Vectrex

Celý film je hlúposť, ale herci ho veľmi dobre potiahli nahor. Musím pochváliť výber, pretože žiadna z postáv mi neprišla otravná alebo nesympatická. Film sa od začiatku nesnaží byť niečím iným ako solídnym béčkom a nakolko podobných katastrofických scenárov tu už bolo dosť, mohol len a len prekvapiť. Tiež chválim, že film zbytočne nemoralizuje a že s pribúdajúcou stopážou pribúda prvkov scifi. Pri takomto žánre si človek myslí, že stopáž bude umelo naťahovaná, ale mal som opačný pocit a za poslednú tretinu by sa nemusel hanbiť ani Marvel. Štartujeme.. 10, 9,... ááá načo to počítať, štart! Začalo to tak vážne a skončilo ako totálny úlet. Ale som spokojný, zabavil som sa.

Zaujímavý pokus. Na jednej strane ma film bavil, každý jeden závod bol napínavý, ale prišlo mi to také trošku “málo do hľbky”. Jazdila sa “nejaká sezóna”, nikto tam nerátal body z jednotlivých velkých cien, fauly a strkanice boli “normálka” a kvalifikácia, tá sa nejazdila vôbec. A dokonca, pred závodom nebol na konkrétnych tratiach ani tréning, jazdci si trať nemohli pred závodom ani vyskúšať. Rovno na ostro, zahrievacie kolo a závod na pár kôl. Väčšinou z posledného miesta, ako vo videohre. A zápletka? Chalan jazdil profi ligu, aby získal licenciu a mohol jazdiť profi ligu (wtf?). Myslel som si, že tento film bude viac o tom, aký je svet skutočného závodenia vs simrace. Ale ten svet v ktorom sa to odohrávalo, mi celý prišiel ako jedna veľká simulácia. Myslím, že sa ten námet dal uchopiť aj lepšie. Jednoducho nemôžem uveriť tomu, že chlapec prvý krát v živote nasadne do závodného špeciálu LeMans minútu pred pretekom.

Absolútne nezvládnutý film. Akú-takú úroveň dosahuje len vďaka hereckému obsadeniu hlavnej dvojice a ich komickým výkonom. Barbie a Ken sú sympatický a dobre sa nich pozerá. Z globálneho pohľadu je humor dosť biedny a nepomáha tomu ani to, keď postavy za svojimi hláškami ponechávajú krátke pauzy (aby ste sa mohli zasmiať a neušiel vám dej). Dej je mimochodom absolútne nelogický a doslova vás núti nad ním nerozmýšľať. Film sa zároveň snaží diváka moralizovať, takže prepínač v hlave (rozmýsľam či nerozmýšľam) vám cvaká ako termostat (bez hysterézie), a tak ho po čase úplne vypnete a hlúpo prijímate informácie, ktoré vám film servíruje. Nadobúdate dojem, že aj keď najväčšiemu imbecilovi na svete poviete pár (zdalivo) múdrych viet, uvedomí sa a jeho inteligencia dosiahne nového maxima. Teda aspoň u žien. Mužov vykresluje film (v realite i v Barbielande) ako neschopných hlupákov, ktorým niet pomoci. Feministky musia sršať šťastím, Barbie im neustále namazáva med okolo úst. Celé to pôsobí lacno. Myslím tým strih, kulisy (tie kreslené) a efekty. Druhý krát by som si tento film už pozrieť nedokázal. Mohlo to byť spravené oveľa lepšie. Už len prepojenie udalostí v skutočnom a v Barbie svete mohlo byť sofistikovanejšie. O cestovaní medzi oboma svetmi radšej pomlčím.

Preniesť koncert na plátna kín zrejme nie je úplne originálna myšlienka, ale chcel som vidieť najlepšie zarábajúcu kapelu v histórii vo všetkej tej paráde, kde sa na drobnostiach nešetrí. Nie som zrovna nejaký fanboy, ale tak lídrov dokážem aspoň rozoznať a popamäti vymenovať. Kamera, strih, choreografia, všetko super, myslím, že táto kapela má latku nastavenú práve tak, že nikoho neurazí, ani nezaskočí, každý dostane presne to, čo čaká (ako v mc'Donalde). Kým šlape nacvičený program, je to paráda. Chlapci majú energie za celú armádu a postupne ju vypúšťajú. Problém mňa ako diváka nastal, keď sa lídri postavili do role (ne)hercov a snažili sa sprostredkovať do publika nejaké tie hrejivé slová a klišé, čo už trošku drhlo. Možno to tak ale malo byť, aby každý charakter odprezentoval aj sám seba, ale šlo to spraviť minimálne o hviezdičku lepšie. Scenár diálogov bol z môjho pohľadu dosť vlažný. V ďalšom priebehu koncertu prišli choreografi s dobrým nápadom, rozdelili kapelu na dva tímy. Kým jeden tím spieval balady, druhý sa medzitým prezliekol a keď prišiel svojich kolegov vystriedať, vybalil na divákov celkom slušný rap. Samotné choreografie sa nezaobišli bez ohňostrojov, projekcie, pózami, všetko striedalo všetko, bol to skutočný bordel v dobrom zmysel slova. Animovaná prestrihová scéna s motýlikom, ktorá prišla približne v polovici, úplne znehodnotila celý dojem. Pôsobila ametérsky a zbytočne narušila našliapnutý priebeh podujatia. Ja chápem, že chlapci sa museli ísť zrejme opäť prezliecť a oddýchnuť si, aby na ďalšie dejstvo nastúpili v plnej poľnej, ale nie je to predsa LIVE. Nemalo to tam čo hľadať, bolo to lacné natiahnutie stopáže. Navyše nepotrebné. Koniec bol samozrejme ohlásený dve pesničky vopred, ale všetka ta energia sa už akoby vytratila a začalo sa to vliecť. Zvuková stránka bola naozaj dokonalá. Skandovanie publika nepôsobilo rušivo, hudba bola vyladená, sem tam zaznel aj nejaký falošný zaspievaný tón, ale to len naozaj niekedy, mastering bol skvelý. Páčilo sa mi, že niektoré podmazové melódie zneli zosilnene a skladby tak dostali pri počúvaní úplne inú hĺbku. To bude zrejme nastavením audia v kine, ale pri takomto žánri je to dôležité tiež poznamenať. Ak to mám zhrnúť, kapela predviedla, čo jej ide najlepšie, choreograf taktiež, pyrotechnika nebola prehnaná, kostýmy a účesy - dospelé, na úrovni (primerané, neprehnané), ale ten kto to celé vložil do filmového formátu, mohol tomu dať trošku viac. Lepší opening, lepšie intermezzo, mohol pridať nejakú biografiu a viac sa s tým vyhrať. Nerobil predsa video na stužkovú, preto dávam štyri hviezdy. Ak je niekto silným fanúšikom (ARMY), nech si kľudne pridá ďalšiu hviezdu, veď nakoniec, ak bolo zmyslom diela sprístupniť zážitok z koncertu širokému publiku, to sa celkom podarilo. PS: Ospravedlňujem sa spojlery, ale nebola to detektívka, tak to hádam nevadí.

Vždy som bol fanúšikom tohoto žánru a tento seriál mi pripomenul, prečo tomu tak bolo a je. Už keď som mal pocit, že tento žáner upadá, z CD Projekt Red prišla videohra so skvelým cyperpunkovým pozadím, ktorá vzala kompilát skutočne všetkého, čo tento žáner má po správnosti obsahovať a vložila ho do rámca s názvom Night City. Mesto funguje ako dokonalý živý organizmus, ktorý ma svoju vlastnú históriu, hrdinov, pop kultúru a taký ten správny smrad, ktorého sa nie je možné zbaviť. Seriál je len ďalším dôkazom, že je možné vždy sa niekam posunúť. Skvelá kresba, neprestávajúca akcia, lovestory, absencia cenzúry, proste balzam pre moje oči a uši. Poľský ghost in the shell, alebo konečne projekt, ktorý si razí svoju vlastnú cestu. Celý príbeh som prežíval spolu s Davidom a jeho dievčatami, asi som sa do všetkých zaľúbil a pripomenul si svoju pubertu. Mám rád hrdinov, do ktorých sa dá vcítiť. Masterpeace.

Celý dej sa točí okolo čarovného oranžového kvetu, ktorého konzumáciou sa človeku dokáže rapídne znížiť telesná teplota. Keďže je film radený do kategórie sci-fi, musíme uveriť, že takýto kvet v amerike skutočne kedysi rástol, s čím som, priznám sa, dosť bojoval. Prišlo mi to ako znásilnenie prírody, ktorej krásy a neduhy mi film neustále kládol pred oči. Retušované zábery nedotknutej prírody a rendre divokých zvierat pôsobili prirodzenie, ale stále som mal pocit, že v tomto smere ešte stále je čo zlepšovať.  Dojem z filmu bol nakoniec vyšší ako očakávania. Režisér dostal neľahkú úlohu, skĺbiť indiánov a predátora do 100 minutovej stopáže, čo sa mu celkom podarilo. Neznámi herci sa ujali svojich rôl prekvapivo dobre a veľké plus musím dať za to, že sa to zaobišlo bez nutnosti obsadenia rolí bez ohľadu na farbu pleti, alebo sexuálnu orientáciu postáv. Hlavné postavy boli sympatické, jednoduché, charizmatické a celý čas som im držal palce. Napriek niekoľkým pomaly odsypajúcim scénam, záver filmu vyvrcholil presne tak ako sa patrí a ako to mám rád.

Priznám sa, nevidel som pôvodný film, na ktorý seriál nadväzuje. Ten mi HBO neponúklo, no i tak som si povedal, že odignorujem tento hendikep a dám tomu šancu. Zprvoti mi to prišlo také príliš americké s lacným humurom a bez väčšej hĺbky. Lenže začali sa objavovať zaujímavé postavy, zvraty a scény začali do seba zapadať a dávať zmysel. Mojou najoblúbenejšou postavou sa rýchlo stal Vigilante, párik policajtov, biely démon a na moje prekvapenie aj Eagly. Atmosféra mi svojím humorom začala pripomínať snímok KickAss u ktorého som sa tretieho pokračovania nedočkal a i keď nie som zástanca násilia, heroické scény s prehryznutou perou z ktorých bolo cítit skutočnú bolesť boli fakt cool. Príbeh mal dobré tempo a smeroval do finále, ktoré dalo otvorenému koncu červenú (to je v dnešnej dobe pozitívum). Čo by som naopak vytkol, bol LGBT románik, ale nie kvôli svojej dúhovej povahe, ale pretože príbeh ničím neobohatil (neokorenil dej, nezamiešal karty a ani nezaujal).

Keď si človek ide pozrieť Marvelovku, tak svojím spôsobom očakáva nejaký ten kvalitný základ, korenený akciou, humorom a CGI, a preto (aspoň ja) tam hľadám aj čosi viacej (nejaké príbehové zvraty, slzičku alebo postavu čo mi prirastie k srdcu). Žiaľ, v tomto ma Shang-Chi riadne sklamal. Myslím, že postava je strašne odfláknutá - herec nemastný neslaný (a hlavne nesympatický), vo flashbackoch z minulosti sa sám na seba vôbec nepodobal a kostým taktiež nič moc (jeden pulover). Hlavný záporák bol na záporáka strašne útly, správal sa iracionálne a tváril sa stále rovnako. 10 prsteňov bolo vlastne 10 náramkov (že by to niekto nesprávne preložil z mandarinštiny?) a spôsob ich využitia pripomínal štýl Greena Lantherna (stačí si ich nasadiť a čo si človek predstaví, to sa práve deje). Spôsob akým postavy po celý čas umierali bol strašne malicherný, keď človek uváži, aké údery pred tým bez problémov ustáli. Finálny CGI boss už v dnešnej dobe nikoho neprekvapí, ale jeho eliminácia prebehla bez akéhokoľvek inteligentného zvratu, takže zo stoličky som sa nepostavil. Pritom ten film nebol zlý, úvodný súboj v autobuse sa u mňa zapísal pozitívne, no to - čo nasledovalo, som tomu (ne)hercovi už vôbec neveril. Moje detstvo zdobili mená ako Bruce Lee, Jackie Chan, Jet Li... ale meno tohoto amerického Kung-Fu majstra si bude zrejme pamätať len málokto. Keď prihliadnem na osobnosti, ktoré marvel do hlavných roli obvykle obsadzuje, teraz šliapol riadne vedľa.