SamGee

Meno Rian Johnson sa najčastejšie spája so sci-fi hitmi ako Looper a Star Wars: Poslední Jediovia. Hoci je to pravda, na začiatku svojej kariéry natočil diela s detektívnym nádychom ako Zmiznutie, Bratia Bloomovci a pár epizód z Breaking Bad. Po vyskúšaní sci-fi žánru sa rozhodol vrátiť ku koreňom a natočiť pre dnešných divákov svoju verziu klasickej detektívky. Dej sa začína vraždou Harlana Thrombeyho (Christopher Plummer), bohatého a úspešného spisovateľa, ktorého smrť prekvapí celú rodinu. Tá čoskoro zdedí jeho majetok a súčasne polícia hľadá príčiny jeho úmrtia. Vyšetrovanie prebieha bez problémov, až kým nepríde na scénu svetoznámy detektív Blanc Benoit (Daniel Craig). Svojskými metódami vypočúva jednotlivých členov rodiny a postupne odkrýva lži, rodinné tajomstvá i šokujúce odhalenia. Samotný príbeh využíva tradičné postupy z kriminálok, avšak film ponúka divákom viaceré prekvapenia. Jedným z nich sú flash-backy postáv z rodiny, ktoré rozprávajú o danej situácii z vlastnej perspektívy. Týmito subjektívnymi retrospektívami sa dozvedáme viac o ich charaktere, vzťahu voči Harlanovi a ich motiváciách. Ďalej tu sú zvraty, ktoré sa postupne vygradujú až do finále. Celá snímka je popretkávaná čiernym humorom. V niektorých detektívkach by tento druh humoru prekážal, ale v tomto počine funguje výborne, hlavne pri hádkach rodiny. Keďže ide o kriminálku, musí v sebe obsahovať postavu detektíva, ktorého hrá Daniel Craig. Ten zosobňuje „poirotovský“ typ, ktorý má svetové renomé, silný prízvuk a svojrázny prístup voči práci. Podľa môjho názoru Daniel bravúrne zahral toto záhadné indivíduum. Spolu s Craigom žiari aj pôvabná herečka Ana de Armasová, ktorá si ľahko podmaňuje publikum vďaka kráse, šarmu, nevinnosti a zmyslu pre pravdu. Chválim podarené výkony príslušníkov rodiny v tomto zložení - Chris Evans, Jamie Lee Curtisová, Don Johnson, Michael Shannon a Toni Colettová. Užijete si ich komplexnosť a vzájomné potýčky, ktoré patria medzi top momenty tejto snímky. Škoda len, že nedostali väčší priestor vo filme. Hudba od Nathana Johnsona, bratranca spomínaného režiséra, má pár zaujímavých motívov, ale po skončení titulkov na nich zabudnete. Na rozdiel od hudby oceňujem kulisy Harlanovho domu, vzácne rekvizity, pestrofarebné kostýmy a strih, vďaka čomu dostáva príbeh šmrnc a hĺbku. Rian Johnson ponúka netradičnú kriminálku, ktorá nielen prevracia samotný žáner naruby, ale aj srší zaujímavým hereckým kastingom, vtipnými dialógmi, neočakávanými obratmi a štylistickým vizuálom. Kino by som odporučil navštíviť hlavne fanúšikom obľubujúcim detektívne príbehy na štýl Agathy Christie. Príbeh: 10/10, Herci: 8/10, Hudba: 6/10, Kulisy, rekvizity, kostýmy a strih: 8/10, Celkovo: 8/10.

Rok 2019 sa niesol v znamení ukončenia filmových sérií, ktoré si vybudovali renomé vo filmovom svete. Niektoré zožali okamžitý úspech (Avengers: Endgame, Ako si vycvičiť draka 3, Toy Story 4) a iné rozdelili divákov do dvoch táborov (Hry o tróny, Sklenený, X-Men: Dark Phoenix). Žiaľ, do druhej skupiny sa zaraďuje aj sci-fi snímka Star Wars: Vzostup Skywalkera, ktorá ukončuje svoju 42 ročnú púť. Najprv by bolo vhodné povedať si niečo k samotnému deju. Po udalostiach ôsmej epizódy galaxia čelí dvom hrozbám - Prvému rádu a samotnému cisárovi Palpatinovi (Ian McDarmid), ktorý povstal z mŕtvych. Jej jedinou nádejou sa stáva zdecimovaný Odboj a hrdinka Rey (Daisy Ridleyová), ktorá sa počas deja snaží zachovať dedičstvo Jediov a zistí šokujúcu pravdu o svojom pôvode. Klasický príbeh boja dobra a zla je neoddeliteľnou súčasťou tejto značky, avšak v poslednom diele je kladený silný dôraz na hľadanie identity. Tá je prezentované cez postavy Rey a zloduca Kyla Rena (Adam Driver). Hoci ich motívy sú odlišné, spomínaná téma ťahá celý film dopredu bez akejkoľvek patetickosti. Okrem hlavnej myšlienky vynikajú šialené scény stíhačiek, choreografia svetelných mečov, prekvapivé easter-eggy a vtipné momenty droida C3-PO (Anthony Daniels). Aj napriek tomu sa v tejto snímke nájdu „Achilove päty“. Jednou z nich je zbytočná „bezpečnosť“, ktorá necháva hrdinov bez akejkoľvek ujmy. Z môjho pohľadu tento prvok škodí deju. Keby režisér J. J. Abrams riskoval rovnako ako Rian Johnson pri diele Poslední Jediovia, snímka mohla byť zaujímavejšia a lepšia. Druhou „achilovkou“ je 2,5 hodinová minutáž, v ktorej prebiehajú udalosti v rýchlom tempe. Táto dĺžka spôsobuje, že nové postavy nestihnú zažiariť a neukončia sa dejové linky niektorých postáv. Nehneval by som sa, keby tvorcovia predĺžili film o polhodinu. Pri hercoch sa nedá nič vytknúť. Daisy Ridleyová podáva chválitebný výkon vďaka odhodlanosti a znázorneniu jej konfliktu, Adam Driver vyniká v zápornej roli, John Boyega spolu s Oscarom Isaacom a Anthonym Danielsom podávajú vtipné hlášky a sir Ian McDarmid dokáže stále vyvolať v divákoch hrôzu. Nemal by som opomenúť ani Carrie Fisherovú a Billy Dee Williamsa vo vedľajších úlohách. Vo filme majú malý priestor, no v divákoch stihnú zarezonovať. Hudba Johna Williamsa je podmanivá, emocionálna a nostalgická, a ľahko sa dostane pod kožu. Okrem hudobnej vložky chválim špeciálne efekty, masky, nádherné prostredia planét, rekvizity a kostýmy, ktoré prehlbujú svet Star Wars. Dodatočne by som chcel pogratulovať počítačovým expertom, ktorým sa podarilo šikovne zakomponovať do Vzostupu Skywalkera nevyužité zábery generálky Leiy zo siedmej epizódy. J. J. Abrams sa snažil zo všetkých síl zakončiť túto trilógiu a súčasne uspokojiť všetkých fanúšikov, ktorí vyrastali na tejto ságe. Nanešťastie sa mu to nepodarilo kvôli prílišnej opatrnosti, unáhlenému tempu a krátkemu času. Na druhej strane Star Wars: Vzostup Skywalkera je solídnym filmom, ktorý ponúka sympatické postavy, dych-berúcu akciu, zopár prekvapení, nostalgickú hudbu a zmysluplné posolstvo pre obyčajných filmových návštevníkov a fanúšikov Star Wars. Príbeh: 7/10, Herecké výkony: 7/10, Hudba: 7/10, Špeciálne efekty, masky a kostýmy: 9/10,

Keď prišla do kín dobrodružná komédia Jumanji: Vítajte v džungli, neočakávane zarobila miliardu dolárov a získala si sympatie kritikov i divákov vďaka hereckému obsadeniu, humorným dialógom a divokej akcii. Dva roky po jej úspechu prišlo do našich končín pokračovanie s podtitulom Ďalší level, ktoré sa snažilo prekonať svojho predchodcu. Vo filme sa vracia štvorica tínedžerov, ktorá zažila dobrodružstvá vo videohre Jumanji. Tí už teraz chodia na vysokú a užívajú si život, až na nesmelého Spencera (Alex Wolff), ktorý sa rozhodol navrátiť do Jumanji. Následne ho idú hľadať jeho kamaráti a Spencerov nepríjemný dedo Eddie (Danny DeVito) s jeho kamošom Milom (Danny Glover). V Jumanji na nich číhajú rôzne problémy, od nebezpečnej zvery až po ozbrojené vojsko pod vedením generála Jurgena Brutálneho (Rory McCann). Rovnako ako prvá časť, táto snímka má v rukáve tromfy, ktoré dokážu pobaviť i prekvapiť publikum. Jedným z nich je zmena terénu a náročnosť levelov. Tie rozširujú svet Jumanji a súčasne vytvárajú nečakané situácie pre protagonistov. Ďalej sú to dych-vyrážajúce akčné scény, ktoré sršia dravosťou a uveriteľnými CGI efektmi. Herci v hlavných úlohách patria medzi zlaté vrcholky tohto počinu. Dwayne Johnson a Kevin Hart skvelo napodobňujú maniere hereckých veteránov Devita a Glovera, z čoho vznikajú nezabudnuteľné momenty. Za duom Johnson-Hart nezaostávajú herci Karen Gillanová a Jack Black, ktorí podávajú slušné výkony. Okrem protagonistov stihnú zažiariť aj vedľajšie postavy v podaní začínajúcej Awkafiny a Roryho McCanna, alias Sandora Clegana. Hudba Henryho Jackmana nie je hrozná, ale jeho motívy boli zapamätateľnejšie vo Vítajte v džungli. Na rozdiel od hudobnej zložky sa špeciálne efekty oproti prvému dielu vyšvihli o úroveň vyššie. Jumanji: Ďalší level je skvelým dobrodružným filmom, ktorý nerobí hanbu svojmu staršiemu bratovi a ponúka návštevníkom kín dobré postavy, zábavne situácie, napínavé scény a obrovskú dávku akcie. Toto dielo odporúčam fanúšikom sveta Jumanji a divákom obľubujúcim dobrodružné počiny s prvkami komédie. Príbeh: 8/10, Herecké výkony: 7/10, Hudba: 6/10, Špeciálne efekty: 8/10, Celkovo: 7/10.

Pred 10 rokmi sa do kín dostalo filmové dielo Zombieland, ktoré sa prišlo zniesť na vlne zombie žánru a lákalo vtedajších divákov svojimi krvilačnými scénami, hororovými momentmi, vtipnými dialógmi a podarenými postavami. Pre mnohých bolo prekvapením, že táto hororová komédia zarobila viac ako 100 miliónov dolárov a získala si srdcia divákov i kritikov. Prešla už dekáda a režisér Ruben Fleischer so scenáristami Paulom Wernickom a Rhettom Reesom sa rozhodli natočiť pokračovanie, ktoré by posunulo film o ďalší level. V snímke sa vracajú hlavní hrdinovia z jednotky, ktorí už majú skúseností so zlikvidovaním zombies a fungujú ako rodina. Ako to už však býva v každej rodine, nájdu sa problémy – Wichita (Emma Stoneová) sa bojí prehĺbiť vzťah s Colombusom (Jessie Eisenberg) a Tallahassee (Woody Harrelson) sa snaží byť najlepším vzorom pre tínedžerku Little Rock (Abigail Breslinová). Tá tuží byť so svojimi rovesníkmi a preto od svojej „rodiny“ utečie. Našej trojici neostáva nič iné, než ju nájsť. Počas hľadania sa musí potýkať nielen s novými druhmi nemŕtvych, ale aj so svojimi osobnými problémami a novými preživšími. Toto pokračovanie je vo svojej podstate upgradom prvej časti. Príbehová linka zobrazujúca charakter postáv a ich ľudské problémy pomáha divákom vcítiť sa do ich kože. Menším negatívom by som označil dejovú odbočku Little Rock, ktorá ide s hipisáckym mládencom Berkleyim (Avan Jogia) do „zasľúbenej zeme“. Táto odbočka stráda hĺbku, cit a menší konflikt k napredovaniu deja. Táto snímka sa v porovnaní s minulým dielom vyznačuje menším, takmer nulovým množstvom hororových okamihov. Celý film nestojí iba na akcii a vtipoch, ale aj na hereckých výkonoch hlavných hrdinov. Tí podávajú rovnako kvalitné výkony ako pred desiatimi rokmi. Nemal by som opomenúť nové postavy. Hlúpa kráska Madison v podaní Zoey Deutchovej rozosmeje návštevníkov kín, barmanka Nevada (Rosario Dawsonová) vie byť rovnako krásna ako nebezpečná a „klony“ hlavných hrdinov (Luke Wilson, Thomas Middletich) podávajú slušný výkon, i keď sú na obrazovke len 5 minút. S ich charizmami, interakciami s protagonistami a podarenými replikami sa dokážu vryť do pamäte divákov. Je škoda, že im filmári nedali väčší priestor. Technická stránka filmu šliape ostošesť. Masky zombíkov navodzujú hrôzu, choreografia akčných scén je dravá a špeciálne efekty vrcholia pri poslednej tretine snímky. Nanešťastie, som nespokojný s hudobnou zložkou. Tá obsahuje pár hudobných hitov, ktoré navodzujú atmosféru danej scény, avšak tie sa strácajú vo víre špeciálnych efektov a šialených kúskov. Zombieland: Rana istoty má zopár chýb, no aj napriek tomu je dôstojným pokračovaním, ktoré ponúka šialenú akciu, skvelý humor a rozmanité postavy. Túto akčnú jednohubku odporúčam tým, ktorí si obľúbili jednotku alebo majú radi mix komédie a hororu. Príbeh: 7/10, Herecké výkony: 7/10, Hudba: 6/10, Špeciálne efekty: 8/10, Celkovo: 7/10.

Každý komiksový znalec poznáva Jokera, úhlavného nepriateľa Batmana z DC univerza, ktorý si vybudoval publicitu u svojich fanúšikov nielen cez grafické novely, ale aj cez filmové spracovania. V minulosti si zahrali túto postavu špičkoví herci ako Jack Nicholson, Jared Leto a Heath Ledger. Tentoraz prišiel rad na talentovaného Joaquina Phoenixa, ktorý sa rozhodol poňať túto legendárnu persónu po svojom. Bol som zvedavý, či ma dokáže ohúriť jeho výkon. Dej sa odohráva v Gotham City počas 80. rokov, kedy zúria nepokoje u chudobnej vrstvy. Tie zasiahnu aj nášho protagonistu Arthura Flecka (Joaquin Phoenix). Ten si privyrába ako komik a popritom sa stará o svoju chorú matku (Frances Conroyová), no nanešťastie sa potýka s dvoma komplikáciami – s nepriateľským okolím a so svojou psychickou poruchou. V návale týchto problémov sa Arthur čo raz viac prepadáva do hlbín šialenstva a postupne sa mení v ikonického zloducha, ktorého svet bude poznať pod menom Joker. Tento film pojednáva o zrode najznámejšej komiksovej postavy, avšak neočakávajte typickú „marvelovku“, ktorá chrlí bojové scény, CGI efekty a trefné vtipy. Samotné dielo je skôr psychologickou drámou o tom, ako sa môže človek pod vplyvom psychiky a nátlaku spoločnosti premeniť na totálneho anarchistu. Podľa môjho názoru celkový námet funguje výborne a zároveň pomáha návštevníkom kina viac sa vcítiť do Arthurovej kože. Po zhliadnutí snímky sa americkí kritici sťažovali na mieru brutality, konanie hlavnej postavy a depresívnu atmosféru. Ja si skôr myslím, že tieto aspekty dopomohli deju posúvať sa vpred a vytvárať napätie u divákov. Nemal by som opomenúť ani skvelé finále, v ktorom vrcholí chaos v Gothame a Arthurova premena, bez akéhokoľvek prikrášlenia. Najlepší herecký výkon tohto roku si jednoznačne zaslúži samotný Phoenix. Ten bravúrne zachycuje nešťastnú postavu za pomoci šarmu, osobného konfliktu, mimiky a jeho neovládateľného smiechu. Nečudoval by som sa, keby získal Oscara za najlepší mužský výkon v hlavnej úlohe. Za Phoenixom nezaostávajú ani vedľajšie postavy v podaní Roberta DeNira, Zazie Beetzovej a Frances Conroyovej. Okrem vydareného castingu chválim aj kameru, vizuál a hudobnú zložku od skladateľky Hildur Guðnadóttirovej, ktorá skomponovala soundtrack pre úspešnú minisériu Chernobyl. Jej hudba je podmanivá, priam až mrazivá a ľahko sa vám vryje do kože. JOKER sa stáva jedným z najlepších filmov roka, ktorý ovplýva nezabudnuteľným výkonom od Phoenixa, temnou atmosférou, nevľúdnou hudbou a tragickým príbehom o prepadnutí do zúfalstva. Odporúčam vidieť toto dielo každému, ktorý obľubuje buď Phoenixa, komiksy alebo silné príbehy s psychologickým nádychom. Príbeh: 9/10, Herecké výkony: 9/10, Hudba: 8/10, Kamera: 8/10, Celkovo: 8,5/10.

Každý hororový fanúšik poznáva filmové dielo To, ktoré bolo natočené podľa bestelleru Stephna Kinga. Jeho príbeh pojednával o súboji medzi krvilačným klaunom Pennywiseom (Bill Skarsgard) a mládežou. Vďaka námetu, nostalgii, sympatickým postavám a záporákovi sa stal To najlepšie zarábajúcim hororom na svete a získal si pozitívne ohlasy od recenzentov, mainstream divákov i nadšencov Kingovej tvorby. Po dvojročnej pauze sa do našich kín dostalo jeho pokračovanie s podtitulom Kapitola 2, ktoré malo prekonať svojho predchodcu. Kde teda nastala chyba? Najprv by bolo vhodné povedať si niečo k samotnému deju. Od porážky Pennywisea už ubehlo 27 rokov a členovia Losers Clubu už vyrástli. Žijú si vlastným životom a popritom sa snažia zabudnúť na hrôzostrašné udalosti z detstva. Mike (Isaiah Mustafah) sa ako jediný člen z pôvodnej partie rozhodol ostať v rodnom mestečku Derry a bdieť nad prichádzajúcou hrozbou. Keď sa jeho obavy naplnia, rozhodne sa zvolať svojich kamarátov, aby sa mohli zbaviť samotného zla raz a navždy. Keď uspeje prvý diel, samotný režisér musí vylepšiť nadchádzajúce dielo menšími upgradmi, aby nalákal čo najviac divákov do kín. Bohužiaľ, tieto upgrady sa môžu vymknúť spod kontroly. Jedným z nich je minutáž presahujúca necelé tri hodiny. Film má rýchly spád, ale je preplnený strašidelnými scénami, ktoré sa už dajú ľahko predvídať. Dalo by sa čakať od režiséra inovatívnosť v hororových momentoch, no žiaľbohu dostávame opakovateľné „jump scares“. Ďalším škodlivým upgradom je výskyt fantasy prvkov, ktoré zohrávajú veľkú úlohu v knižnej predlohe. Vo filmovej verzií majú skôr škodlivý účinok - ničia nielen tajomnosť okolo postavy To, ale aj klaustrofobickú atmosféru snímky. Podľa môjho názoru mohli tvorcovia tieto elementy „uzemniť“. A nakoniec tu máme osudové finále plného CGI efektov a halucinogénnych sekvencií. Celý koniec by sa skôr hodil v diele Harryho Pottera, a nie v horore. Napriek svojim neduhom má film i svetlé stránky, medzi ktoré patrí aj téma boja s vlastnou minulosťou. Tá je centrálnym konfliktom pre hlavné postavy, ktorý dopomáha k napredovaniu v deji aj k porozumeniu motívom rôznorodých indivíduí. Diváka taktiež môže potešiť svižný úvod, brutálne scény alebo vtipné momenty. Medzi zlaté vrcholky snímky patria herci na čele s Jessicou Chastainovou a Jamesom McAvoyom. Herci podávajú skvelé výkony, ich vzájomná interakcia funguje na jednotku a dokážu zachytiť zraniteľnosť vo svojich postáv. Na docielenie tohto efektu prispievajú flashbacky s mladšími aktérmi i humorné hlášky Billa Hadera a Jamesa Ransona. Nanešťastie medzi predstaviteľmi zaostáva „chlapík z reklamy na Old Spice“ , alias Isaiah Mustafah. Je škoda, že jeho postava predstavuje skôr sprievodcu pre protagonistov než ich kamaráta. Z môjho pohľadu sa mohli tvorcovia viacej pohrať s jeho osobnosťou. Na rozdiel od samotného Mustafu Bill Skarsgard znova vyniká. Aj keď má menší priestor vo filme, dokáže postrašiť divákov za pomoci svojej aury a strašidelnej vizáži. Niet čo vytknúť technickej stránke. Hudobné motívy Benjamina Wallfisha vyvolávajú okamžité zimomriavky a podkresávajú atmosféru filmu. Čo sa týka špeciálnych efektov a samotného vizuálu, tie sa zlepšili oproti predchádzajúcej časti. Mnohí priaznivci hororu by sa sťažovali na hojné využívanie CGI, ale mne to až tak neprekážalo. Nedbajúc na svoje vysoké očakávania snímka To: Kapitola 2 nedosahuje rovnakej kvality ako jeho predchodca. Príbeh je zbytočne pretiahnutý, hororové triky nesršia originalitou a nadprirodzené prvky skôr odrádzajú divákov. Na druhej strane ponúka vydarený herecký casting, humorné situácie, menšiu dávku surovosti, podarený vizuál a celkový motív. Kino by som odporučil navštíviť hlavne fanúšikom prvého dielu a Kingovej tvorby. Príbeh: 5/10, Herecké výkony: 7/10, Hudba: 7/10, Vizuál: 8/10, Špeciálne efekty: 8/10, Celkovo: 7/10.

Za celú svoju kariéru natočil legendárny režisér Quentin Tarantino viaceré rôznorodé snímky, ktoré spájalo násilie, zaujímavé postavy s trefnými hláškami, odkazy na popkultúru a mnoho ďalšieho. Vďaka týmto „trademarkom“ sa jeho filmy stali ospevovanými hitmi a súčasne sa samotný režisér stal miláčikom publika i kritikov. Do našich končín zavítal jeho 9. počin s výstižným názvom Vtedy v Hollywoode, ktorý vzdáva hold ku zlatej ére Hollywoodu a odhaľuje zákutia filmového priemyslu. Dokázal tento námet osloviť Tarantinových fanúšikov, alebo ich skôr odradiť? Príbeh sa odohráva v roku 1969, kedy éra hippies prekvitala a Hollywood zažívala obrovské zmeny. Tie zasiahnu aj dvoch protagonistov – televízneho herca Ricka Daltona (Leonardo DiCaprio) a jeho kaskadéra a kamaráta v jednej osobe Cliffa Bootha (Brad Pitt). Táto titulná dvojica zažíva úpadok v kariére a jediný spôsob, ako sa z toho dostať, je skúsiť šťastie v Hollywoode. Počas cesty za slávou sa stretne s úspešnou herečkou Sharon Tatonovou (Margot Robbieová) a tajuplnými prívržencami Charlesa Mansona (Damon Herriman), ktorí sa chystajú spáchať obrovský zločin v srdci Los Angeles. Väčšina filmových recenzentov označuje Tarantinove najnovšie dielo za „milostný list ku 60. rokom“ a s ich názorom absolútne súhlasím. Po prvé, snímka je preplnená narážkami i vtipmi, ktoré môžu staršie ročníky poznať alebo obohatiť dnešných divákov. Po druhé, presvedčivo nám ukazuje, akým spôsobom sa natáčali filmy a ako fungoval filmový šoubiznis. A nakoniec, nám predstavuje osudy ľudí, ktorí sa vyrovnávajú s náhlymi zmenami v Hollywoode po svojom. Tieto konfrontácie sa predstavujú cez „mikropríbehy“ troch hlavných postáv – 1.) Rick sa snaží podať najlepší výkon počas natáčania, 2.) Cliffovo stretnutie s Mansonov partiou, 3.) Sharonina návšteva kina. Tieto dejové odbočky nesúvisia navzájom, ale dopomáhajú nám pochopiť postoje a motivácie jednotlivých postáv, čím si získavajú srdcia divákov. Bohužiaľ, táto snímka sa nezaobíde bez vád, medzi ktoré patrí jej pomalé tempo. Chápem, že Tarantino chcel ukázať všetko naraz, no na druhej strane by filmu pomohlo prestrihávanie určitých scén. Aspoň by mal film rýchlejší spád. Ďalšou vadou je nezáživná dejová linka Tatovej, ktorej chýba „menší konflikt“ k napredovaniu deja. Neprihliadajúc na negatíva vie dielo pobaviť publikum humornými situáciami, Cliffovou potýčkou s Bruceom Leeom (Mike Moh) alebo finálnym aktom, v ktorom sa ukazujú Tarantinové trademarky v plnej kráse. Z celého filmu dávam najväčší potlesk k DiCapriovi a Pittovi, ktorí tu predvádzajú herecký koncert v dvoch odlišných rolách. DiCaprio v koži Daltona hrá utrápeného chlapíka, ktorému sú ponúknuté iba záporné role a popritom sa snaží posunúť vpred v profesionálnom živote. Pittova postava si ľahko získava srdcia svojich fanúšikov vďaka kaskadérskym zručnostiam, bezstarostnej povahe, charizme a skvelej interakcií s DiCapriom. Podľa môjho názoru si obidvaja zaslúžia nomináciu na Oscara za najlepší výkon v mužskej role. Margot Robbieová podáva slušný výkon, aj napriek malému priestoru, počas ktorého nemohla naplno ukázať svoj herecký potenciál. Okrem hlavných postáv vynikajú ich celebritní kolegovia ako Al Pacino, Margaret Qualleyová, Kurt Russell, Austin Butler či začínajúca hviezda Julia Buttersová. Samotný Tarantino často vo svojich dielach používa pesničky na podfarbenie danej situácie a toto dielo nie je výnimkou. Aj keď majoritu hudobných peciek nepoznávam, dokonale dotvárajú atmosféru 60. rokov a niektoré z nich sa vám dostanú pod kožu. To isté sa dá povedať aj o kostýmoch, kulisách, a rekvizitách. Čo sa týka technickej stránky, chválim kameru Roberta Richardsona s jeho dlhými zábermi a strih Freda Raskina. Títo páni by kľudne mohli útočiť na oscarové nominácie. Vtedy v Hollywoode nie je perfektnou snímkou, ktorá by sa vyrovnali Tarantinovým starším kúskom. Spôsobuje to najmä dlhá minutáž, pomalé tempo a menšie množstvo brutality. Avšak na druhej strane vyniká pestrým hereckým obsadením, podarenými dialógmi, absurdnými situáciami, krásnymi scenériami a témou o túžbe zapadnúť do vysnívanej komunity. Odporúčam to každému, ktorí buď obľubujú režisérsky štýl Tarantina, alebo sa zaujímajú o kinematografiu. Príbeh: 8/10, Herecké výkony: 9/10, Hudba: 8/10, Kamera: 9/10, Strih: 9/10, Celkovo: 8/10.

Už ubehlo 18 rokov odvtedy, keď prvá časť z úspešnej franšízy Rýchlo a zbesilo započala svoju púť ako akčná kriminálka o automobilových závodoch a krádežiach. Po svojom neočakávanom úspechu sa tvorcovia rozhodli pridať do jej pokračovaní viac kaskadérskych kúskov, viac adrenalínu, viac hereckých hviezd a viac humoru. Nie je výnimkou ani tohtoročná snímka Hobbs a Shaw pod dohľadom bývalého kaskadéra a dnes už režiséra Davida Leitcha (John Wick, Atomic Blonde, Deadpool 2). Ako už napovedá názov filmu, hlavnými postavami sú dvaja povahovo rozdielni agenti - Luke Hobbs (Dwayne Johnson) a Deckard Shaw (Jason Statham), ktorí majú za úlohu nájsť smrtiaci vírus a následne ho zlikvidovať. Bohužiaľ sa potykajú s dvoma komplikáciami – nositeľom vírusu je Deckardova mladšia sestra Hattie (Vanesa Kirbyová) a ich úhlavným nepriateľom je kyberneticky vylepšený terorista Brixton (Idris Elba). Z týchto dôvodov musia naši hrdinovia odložiť svoje spory, aby zachránili celý svet. Mám pocit, že s pribúdajúcimi dielmi sa snažia filmári obohatiť snímky zo spomínanej série menšími úpravami, ktoré by im pomohli uspieť v kinosálach. Neznie to ako zlý nápad, no na druhej strane je ich nadmerné používanie škodlivé. Jedným z týchto „úprav“ je príbeh o spasení sveta pred vírusom a nadľudský záporák v podobe Brixtona. Tieto prvky by sa hodili skôr do MCU (Marvel Cinematic Universe) než do akčnej ságy o agentoch a špionážnych misiách. Ďalej je to prepálená akcia porušujúca akékoľvek fyzikálne zákony. Je síce efektívna, avšak už hraničí na poli sci-fi žánru. A nakoniec je to násilne vsúvanie vtipov, ktoré sú buď nevhodne využité v určitých scénach, alebo pôsobia afektovane. Nehladiac k týmto prešľapom má aj film svoje svetlé stránky a medzi ktoré patrí dualita medzi Hobbsom a Shawom, ktorá zabáva divákov od úplného začiatku po jej koniec. Nezaostávajú za ním ani pop-kultúrne odkazy, pästné súboje a rodinné momenty. Charizmatická dvojica Johnson a Statham podávajú skvelú interakciu, na ktorej je postavený celý film. Nanešťastie sa to nedá povedať to isté o Idrisovi Elbovi. Ten hrá dvojdimenzionálneho zloducha, ktorému chýba presvedčivá motivácia, zaujímavý charakter a svojský elán. Jeho postava sa musí uspokojiť iba s bojovými chvatmi a „supermanovskými“ schopnosťami. Vanessa Kirbyová podáva fajn výkon v role sexy agentky, avšak scenáristi ju mohli trocha obzvláštniť. Na rozdiel od nej ma prekvapili herecká camea, pri ktorých som sa nevedel prestať smiať. Kľudne by som ich uvítal v pokračovaní Hobbsa a Shawa. Čo sa týka technickej stránky filmu, energetická hudba od Tylera Gatesa spolu s rappovými singlami nedokážu rezonovať v divákoch a ľahko sa strácajú vo víre explózii a kaskadérskych kúskov. Okrem mdlého soundtracku sa nedá vytknúť nič pri kamere, strihu a špeciálnych efektoch. Aj keď si film Hobbs a Shaw získava pozitívne ohlasy od divákov a kritikov vďaka sympatickej dvojky, ich rivalite a konfliktom s ich rodinami, považujem ho za nemastný-neslaný kúsok, ktorý oplýva klišeovitým námetom, infantilnými vtipmi a prepálenou akciou. Ak si chcete užiť adrenalínovú zážitok, pri ktorom si vypnete mozog, tak Hobbs a Shaw môže byť pre vás výbornou voľbou. Ale ak ste opovrhovateľmi šialeností, ktoré sa dejú v tejto sérii, tak sa tomuto počinu radšej vyhnite oblúkom. Príbeh: 5/10, Herecké výkony: 7/10, Hudba: 4/10, Špeciálne efekty: 7/10, Celkovo: 6/10.

Je pravdou, že AVENGERS: Endgame ukončila jednu komiksovú éru, ale oficiálne posledným filmom takzvanej tretej fázy marvelovského filmového univerza je Spider-Man: Ďaleko od domova. Tá pojednáva o udalostiach, ktoré nastali po Endgame. Ako fanúšik Spider-Mana a hrdinských počinov som bol zvedavý, či tento film vynikne spod tieňa úspešného predchodcu. Vo filme sa stretávame s Petrom Parkerom (Tom Holland), ktorý sa snaží vyrovnať so stratou svojho mentora Tonyho Starka a zároveň si plniť svoje „susedské“ povinnosti ako Spider-Man. Aby zabudol na svoje starosti, rozhodne sa ísť na školský výlet do Európy a počas toho vyznať svoje city voči spolužiačke MJ (Zendaya). Bohužiaľ, sa jeho výlet skončí, keď veliteľ Nick Fury (Samuel L. Jackson) dá nášmu hrdinovi novú misiu – zastaviť Elementálov, ktorí predstavujú hrozbu pre celú planétu. Z tohto dôvodu musí Peter znova nasadiť kostým a bojovať proti nim s pomocou nového hrdinu Mysteria (Jake Gyllenhaal), ktorý údajne pochádza z inej dimenzie. Keď sa natáča pokračovanie slávnej značky, režisér musí dbať o to, aby bolo väčšie, epickejšie a lepšie ako predchádzajúci diel. Pri tomto filme to jednoznačne platí. Máme tu nové postavy, mocných nepriateľov, zaujímavé lokácie a nečakané zvraty, ktoré dodávajú snímke pocit veľkoleposti. Nemal by som opomenúť ani choreografické súboje v európskych metropolách. Tie by sa v kľude mohli vyrovnať bitkám z pôvodnej trilógie od Sama Raimiho. Okrem akčnej zložky vyniká vtipnými momentmi u tínedžerov aj dospelých a romantickou linkou Petra a MJ. Fungujú prirodzene a dodávajú odľahčenú atmosféru, čo je príjemnou zmenou po Endgame. Napriek týmto pozitívam má svoje chyby, ktorými sú nedostatok scén ukázajúce situáciu po tom, čo sa opäť na Zemi objavila polovička populácie, a Petrov vnútorný konflikt. Tie sú z môjho uhlu pohľadu lajdácky urobené a nedávajú dostatok informácií pre divákov. Keby sa tvorcovia viac zamerali na tieto aspekty, film by bol o niečo zaujímavejší. Herec Tom Holland perfektne hrá postavu tínedžera, ktorý sa vyhýba hrdinským činom za každú cenu, Zendaya na čele s študentmi podávajú skvelú interakciu s hlavným hrdinom a Jake Gyllenhaal si získava sympatie divákov vďaka charizme, skvelej dynamike so Spider-Manom a veľkému prekvapeniu v druhom akte. Prekvapili ma aj výkony Samuela L. Jacksona a Jona Favreaua, ktorí aj napriek malému priestoru vo filme zabávajú divákov. Väčšinou hudobné motívy u marveloviek nedokážu podať zapamätateľnú zvučku, ale v tomto prípade je hudba od Michaela Giacchina výnimkou. Vie sa ľahko vryť do kože a spolu s európskymi pesničkami dodať počinu dostatočnú hĺbku. Špeciálne efekty fungujú bezchybne pri explóziách a bojových stretoch, no najväčšiu pochvalu si získava scéna Mysteriových ilúzií. Vďaka komplexnosti, nápaditosti a detailnosti scény ma dokázala ohúriť. Nečudoval by som si, keby tieto triky vyhrali Oscara za najlepšie vizuálne efekty. Spider-Man: Ďaleko od domova nielen dokonale nadväzuje na Endgame, ale aj funguje ako samostatný film, ktorý oslovuje obyčajných návštevníkov kina a fanúšikov komiksov sympatickými postavami, osobnými momentmi, humornými situáciami, prekvapeniami a skvelou akciou. A určite si nenechajte ujsť dve potitulkové scény, ktoré nám ukazujú budúcnosť pavúčieho muža a marvelovského sveta. Príbeh: 9/10, Herecké výkony: 8/10, Hudba: 7/10, Špeciálne efekty: 8/10, Celkovo: 8/10.

Túto dekádu môžeme sledovať renesanciu hudobného žánru vo filmovom priemysle. Pred štyrmi rokmi to bola rapperská snímka Straight Outta Compton, minulú jeseň zasa Bohemian Rhapsody a Zrodila sa hviezda a tento rok sa v našich končinách predstavila muzikálová dráma Rocketman, ktorá pojednáva o vzostupoch a pádoch popového speváka Eltona Johna. Film sa začína scénou na terapeutickom sedení, kde Elton (Taron Egerton) rozpráva o svojom živote. Predtým, než sa stal hudobnou ikonou, bol plachým mládencom menom Reginald Dwight, ktorý si moc nerozumel s rodičmi, avšak mal talent na hudbu. Vďaka tomuto sa dostal k hudobným výšinám a stal slávnym po celom svete. Bohužiaľ, nezaobišlo sa to bez drog, večierkov, alkoholu a sexu, ktoré mali potláčať jeho pocit osamelosti. Aj keď mal tieto neresti, úmorne s nimi bojoval a popritom písal svoje hity. Život o slávnej osobnosti je zaužívanou formulkou v biografických dielach, ale táto snímka vyniká muzikálovými číslami, ktoré hýria farebnosťou a precíznou choreografiou. Okrem toho vyrozprávajú pocity protagonistu a fungujú ako premostenie medzi životnými etapami speváka. Na rozdiel od Bohemian Rhapsody sa dielo nebojí ukázať pohoršujúce momenty ako konzumovanie omamných látok, úplné znázornenie homosexuality alebo pokusy o samovraždu. Tieto aspekty dokonale vykresľujú temnú stránku povahy Eltona, čo dopomáha k autenticite. Navzdory týmto esám trpí film scenáristickými neduhmi. Jedným z nich je absencia časových údajov, ktoré by pomohli divákom sa zorientovať v deji, a ďalšou je odfláknutá dejová línia falošného manželstva na zakrytie Eltonovej sexuality. Za najlepší herecký výkon si jednoznačne zaslúži Taron Egerton, známy zo špionážnej série Kingsman. Ten si dokázal podmaniť divákov vďaka excentrickému oblečeniu, šarmu a hlavne speváckemu hlasu, čo bolo obrovským plusom pre tento film. Súčasne sa mu podarilo znázorniť Eltonove pochybnosti a jeho vnútorný konflikt. Neprekvapilo by ma, keby za tento výkon bol nominovaný na Oscara. Za talentovaným Egertonom nezaostávajú ani vedľajšie postavy v podaní Richarda Maddena, Jamieho Bella a Bryce Dallas Howardovovej. Vo filme majú pesničky veľkú úlohu z viacerých hľadísk. Po prvé, sršia silnými emóciami, ktoré dokážu divákov buď rozosmútiť (skladby Your Song a Rocketman), rozveseliť (Saturday Night’s Alright for Fighting, Honky Cat) alebo im proste dať chuť si zatancovať a zaspievať (I‘m Still Standing). Ďalej, hudobné čísla sú prezentované skvelou tanečnou dramaturgiou a speváckymi číslami vedľajších postáv. Nakoniec, svojím kontextom perfektne zapadajú do rôznych dramatických momentov. Nemal by som zabudnúť aj na vizuálne prostredie a oslnivé kostýmy od Juliana Daya. Podľa môjho názoru si snímka Rocketman zaslúži rovnako veľkú pozornosť ako pri Bohemian Rhapsody, pretože ponúka nielen sympatického Egertona, podarené muzikálové parkety, zaujímavý vizuál alebo odvážne témy, ale aj príbeh o hľadaní šťastia, vyrovnaní sa s minulosťou a akceptovaní samého seba. Vďaka týmto prvkom si ľahko získava sympatie mainstream divákov i fanúšikov popovej hudby. Príbeh: 8/10, Herecké výkony: 8/10, Hudba: 9/10, Vizuál: 8/10, Kostýmy: 9/10, Celkovo: 8/10.