evita_

Som prišla na to, že sa mi páčia takéto bubácke filmy, resp. bubácke takýmto spôsobom. Áno, v zásade je to vždy o tom istom, že príde vírus, mimozemšťan, zombík (prípadne si doplň čokoľvek iné) a s ním apokalypsa, ale zároveň je to vždy aj doplnené o niečo, čo tomu dáva šťavu. Tu to zrejme bolo dosiahnuté tými bláznami z ústavu a nutnosťou mať zakryté oči. Vo všeobecnosti musím povedať, že ja na jej mieste by som bola zakakaná úplne celá a ona to dala. Bravúrne. Aj s deťmi. A veľmi sa mi páčil aj taký ten happyend na konci - ak sa to teda dá nazvať happyendom, ale vlastne keď prihliadnem na celú situáciu rozhodne to happyend je.

Henry ako Superman - absolútne nie. Henry ako Geralt - to teda rozhodne ÁNO. Aj napriek tomu, že sa vlastne ešte poriadne nič neudialo, čo je počas prvej série samozrejmé, jednoznačne divácke oko poteší nie len Geralt (ten asi prevažne ženské divácke oko), ale aj príšery, prostredie, myšlienka... Celkovo som spokojná s tým čo v rámci Witchera tvorcovia a účastníci predviedli. Postavy sú mi sympatické, skákanie v čase mi vôbec neprekáža, naopak je to príjemné oživenie spravené tak, že sa v tom človek nestratí, bubáci premakaní a sem tam nejaká intriga, no sťažuj sa. Jediná škoda je to, že na ďalšiu sériu si počkáme až do roku 2021 :-(

Takto to v živote jednoducho nefunguje. Nemôžete si jedného dňa proste zmyslieť, že odídete od partnera a necháte tam dieťa a potom si to za 18 mesiacov zrazu rozmyslíte, lebo fúúú asi to bol špatný nápad. Na jednej strane oceňujem, že Meryl sa snažila postaviť na vlastné nohy a našla odvahu opustiť manžela aj keď ju v zásade živil a bola od neho závislá. Ale rozhodne to nemala robiť takto, toto je proste neakceptovateľné, bez diskusie....Dustin to ako otec, ktorý sa zameriaval prevažne na prácu, mal hodne hodne ťažké, snažil sa a metódou pokus-omyl to nejako zvládol, postaral sa, zžil sa s tým, že mu to vesmír v živote nastavil trochu inak. Ale, nebolo by to ono keby sa niečo neposralo.... V tomto prípade to bolo uvedomenie si, že ono bez toho dieťaťa to asi nie je až také fasa ako si pani myslela. Hrozne sa mi nepáčilo ako proti nemu bojovala, nebolo to fér. Na druhej strane klobúk dole pred ním ako to zvládal a bojoval so cťou, taktiež fajne zvládal vysvetlenia dieťaťu. Nikdy by som nerozhodla ako ten sudca, NIKDY. Stále budem zástanca toho, že ego rodičov nech ide do hajzlu keď sa jedná o dieťa a toto rozhodne nebolo v prospech toho drobca. Spôsobila mu traumu keď odišla a chcela spôsobiť ďalšiu keď ho chcela odtrhnúť od otca. A pritom existuje aj oveľa jednoduchšia a miernejšia cesta, napríklad nebyť zákerná krava voči exmanželovi (však nemusí s ním tráviť všetok voľný čas keď nechce, ono by možno stačila elementárna slušnosť) a snažiť sa priblížiť sa dieťaťu nenásilnou, zmierlivou cestou prostredníctvom častejších návštev, či trávenia spoločného času. Našťastie, v tomto prípade to dobre dopadlo. Dostala rozum, čo mňa teda v závere nesmierne potešilo. Žiaľ v reálnom živote to nie vždy tak fajne vychádza, moment uvedomenia sa proste nedorazí. Škoda.

Ja som spokojná. Som absolútne nečakala, že sa mi historický film o trvaní dve a pol hodiny bude tak páčiť. V zásade mi tie vyše dve hodiny ubehli veľmi rýchlo. Malo to šťavu, akciu a (ako vždy) škaredého Patizóna. Pekne natočené to bolo, aj brutalita tam bola v rozumnom množstve. A navyše to vlastne bolo aj podľa skutočnosti, čo ma primälo k tomu, aby som si o Henrichovi V. aj čosi prečítala.

Nie, ženy a ani muži vo vojsku nemajú mať deti. Lebo trpia všetci. Bolo to vidno aj tu. A tie jej nezmyselné činy ktoré vykonala len aby ublížila exmanželovi a bolo tak ako chce ona.... Na facku. Si prosím raz a navždy uvedomte, že zneužívať deti na boj medzi expartnermi je to najprízemnejšie na svete. Honiť si svoje ego na dieťati a dokazovať si kto je tu pán (napríklad aj odvlečením dieťaťa od otca), keď je to zjavne rozpore s tým, čo to dieťa chce je masaker. A nie je to prípustné ani keď je matka vojačka U.S. Army a myslí si že má patent na správne rozhodnutia. Ale film ako taký fajn. Vyburcoval tú správnu emóciu nenávisti voči nej...

Nuda, nuda a ešte raz nuda + retardovaný týpek čo NESPOZNÁ svoju VLASTNÚ ženu napriek tomu, že všetci ostatní (podľa mňa aj pouličný predavač novín čo ju videl raz v živote) ju spoznali. Nechápem. A ani názvu, keďže slovo Fénix sa tam vyskytlo asi tak často ako sneženie v púšti. Ujovi nech už nedovolia točiť filmy ak to má byť niečo podobné ako toto.

Ako by bol povedal gazda pravice, Vám musí jebať chalani, Vám musí jebať....Toto bolo akože čo za "dielo"?! Prechádzka lesom? Bez rozmyslu? Bez súvislostí? To akože really?! Škoda plytvať slovami, myslím, že v úvode som to dostatočne vystihla.

Ak Mortal Kombat prvýkrát pozeráte v súčasnosti, treba mať na pamäti, že ide o film z roku 95, je to legendárna hra a teda neočakávajte kvalitu súčasných filmových trikov a asi ani rozhovorov. Keď k tomu tak pristúpite ide o veľmi vydarené dielko s legendárnymi hláškami ako "finish him" či "flawless victory". Ja som sa bavila, od začiatku do konca. A ten kus nostalgie (keď som ako 6 ročné dievčatko chodila s bratom do "kulturáku" hrať videohry na žetóny) čo to so sebou prináša je ohromný. Zrazu sa všetky tie postavy "zhmotnili" vo filme a ja môžem konštatovať len spokojnosť.

Som bola predposratá počas celého filmu. Už dávno sa mi nestalo, aby ma film držal v takomto napätí hraničiacom so strachom. A keď vyskočil ten sprostý pes tak som myslela, že sa už ale reálne pokakám. Bolo to super, avšak teta bola faaaaakt, že ohavná. Mohli zmeniť hlavnú ženskú postavu. A okrem toho bola aj nekonečne hlúpa, proste na facku. To akože fakt nevidela, že týpek nie je úplne v poriadku?! Nič to, nevadí, možno aj to bol jeden z dôvodov, prečo ten film vypálil tak ako vypálil. Nečakaný zvrat na záver to len podčiarkol. A áno, priznávam, nemám odhad na filmy...Žiadni aziati sa nekonali :)

Chcem knihu, rozhodne chcem!!! Môjmu bádateľskému ja to samozrejme zase nedalo a musela som si vyhľadať info o tom ako to bolo v skutočnosti. A teda, myslím, že to celkom kopírovalo realitu, až na malé odchýlky. Klobúk dole pred Gerdou. Pred očami prichádzala o lásku svojho života, vedela o tom a aj napriek tomu našla v sebe silu, pomáhala mu a bola mu tou najlepšou priateľkou akú si mohol želať. Nevážil si to, i keď myslím, že v mnohých prípadoch si ani sám neuvedomoval ako jej ubližuje,a to všetko pod tiahou toho, že nevedel pochopiť sám seba, čo sa mu to vlastne deje a čo cíti. Tým ho samozrejme nechcem ospravedlňovať, možno len trochu pochopiť. Je obdivuhodné, že v stave medicíny a vedomostí tej doby sa rozhodol podstúpiť tak náročný proces operácií. A čo je ešte viac obdivuhodné, že v tom období existovali krajiny, ktoré do určitej miery rešpektovali tento druh "inakosti" ľudí, čo ale vo filme nebolo úplne jednoznačne vykreslené (to zistíte až keď si prečítate zopár článkov ako to bolo v skutočnosti). Za mňa absolútna spokojnosť.