isla

live life like you mean it...

damage control.vysoka hra ludi,ktori su vysoko aj nizko a co viac-cele to posobi tak realne, az dospejete k nazoru,ze chcete byt len normalny clovek,ktory nemusi zametat ostatnym,co si sami posrali...george clooney nie je ziaden "bagman" ani "janitor"...je to chlap,ktory si za posledne roky vybera a produkuje filmy,pre ktore som este nezavrhla hollywood ako celok.

diane je ina,jej sused je iny,tento film je iny...cim to,ze ini ludia si uzivaju zivot viac a...inac?

tak sa mi zda,ze uz aj nezavisle filmy maju svoje sablony a predvidatelne vyvrtky ale este stale nie je jeden ako druhy,vzdy sa najde nejaka originalita aj v tej nudnej a klzavej predvidatelnosti...schopnost,ktoru hollywoodska produkcia uz davno stratila,preto ma tento film navrch nad takmer kazdym projektom podobneho zamerania...stale nie vsak dost na to,aby nieco vo mne rozduchal.

vdaka bohu za philipa seymoura hoffmana.nacisto posobivy film s ominavym hudobnym motivom navyse s nazvom,ktory nabera novych rozmerov hned na zaciatku.viete,ze to zle dopadne a ono to aj vsetko zle dopadne a este omnoho horsie.p.s.:hoffmanova navreta zila alebo vlastne dve zily su fenomenalne :-)

Totalne tento zaner odsudzujem a vobec sa za to nehanbim.to si radsej pozrem reklamu na kecup ako pozerat taketo sracky.

Este sa mi nikdy nestalo,ze by som isla na ten isty film dvakrat do kina a to v priebehu pol hodiny.mozno to cele vyzeralo ako videoklip,ale ten,kto robil choreografiu,vlastne spravil cely film a ako dokonalo.jasne,ze dej bol predvidatelny,ale fakt sa vam stale chce pozerat tie zasadne snimky,ktore vas akurat vrhnu do stavu melancholie?toto malo nenormalnu stavu.prvy krat som nezatvorila usta celych 98 minut.to,co so sebou dokazu ludia robit,ako so sebou dokazu mrskat a popierat zakladne zakony fyziky,je neuveritelne.popravde neznasam hip-hop,blizsia je mi opera a hudba tzv.uvedomelych ludi.v tomto filme vsak bola doslova zrastena s kazdym pohybom,co sa mihol na platne,a ze sa ich tam mihalo na miliony. niekolko rokov do mna nijaky film nedokazal napumpovat tolko energie,ako tento nedoveryhodne sa tvariaci snimok.skoro som na to nesla,a popravde by som nevedela,ako strasne by som mohla potom lutovat.step up nie je film na zamyslanie sa nad 100x otrepanymi dialogmi.je to motivacna a dynamicka jazda,ktora vas najlepsie prinuti rozmyslat nad tym,ci zijete naplno.update:dnes som na to bola treti krat a nebolo to o nic menej uzasne... ci to boli vyhodene peniaze???NO WAY

You little fucker...to som si hovorila pocas celeho filmu,a mozno je to aj dobre.davam minimalne dve hviezdicky navrch za Matta Damona,ktory bol perfektny a presne vedel,kedy ma byt vyrazny a kedy sa ma zasit,aby vynikli silnejsie charaktery.nikto iny by to nezahral ako on,maximalne uveritelne,ale fixacia z dobreho willa huntinga mi ostala.kamera nebola nijako uchvatna,ani rezia nie,zopar nepodstatnych kusov by som vytrhla.mam pocit,ze hudba bola sita presne na mieru,hlavne uvodna piesen,ktora prelinanim s uvodnymi titulkami vytvorila pocit,ze sa film nezacina ale ze ho pozeram uz dlhu dobu.odvtedy som uz len vyvalovala oci,coho vsetkeho su ludia schopni...a preco vlastne?

Boj,tazky boj.affleck sa nikdy nejavil rozvlacne,ale tento film taky rozhodne bol.reziserska prvotina bola opatrna,nezvladnuta,prilis priamociara aj ked chcela vykuzlit obraz snurok spojenych uzlom na ich konci.proti americkym vlajkam osobne zaujata nie som,len neviem cim to je,ze kazdy film,v ktorom v poslednej dobe je,je shit.sakel s peniazmi affleck vykopal skor,nez som ja vykopala sebemensiu motivovanost postav(rozumej nikdy).snaha ukazat moralku hlavneho hrdinu bola taka ako on a sice hrdinska,ale mne to pripadalo ako cira manipulacia s divakom.affleckovci sa ocividne rozhodli brnkat na strunky divaka co im sily stacia.nerozhodnost niekde sa zaradit,ci uz do dramy alebo ku thrilleru bola ocividna,a ked vravim nerozhodnost,nepripustam moznost,ze by to mohlo byt prelinanie sa zanrov.psychologia(ak tam vobec nejaka bola)z ostra nezaberala a slovo fuck samoucelne pouzite nenormalne vyrusovalo.o tom,ze by sa americania mali naucit artikulovat by sa dala napisat cela prirucka.kamera bola zvladnuta dobre,rezia priemerne kdezto pribeh zvladnuty nebol.ine spracovanie by mozno zarucilo,ze film nebude taky predvidatelny,a ze mi bude aspon trochu zalezat na osude maleho dievcatka.pri tomto style som si ani nezapametala,ako sa volalo.hodnotenie mi rozhodne stacilo,mozno keby sa dalo hodnotit vyrazom "cista vata a nic,len vata",tak to pouzijem...

Ani som netusila ako dlho som si odopierala trilogiu,na ktoru myslim non-stop po dopozerani uz tri dni.takto som zistila,ze predsudky su zla vec a ja som opet o cosi otvorenejsia zanrom,ktore som davno zavrhla.fakt,ze to od zaciatku mala byt trilogia,je viditelny na mile daleko.preto je prepracovanost a preciznost dovedena na maximalnu moznu mieru.je krasne vidiet,ze niekto pri svojich filmoch este rozmysla a to najlepsie si nechava na koniec.damon je fenomenalny,pytam sa sama seba,kedy ma naposledy herec zaujal tak,ze som videla za tri dni 6 jeho filmov.ja len tlieskam,cela trilogia je skvost zanru a herecky koncert jednoho z najflexibilnejsich hercov poslednych rokov.