Daddko

Film zobrazuje stav sovietskej spoločnosti po WW II. Píše sa koniec roku 1948 a Josip Visarionovic posiela politických a vnútorných nepriateľov do Gulatov v čom má dokonalú prax. Prišli na radu aj obyvatelia Litvy. Dievčaťu Márii - Máše sa podarí z transportu ujsť a na svojej skoro dvojročnej 6000 km dlhej ceste z Altajskej oblasti do rodnej Litvy stretáva vzorku sovietskej- komunistickej spoločnosti a ludských duší tej doby, od typickej ruskej babusky s veľkým srdcom po vyvrhelov spoločnosti až sadistov. Zaujalo ma že je to Litva/Ruský film, aj na základe tohto filmu litovci to pod Moskvou a komunistami nemali ľahké a predsa aspoň vo filme našli spoločnú reč. A je to určite lepšie ako filmy s detským predstaviteľmi v holocaustovych filmoch.

Silný filmový zážitok, skvelý dej, do konca som netušil ako to dopadne. Scenár nenechal nikoho suchým. Poliaci (tí dostali najmenej) ako anti-semiti a šmelinári, Romek kladná postava, nevyrovnané účty s Červenou armádou a Rusmi prenesené na ruskú bandu ktorá znásilňuje a strieľa nevinných kade chodí a samozrejme nemeckú Gendarmarie. A to ma dostalo do purpurova. Režisér a zároveň scenárista je Poliak a zjavne mu asi chýba nemecký zmysel pre detail. Pokiaľ malo ísť o paródiu je to v poriadku, ale film mal byť vojnovou drámou. Tak nemecký vojak nevie či letia nad hlavami nemecké alebo americké lietadlá, pri nástupe je zoradený ako noty na bubon a vystrojený ako PTP –ák, pušku mu vytrhne z ruky 45 kg babské tintítko, jej záchranca Romek ju zahodí do potoka kde je voda vyše členkov, keď ju nenájde sám zavolá si na pomoc ďalšieho trotla...ale ani potom ju nenájdu. Oberleutnanta so železným krížom a 3 vyznameniami hrá kópia Hansa Ruhmanna a správcu sanitárnej koľaje 130 kg vážiaci magor. Gendarmarie nie je správny názov pre tieto jednotky, správny názov je Feldgendarmarie a čo to boli za vojská si treba pozrieť. Ďalej som neprišiel nato ako v obsahu k filmu zistili že dievča sa volá Bunia (ani Google také krstné meno nenašiel) a je to Židovka (hraje ju Maria Semotiuk). Jediná informácia vo filme je len tá, že sa tam dostala z Varšavy. Možno som pozeral inú verziu alebo si ju ktosi pomýlil s postavou, ktorú hrala vo filme V tme (Varšavské ghetto). Filmu dávam 5* za dej a myšlienku, že na vojnu doplácajú najviac bezbranní a nevinní. Tie cipoviny som si pri hodnotení zmazal.

Prvotina môjho obľúbeného režiséra. ktorého väčšinu filmov hodnotím 5*. Tento film mi nesadol a našťastie som ho nevidel ako prvý. Je to dráma absurdum, čosi nelogické. Čierno biely a vyľudnený St. Petersburg kde bezmenný bezdomovec hľadá strechu nad hlavou. Asi iný ako môj ďaľší obľúbenec Viktor Suchorov by to na úrovni nazahral. Len 3*

Otcovi (Bajo) a jeho synovi (Vukole) zversky zabili Ustašovci manželku a matku a s obeťou sa nechajú odfotografovať. Spolu sa jednoruký partizán (Bajo stratil ruku vo vojne) a syn vydávajú pomstiť jej smrť. Vojna sa chýli ku koncu a postupne ich nachádzajú a po jednom likvidujú. A na fotografi už zostáva len jedna postava bez krížika. Miesto popravy však nasleduje odpustenie. V pôvodnej YU verzii bol zabitý aj posledný, ale pred distribúciou do zahraničia sa dej zmenil aby sa film stal humánejším. Tak či onak musel v roku 1984 rozjatriť staré rany Srbi - Chorváti. Tí druhí nemajú radi keď sa im pripomína fašistická éra Paveličovho režimu, Jasenovac a iné krutosti. A je prečo. Keby sa urobila štatistika Ustašovci : počet priam hororovo zabitých Srbov, Židov, Rómov a komunistov získali by na počet obyvateľov nelichotivú prvú priečku. A navyše ako jediný Slovanský národ mali divízie SS kôli čomu sa zo slovanského kmeňa preklasifikovali na potomkov Dinárskej rasy a germánskeho kmeňa Góthov. A po vojne nastala hromadná pomsta, ale tomu už velili Titovi komunistickí partizáni. A v 90 rokoch tzv. bratská vojna. Osobne ma úple fascinoval herecký výkon syna Vukolu vtedy 9 ročný Marko Ratic ktorý sa potom objavil ešte v niekoľkých filmoch (Čavka, Granica...).

Podobné zažila ČSR po komunistickom puči, streľba na hraniniach a prevádzačstvo. Po vybudovaní železnej opony už len streľba. Mitko zhodou okolností sa tiež stretol s Východnými Nemcami a pod nátlakom Kapitána konal. Tak to bolo aj v ČSLA, viem si to predstaviť. Film zároveň vypovedá o situácii v súčasnom Bulharsku, ako všade v post komunistických štátoch - chudoba.... a čo mladé zutekalo a čo staré nevládalo. A len poznámka k obsahu, Mitko si peniaze požičal kôli liečeniu chorej manželky a nie na hypotéku. Pre mňa je to rozťahané a chýba dynamika príbehu.

Prečítal som si komentáre, osobne si myslím že postihnutie spôsobuje frustráciu pred okolím a prenáša sa až do agresívneho správania. Film by som nenazval Kmeň ale Vlčia svorka. Navyše v Ukrajinskej spoločnosťi je pravdepodobne násilie chlieb náš každodenný.

2* za výkon Marlona Branda a Yul Brinnera, inak stupidný Hollywood brak. Nemecký kapitán nikdy nejedol len vidličkou v pravej ruke, (leda ak dezert), to je US zvyk. Gumu by Japonci Nemcom nepredali, embargo bolo ešte pred vojnou, sami ju nemali. Guma výborne horí, po výbuchu by to bola fakľa a do pár minút pod vodou. Ani masť na utesnenie by nepomohla, to je cipovina. A do takejto akcie pustiť plukovníka SS to je to isté ako Otta Skorzenyho variť guláš v zákopoch.... a podobných je tam neúrekom. A že sklamali US patrioti v podpalubí to je nevídané.

Kto seje vietor, žne búrku. Exodus Prusov z území ktoré vybojoval Rád Nemeckých rytierov ešte v 12 storočí. Drang nach Osten sa skončilo opačne. Niečo ako exodus Sudetských Nemcov z Čiech a Karpatských zo Slovenska? Radšej to nerozoberať, temná téma.

Fikcie nemám rád, medzi riadkami som postrehol diferencovanie Poliakov na dobrých a zlých od detí, sedliakov, lekárov, starých ľudi...a ich postoje k blížnemu ako kresťan resp. k židovi aj keď nevinnému dieťaťu. Od tém holokaustu si dlhšie oddýchnem, stále dookola to isté. Na poslednú tretinu som už stratil trpezlivosť a nedopozeral.

Má to svoje čaro a reálnu hodnotu z pohľadu biedy v Juhoslávii v polovici 60-tch rokov a to Vojvodina je bohatá poľnohospodárska oblasť. Zaujal aj slovensky hovoriaci kňaz. Mne tam chýba korenie balkánskych filmov - humor. Skvele zahral Bekim Fehmiu. Za najlepší s rómskou tématikou považujem Kusturicov film Černá kočka, bílý kocour. https://www.csfd.cz/film/5451-cerna-kocka-bily-kocour/prehled/