. Sumár- film, ktorý síce dopozeráte (lebo Florence), ale pravdepodobne ďalší deň v práci nebudete každému hovoriť, že si ho má pozrieť a po pár dňoch naň aj vy zabudnete.

Film je hlbokou ukážkou a sondou do ľudského konania, motivácii a následných vyústení, ktoré nechajú v divákovi priestor na premýšľanie. 4 hlavné postavy sú vykreslené realisticky, nie čierno-bielo, mnohokrát sa divák pristihne ako prekvapivo empaticky rozumie aj nie celkom morálnym konaniam. Film je osviežujúcim nielen svojim unikátnym spracovaním, výberom hercov, ale celkovú atmosféru podčiarkuje výborne zvolená hudba. Čo najviac oceňujem je deficit romaticko-dramtických klišé. Príjemné prekvapenie, určite odporúčam!

Legendárny francúzsky animovaný seriál nielen pre deti o stavbe a funkcii jednotlivých orgánov ľudského tela. Autor Albert Barillé naozaj výnimočným spôsobom spracoval informácie, ktoré sú človeku a aj dieťaťu viac než užitočné. Barillé ukázal veľký cit pre vystihnutie podstaty funkcie orgánu, stále však dodržal obraz rozprávky. Francúzi sú presne tí, ktorí dokážu vytvoriť dielo tak nadčasové a rokmi overené. Bol raz jeden život je výborný príklad toho, ako prezentovať poznatky a učivo zábavnou formou. Perfektne prepracovaný systém, kde každá súčasť tela je znázornená určitú postavičkou a prehľadne znázorňuje svoju funkciu. Každá epizóda sa venuje niečomu konkrétnemu a iba 26 minút stačí tvorcom na to, aby jednoducho vysvetlili ako orgán funguje a vedľa toho si ešte dokážu vymyslieť napínavú zápletku. Červené krvinky nesúce kyslík, ochranná hliadka bielych krviniek, zloduch vírus či baktéria, dedko mozog a jeho rýchli malí pomocníci neuróny sú naozaj legendárne postavičky. Je to úžasný zjav na televíznej obrazovke, ktorého lesk ani po rokoch nevyprchal. Verím, že ak by vznikalo viac takýchto počinov, vyzdvihujúcich Komenského známu ideu ,,škola hrou", deti budú mať k učeniu naozaj bližšie