scopip

Tento film sa jednoducho nedá komentovať bez toho aby ste nemali voči sebe samému výčitky svedomia. Akokoľvek sa k tejto super snímke postavíte, nedokážete nič len triafať do prázdna. Je to totiž tak fascinujúco spracované, že jediné ako uznať silu a prekvapujúco aj zmysel tohto filmu je zarámovať ho v zlatej knižnici kinematografie a byť vďačný.

Nostalgia, ktorú vychutnávam plnými dúškami. Jeden z mála filmov 80 tych rokov na celom striebornom nebi, na ktorý pozerám ako na niečo, čo viem, že sa nikdy nezopakuje. Nápad a spracovanie tejto SCI-FI komédie je čeršničkou na torte, ktorá sa volá scénar a réžia.

Baviť sa o filmoch, pozerať filmy v kine, alebo doma a nevidieť Forrest-a je ako vybrať sa do lesa a nevidieť stromy. Nič vo svete filmových fanatikov nie je dôležitejšie ako poznať dej, hercov, tvorcov a hlášky z Forrest-a. Ak Vám niekto povie, že netuší prečo sa múti toľko filmovej vody práve okolo Forrest-a, tak mu jednoducho povedzte, že nevie kde je les a keď sa bude brániť, tak kontrujte tým, že nepozná ani cestu do toho lesa. O Forrest-ovi sa v skutku nedá dohadovať. Tu nám ostáva požiadať blízkych, aby nám po záverečných titulkoch privreli ústa...

Ak niekedy v blízkej budúcnosti dostanem ponuku na let do vesmíru s varovaním, že sa už možno nikdy nevrátim. A ak pri tejto príležitosti dostanem možnosť zobrať si so sebou len jednu knihu, nejaký hudobný album a len jeden film. Otvorím kufor a poviem: Poprosím od Bukowskeho - Všechny řitě světa i ta má, od U2 - The Best of 1980-1990 a od Franka Darabonta - Vykoupení z věznice Shawshank. Inak to jednoducho nejde...

Keď sa bavím s ľudmi o filmoch a dostanem otázku, ktorý film je najobľúbenejší, neviem jednoznačne odpovedať. Ako každý. Mám predsa viac obľúbených filmov. No vždy pri tejto otázke si spomeniem na Zelenú Míľu. Nie je to náhoda. V tomto filme je s citom vyrozprávaný príbeh, či už dobrých, alebo aj zlých postáv. Výborné herecké výkony a mystická pointa to všetko ešte dokreslujú do fascinujúcej podoby. Vždy keď ten film dopozerám ostávam zamrazený. Je ťažké sa ísť hneď po záverečných titulkoch niekam baviť, alebo niečo robiť. Toto musí človek stráviť - sám so sebou !!!

Vojnou poznačené osudy. Málokomu napadne, že v takejto dobe existujú ľudia, ktorí neprestávajú veriť v život. A to je vlastne jediné a najkrajšie "motto" celého filmu. Veriť v život. Nech je akokoľvek - máte na výber. Jedna cesta je žiť a druhá zomierať. Ďakujme Benigni-mu, že si vybral život...

Mulholland Drive sa nedá komentovať. Ak napíšem No Comment - tak to znamená, že viem, ale nepoviem. No ja neviem. U mňa je čaro tohto filmu v tom, že bezvýhradne "neviem". Síce to nechápem no zároveň to obdivujem. Ak by som však pod nátlakom musel zo seba dostať vetu, či dve, ktoré by sa dali považovať za komentár. Odpoviem - neviem a s radosťou zomriem...

Dokonale stráviteľný a úchvatným smerom putujúci dej. Hĺbkou a poslaním sa tento film zaraďuje do kategórie, kde sa o SCI-FI hovorí ako o žánri, ktorý si zaslúži svoje opodstatnené uznanie. Tak ako sa v tomto filme narábalo s dejom a príbehmi postáv je hodné najvyššieho ohodnotenia. Celé to zlo, ktoré je vo filme vykreslené, práve tou farebnosťou a ľudským prístupom pôsobí ako keby ani nemalo ublížiť. Od začiatku je jasné, že zlo v tomto filme je len prostriedok ako vyzdvihnúť a oslavovať lásku. Pre mňa je tonto film sústredním všetkých žánrov v tom najlepšom čo môžu ponúknuť.

Táto shizofrenická záležitosť je odrazom doby kedy sa tvorili čo najuletenejšie SCI-FI horory. Režiséri sa pretekali v tom, ktorý si dobrovoľne rozloží svoju osobnosť, ktorý sa vo svojom okolí bude prejavovať najväčšími poruchami myslenia a ktorý najviac skĺzne k tendenciám odvracajúcimi sa od reality. V roku 1987 to vyhral Peter Jackson. Ak raz zabudnem na Derek-a, tak len preto, že mi novozélandské čajky papkajú šedú kôru.

Film "Klepání na nebeskou bránu" patrí do mojej TOP-ky z troch dôvodov. Prvý, že mi dialógy istých pánov nápadne pripomínajú dialógy nesmrteľných Vincenta a Julesa z "Pulp Fiction". Druhý, že napriek prichádzajúcej smrti nemáte z filmu zlý pocit, ale práve naopak, tak ako to vykresluje "Zelená Míle" a konečne tretí, že posolstvo filmu je žiť naplno aj keď zomierame, presne ako v "Život je krásny"