Pekyno

Jedna z mojich absolútne najobľúbenejších záležitostí. Tento jedinečný animovaný film sa nedá porovnať s ničím, čo som doteraz videl. A, že som ho teda videl nespočetne veľakrát. Majster Mijazaki, vytvoril strhujúci, dobrodružný, ale aj strašidelný svet z ktorého miestami mrazí. Nie, toto nie je tá Cesta do fantázie, ktorú môžu vidieť aj nižšie ročníky a budú relatívne v pohode. Je to dojímavý príbeh plný výbornej hudby od Joea Hisaishiho, múdrostí (príroda a ekológia), láske a skvelých postáv. Prvýkrát videné na ČT v českom dabingu.. a ja už len dodám, že rád sa k Mono vraciam, veľa mi toho zmenila.

Pamätám si veľmi jasne moment, ako som ako malý počúval takmer zošúchane cédečko fantastickej až kúzelnej hudby z tohto filmu. S hlavou v oblakoch som mal pocit, že ho poznám, napriek tomu, že som ho ešte nevidel. Všetko ma to ale čakalo o pár rokov neskôr. Hypnotický súboj v bambusovom lese je len čriepka výnimočností ktoré vo filme môžeme vidieť. Nie je to bežný akčný film, bežný „kung-fu“ film. Je to silný príbeh o pomste, filozofii, láske, boji, so skvelou umeleckou stránkou a krásnymi obrazmi. Tiger a drak je z iného prostredia. Ak sa budete na poetické vnímanie boja pozerať realisticky, a pri tom gúľať očami, radšej ho odložte na inokedy.

„Každá presne nasledovaná cesta vedie presne nikam. Zdolaj horu, aby si zistil, či je to hora. Z vrcholu hory nemôžeš vidieť horu samotnú.“ (Paul Muad'Dib Atreides) Už trailer mi naznačil, že sa bude jednať o výnimočnú záležitosť ktorú vidíme iba zriedkakedy. Duna je veľkolepé sci-fi po všetkých stránkach. Z kina som vychádzal bohužiaľ bez melanžového opojenia, ale za to s úžasom a pocitmi, ktoré som mal naposledy asi pri Interstellari. Krásna adaptácia vraj nesfilmovateľnej knihy. Vizuál nebol jediný z ktorého ma odvarilo. Hans tu so zvukom čaruje. Soundtrack funguje vo filme vynikajúco, mimo neho sa mi ho osobne počúvať moc nedalo, čo ale nie je samozrejme výtka. Kasting výborný! Skvelá Rebecca Ferguson, ktorej postava Bene Gesseritskej konkubíny ma mimoriadne bavila. Aj skrz Javiera Bardema a jeho stvárneniu fremenského vodcu Stiglara som cítil inšpiráciu k arabským či možno tuaregským a beduínskym prvkom. K púštnej atmosfére to veľmi pridalo. Že film ma niektoré úseky slabšie? Možno áno. Ale mne to absolútne neprekážalo. Užíval som si každú minútu, každú vetu a v napätí pozoroval každú scénu. Všímavo som skúmal aj maličké detaily, ktorými film oplýva. Ani po druhej návšteve kina mi už spomínané dlhšie sekvencie nevadili a ja som iba hypnoticky, prikovane a miestami až dych berúco sedel na svojom mieste. Dejovo prázdne? Nesúhlasím. Ak vás príbeh zaujal, ale cítite nenaplnenosť filmového deja siahnite po knihe. Tá je obsiahla politikou, náboženstvom, mysticizmom, ekológiou, technológiou. Dozviete sa viac o jednotlivých rodoch, planéte, postavách a fungovaniu tohto univerza. Je zjavné, ako bol Herbert fascinovaný filozofiou a psychológiou. Film možno v niektorých témach zaostáva. Jednak sa nedá do neho natlačiť všetko, bez tak má už dve a pol hodiny a za druhé, možno vlastne ani nechce. Ja mu to nevyčítam. Stretol som sa s názorom, že Duna je Nuda. Nie všetko všetkým sadne. Pre mňa je Duna  skvostom a najväčším filmovým zážitkom posledných rokov. Ak sa vám nebude páčiť, a to  už pre akékoľvek dôvody, silnú audiovizuálnu stránku tomuto filmu uprieť nemôžete. V tejto chvíli nedokážem zo seba vyfiltrovať nič viac, iba chválu. Rád sa zasa ponorím do budúcnosti, snov a proroctiev. Chcem sa opäť dostať do „tej nálady“.. korenistej a meditatívnej. Do kolosu nepredvídateľného príbehu. Villeneuve nalíčil Dunu krásnym, precíteným a presvedčivým spôsobom. Druhá časť má veľmi veľa čo ponúknuť a ja začínam asi odrátavať dni.