Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Dráma
  • Komédia
  • Horor
  • Animovaný

Recenzie (2 465)

plagát

Pan deng zhe (2019) 

Roky som sa tešil, keď Čína prestane peniaze vkladať len do historických a fantasy veľkofilmov, ale začne viac konkurovať západu, no ako s tým začala, veľmi rýchlo ma to prešlo, moc im to nejde a teraz došlo aj na môj mimoriadne obľúbený horolezecký žáner a teda je to bieda. A pritom by tomu tak vôbec byť nemuselo. Ja skutočne netuším, na čo je toto dobré a pre koho je to určené, to snáď ani nemôže nikoho baviť. Väčšina zložiek je pritom v pohode, mám tu parádnu zápletku o čínskej expedícii na najvyšší vrchol sveta, veľkolepé prevedenie a sympatické postavy v zložení hviezd ako Jacky Wu alebo Ziyi Zhang. Ani ten patriotizmus mi tak nevadí, je samozrejme veľmi prehnaný, ale to tu už presne takto očakávam a určitým spôsobom sa mi aj páči. A pokiaľ sa film neodohráva v horách, kľudne by som ho označil aj za nadpriemer. Mňa jednoducho ten príbeh o neuznanom hrdinovi, ktorý sa zase snaží všetko zachrániť a urobiť preto všetko bavil a také výcvikové stredisko pred výstupom som si užil. Takže tu mám skvelú východziu pozíciu na dobrý dobrodružný film. Ale to horské prostredie a akcia, to je niečo nepredstaviteľne zlé. Prostredie je strašne umelé, digitálne a nerealistické, takže hory sa tu užiť nedajú, ale tá akcia, to je zlý sen. Keby jej aspoň nebolo toľko a šetrilo sa ňou, ako v iných filmoch tohto typu, ale tu to nehrozí. Tu akoby sa tvorcovia snažili vymyslieť nie len najprehnanejšiu, ale rovno najdebilnejšiu scénu, aká ich napadne a tlačia ich do diváka s takou intenzitou, že to je až nestráviteľné. Od samotného začiatku sa tu dejú veci, ktoré nie sú zábavné, ani zaujímavé, len jednoducho trápne. Už úvodné lezenie na skalnú stenu naboso neďaleko vrcholu Everestu ma vydesilo, ale aspoň som to najprv bral, ako snahu ukázať sebaobetovanie za vyššie ciele, ale nie, keď sa to na postave prejavilo len miernym krívaním, ale to bol len úvod. To, čo nasleduje hlavne celú druhú polovicu, to ešte mnohonásobne predčí, všetky tie akcie s rebríkmi a pády, skoky a záchrany na všetky spôsoby, to sa musí vidieť, lebo nechápem, ako sa niečo také dá vymyslieť. A tá akcia s nočnou víchricou, lietajúcimi stanmi a rebríkmi, to sa už ani nedá okomentovať. A ani neviem, na čo je to vlastne dobré, veď to spoľahlivo zničí snahu o akékoľvek napätie alebo emócie a keď niekto umrel, bolo mi to jedno a ani som neriešil, kto to bol. A film sa ešte opiera o skutočné udalosti, keď jediné, čo tu bolo skutočné bola samotná veľká expedícia a upevnenie rebríku na skalnú stenu. Takže Climbers mohol byť pohodový dobrodružný film, len by to extrémne fantasy nesmeli votrieť aj sem, do filmu, ktorý by mal byť relatívne realistický, alebo aspoň zábavný. Keď si spomeniem na toľkými kritizovaný Vertical limit, tiež nemal s realitou moc spoločné, ale aspoň sa to trochu držalo v medziach a bolo to nápadité a slušne natočené, tak to nie je problém pozrieť. Toto je úplne mimo. Takže za tie zvyšné zložky to na ten mierny podprimer stačí, ale akcia, to je čistý odpad. 43%

plagát

Rýchlo a zbesilo: Hobbs & Shaw (2019) 

Pôvodnú sériu Rýchlo a zbesilo mám síce napozeranú, ale až na piaty diel, ktorý je z nej jediný skutočný akčný film ju nijak zvlášť neobľubujem, diely predtým boli na môj vkus až moc autičkárske a tie potom zase stále prehnanejšie bez tej pravej žánrovej driny. Hobbs & Shaw mohli dopadnúť akokoľvek, berie si z nich najlepšie postavy, teda aspoň z tých prvých dielov, v ktorých sa objavili, potom to už aj s nimi išlo pomaly dolu vodou, ale predsa len sú to jedni z minima západných akčných hrdinov, ktorí na to ešte majú, len to by najprv museli hrať v skutočnom akčnom filme a toto si už len pokračuje v nastavenom štýle pôvodnej série. Príbeh, to je to najbéčkovitejšie z najbéčkovitejšieho a to tentoraz nie je kompliment, zase nejaký supervírus schopný zničiť ľudstvo a k tomu supertajná organizácia tvoriaca pomaly kyborgov. Takéto zápletky vôbec nemusím. A ani to prevedenie. Nemám nič proti odľahčeným akčným filmom, ale všetko s mierou. Žánrové klasiky osemdesiatych a deväťdesiatych rokov vždy vedeli, kedy majú byť zábavné a kedy aj trochu pritvrdiť, pridať trochu napätia alebo nejaký osobnejší motív, aby sa divák zblížil s postavou. Tu absolútne nič. Tu je hlavnú duo zajaté a mučené hlavným záporákom, sú obkľúčení armádou, ale aj tak to má atmosféru rodinnej večere. Takto sa akčné filmy nerobia. Ale aspoň musím uznať, že sa tu stále niečo deje a často sa striedajú lokácie, takže na moje prekvapenie som sa vôbec nenudil. No že by ma to dokázalo aspoň na okamih strhnúť, tak to ani omylom. Obsadenie je samozrejme na prvý pohľad veľkým plusom, akčné duo Dwayne Johnson a Jason Statham, ale pripadali mi tu strašne mäkkí a Idris Elba ako hlavný záporák tiež. Je to výborný herec, ale tu z neho nejde žiadny rešpekt a je rovnako mäkký ako hlavné duo. A tak najviac sa mi tu páčila Vanessa Kirby, ktorá si jediná drží úroveň. A rovnako je na tom aj akcia. Je jej tu plno, je rozmanitá a veľkolepá, ale vôbec neviem, čo ma z nej má baviť. A tu je ďalší obrovský rozdiel oproti prístupu žánrových klasík a tohto filmu. Akční hrdinovia boli vždy nesmrteľní, guľky sa im vyhýbali a vážnejšie zranenia tiež, ale aspoň sa netvrárili, že sú si toho plne vedomí. Keď sa akčný hrdina chystal urobiť niečo nebezpečné, urobil to iba keď musel, keď išlo o bezprostredné ohrozenie seba alebo blízkych a aj sa pritom tváril, že to bude asi bolieť. Ale tu? Keď zabijaci unikajú po stene mrakodrapu, Dwayne Johnson bez váhania vyjde von, aj keď pár metrov odtiaľ má výťah a doslova skáče dobrých dvadsať metrov z jedného zabijaka na druhého. Ale Jason Statham vojde do chodby s desiatkov ozbrojených protivníkov a nie, že by sa dokonalo sústredil na nich, lebo je to nebezpečná situácia, on má ešte čas obzerať, ako sa pritom tvári jeho kolega. Na prvý pohľad sa to tvári ako oldschool, ale pritom to má omnoho bližšie k Marvelovkám, než normálnym akčným filmom. A keď si akciu zhrniem, súboje sú strašne priemerné, stále tie isté chvaty, žiadny nápad, a necítiť z toho žiadnu tvrdosť a bolesť. V ľubovoľnej sólovke má Statham lepšie bitky. Prestrelky sú kvôli ratingu strašne sterilné a tie veľkolepejšie scény sú síce nápadité, ale strašne digitálne a prehnané. Takže ani neviem, čo ma tu z toho malo baviť. A technicky je to vzhľadom na rozpočet, ťažko hodnotiteľné. Nemám prehľad vo vysokorozpočtových filmoch tohto typu, spomínané Marvelovky nepozerávam, ale ten digitál vidno nepretržite, tak to asi nebude žiadna sláva. Takže celkovo tomu ten priemer dám, nenudil som sa a aspoň to bolo celkom nápadité. Ale aj tak si myslím, že natočiť za takýto rozpočet akčný film s dvomi akčnými ikonami a dopadne to takto, tak je to riadna hanba. Keď si predstavím, že rok predtým mal premiéru iný akčný veľkofilm, Mission Impossible: Fallout, s rovnakým ratingom a porovnateľným rozpočtom a ten bol teda úplne iná liga. Omnoho fyzickejší, chlapskejší, skutočnejší, napínavejší, emotívnejší. Toto teda netuším, pre akú je cielovku. Raz bohato stačilo. A ak má akčný žáner pokračovať v tomto trende, nech radšej čo najskôr úplne zmizne. 55%

plagát

Doktor Spánok (2019) 

Natočiť pokračovanie Osvietenia sa už od začiatku javilo ako dosť ambiciózny a náročný nápad, predsa len je to kultový film s viacerými prvotriednymi zložkami a prakticky jediný svojho druhu, ale Mike Flanagan je veľmi schopný tvorca a režisér, ktorý sa stále len zlepšuje, čo ukázal už v jeho nedávnom seriály The Haunting, ktorý sa mi veľmi páčil, takže som sa aj napriek slabším trailerom tešil, ale výsledok ma doslova až šokoval. Ale len v pozitívnom zmysle, lebo až takýto úžasný výsledok ma nenapadol ani v tých najoptimistickejších predstavách. Tu ani neviem, kde začať s chválou, ako sa to nesmierne vydarilo. Dĺžka je nielen na pomery žánru riadne nadpriemerná, ale nakoniec to nie je ani najmenší problém, práve naopak, chcel som len viac. Flanagan tu využíva skôr taký moderný seriálový systém, takže ten hlavný dej by sa určite dal vyrozprávať aj za polovicu času, ale načo, keď sa všetko môže pekne pomaly budovať a odhaľovať, dostanem tu niekoľko skvelých postáv na niekoľkých stranách, ktoré majú svoje scény, ktoré ich lepšie vykresľujú a celá tá mytológia je veľmi zaujímavá. V tomto žánri som sa s takto skvelým scenárom, ktorý by ma takto vtiahol a nepustil ešte nestretol. Aj keď to vlastne ani nie je horor. Skôr také inteligentné temné fantasy pre dospelých, ktoré ale skvelo funguje aj v tej dramatickej rovine. A tak mi vôbec neprekážalo, že trvalo možno trištvte hodiny, kým som sa v tom celom zorientoval, film ma vtiahol od prvej minúty a nepustil až do konca. Aj keď tá posledná fáza je predsa len najslabšia. Sama o sebe je výborná a rešpektujem, že to chceli tvorcovia viac previazať s pôvodným Osvietením, ale keď si šli svojou cestou, bavilo ma to viac, predsa len to bolo úplne nepredvídateľné. Ale aj tak je to jeden z tých filmov, akých je veľmi málo, kde sa tvorcovia z každej scény snažia vyťažiť maximum, audiovizuálne, herecky, aj scenáristicky, takže by som nevystrihol ani jednu minútu. A preto som veľmi rád za Director cut, ktorý film síce nijak zvlášť nezlepšuje, ani nezhoršuje, ale dostal som ďalšiu polhodinu s týmito skvelými postavami navyše. Obsadenie a ich postavy, to už nemohlo dopadnúť lepšie, Ewan McGregor snáď ešte nikdy nesklamal a aj tu je výborný, ale Rebecca Ferguson je tu úžasná, v súčasnosti je to asi moja najobľúbenejšia herečka a tu má nesmiernu charizmu, ale strašne sa mi páčila aj mladá Kyliegh Curran, ktorú môžem rovno označiť za najobľúbenejšiu detskú postavu. To jej sebavedomie a skvelý prejav, mimoriadne prekvapenie. A tie jej dva mimotelové strety s Ferguson sú vrcholy filmu. Takže hlavné trio už nemohlo dopadnúť lepšie, ale okrem toho aj Cliff Curtis, ako blízky priateľ hlavného hrdinu je tu mimoriadny sympaťák, poteší postava kamaráta ducha známeho už s Osvietenia a aj záporáci majú ešte charizmatického vranu a novú členku, ktorí tiež svoje scény vedia využiť. Tu sa nedá na nič sťažovať. Režijne a technicky je to čistá dokonalosť, úžasný vizuál, skvelá kompozícia záberov, taký prílet do domu by som mohol pozerať donekonečna, skvostná scéna a aj atmosféra je špičková, len nie úplne v hororovom duchu. Rovnako záporáci nie sú typickí hororoví záporáci, ale majú omnoho viac priestoru a dokážu si získať aj určité sympatie, ako by aj nie, keď majú takú herečku ako spomínaná Ferguson. A ten ich prístup je teda dosť sadistický a to sa mi páčilo a tak aj tie ich pomaly orgie pri zabíjaní majú niečo do seba. A hudba teda tiež vie riadne zapôsobiť, ten tlkot srdca bol skvelý nápad. Takže síce ma asi trochu mrzí to finále, ktoré ma nebavilo až tak moc, ako celý zvyšok filmu predtým, ale rešpektujem takéto ukončenie, aby sa to vrátilo tam, kde to celé začalo, inak je to vlastne dokonalé. Tu ma nenapadá nič, čo by som mohol vytknúť. Ešte si to určite pozriem veľakrát, ale aj tak viem, že som videl nielen rozhodne najlepší film roku, ale aj jeden z mojich najobľúbenejších filmov. 92%

plagát

Terminátor: Temný osud (2019) 

Po hrôzostrašnom Genisys a veľmi slabých traileroch som od Dark Fate radšej moc nečakal, ale o to viac som príjemne prekvapený, aj keď iba v určitých ohľadoch. V prvom rade to má konečne normálny príbeh. Tu sa tvorcovia až na pár maličkostí nesnažili zbytočne experimentovať, ale radšej ponúkli dynamickú naháňačku, ako boli v podstate aj prvé diely, pričom aj chémia medzi postavami celkom funguje a tak som nemal problém počúvať aj ich obyčajné dialógy. A za veľký plus považujem prakticky vymazanie monopolu Skynetu a Johna Connora a dali to do uveriteľnejšej roviny. Prvé diely stáli na tom, že prežitie ľudstva stojí na jednom mužovi a ohroziť ho može jeden počítačový systém, po ktorého zničení sa nič v budúcnosti nestane, čo je samozrejme logicky úplný nezmysel. Tu aspoň vidno, že to jednoducho urobí niekto iný, ak sa zničí Skynet, tak o pár rokov podobný systém vyvinie niekto iný a s ľuďmi, ktorí v prípade potreby dokážu prevziať iniciatívu, ako v tomto prípade v odboji by tiež nebol problém. Takže toto sa mi páčilo a beriem to za veľký prínos do tejto série, aspoň je to taký dospelejší pohľad. Ani s obsadením nemám väčší problém, páčilo sa mi to generačné rozloženie a tak tu poteší staršie zastúpenie legiend v zložení Linda Hamilton a Arnold Schwarzenegger, ktorého postavu som síce nepochopil, teda niektoré motivácie, ale uznávam, že to bolo celkom nápadité a vtipné. Mackenzie Davis ale posôbila skôr rozporuplne, v pár scénach sa mi páčila a v pár zase nie, a Natalia Reyes síce ako novodobá spasiteľka moc nepôsobí, ale vo filme mi nevadila. A výhrady nemám ani k hlavnému záporákovi, Gabriel Luna mi tu skvelo sadol. Takže v rámci príbehu a postáv som až prekvapivo príjemne spokojný. Ale potom je tu tá odvrátená strana a to je rozhodne akcia. Terminátor samozrejme nemôže byť bez akcie a ešte keď je to vlastne jedna dlhá naháňačka, ale tu som sa skutočne pri každej akčnej scéne nevedel dočkať, keď konečne skončí a zase sa začnú postavy normálne rozprávať. Všetko strašne prestrelené, terminátori tam skáču, lietajú, padajú a ešte v takom hroznom prevedení, tie efekty boli teda na áčkovú produkciu strašné. Nielen, že to nie je Terminátor, ale ani mimo toho to neobstojí, vidieť takúto akciu v nejakom seriály, v momente s ním končím, to sa snáď nemôže páčiť ani dnešným dvanásťročným deťom, kto toto schvaľoval. Možno iba tá prvá cestná naháňačka vyzerá aspoň priemerne, ale inak všetky tie súboje a pešie naháňačky, terminátor vo vrtuľníku, v lietadle, na lietadle, pod vodou a najlepšie hneď všetko po sebe, no hrôza. Ako keby bol taký strašný problém pozrieť si prvé diely a natočiť niečo podobné. Tu nechválim absolútne nič, vôbec ma to nebavilo. A režijne je to vo väčšine ohľadoch taký žánrový priemer. Mimo akcie sa na to pozerá dobre, ale zase chýba všetko to, čo bolo v prvých dieloch, silná atmosféra, pocit osudovosti alebo aj emócie. Tu to jednoducho nefunguje. A ešte aj tá hudba tu za moc nestojí, čo je teda dosť nepríjemné prekvapenie, tá bola ikonická. Takže Terminátor: Temný osud rozhodne predčil moje očakávania, na rozdiel od Genisys si to ešte niekedy pozriem, ale najviac ma štve, že mohol byť ešte o dosť lepší, keby obsahoval trochu normálnejšiu akciu. Ani by nemusela byť skutočne dobrá, len keby tak neliezla na nervy ako toto. Ale mrzí ma, že to prepadlo, tu by som si pokračovanie pozrel. 64%

plagát

Cats (2019) 

Tie extrémne negatívne názory, ktoré sprevádzali muzikál Cats od prvého traileru ma nechávali úplne chladnými, mne sa náhodou ukážky páčili, aspoň to bolo niečo nové a ako fanúšik moderných muzikálov a speváčky Taylor Swift som sa tešil a samozrejme to nie je žiadna katastrofa, aj keď som predsa len trochu sklamaný. Ale z tých skutočných dôvodov, ktoré robia film filmom. S tým trochu bizardným vizuálom nemám žiadny problém, postavy sú stvárnené veľmi dobre, herci si zachovali svoju tvár, takže sa dajú ľahko určiť a ten ich CGI kostým je tiež v pohode, kamera je veľmi dobrá a opäť trochu iná, než je zvykom a všetky efekty tiež, po technickej stránke nemám pre potreby filmu žiadnych výhrad. Sklamaním je hlavne príbeh, ktorý je až moc jednoduchý a bez žiadnych odbočiek, pričom ešte aj to vyvrcholenie vôbec neuspokojí, nemal som teda pocit, že to skončilo tak správne, ako malo. Rovnako aj výprava je úplne minimálna, už tak jednoduchý dej sa odohráva na malej ploche, iba v minime interiéroch a exteriéroch, takže to jednoduchosť deja ešte zvýrazní. Postáv je tu tiež zbytočne moc, pričom ich zaujme len možno polovica, ale snáď každý z nich má svoju pesničku, čo vôbec nebolo potrebné. A Taylor Swift, na ktorú som sa najviac tešil je tu nanajvýš desať minút, predvedie jedno vystúpenie a zmizne. Ale aspoň hlavná hrdinka je veľmi sympatická a pár postáv okolo nej celkom tiež. A čo sa týka toho najdôležitejšieho, hudobnej stránky, tak je to čistý priemer. V prvom rade je tu pesničiek zbytočne moc, lepšie je, keď sa nimi šetrí a posúvajú dej, tu väčšinou len predstavia postavy, z ktorých ma aj tak väčšina moc nezaujímala. Ale tie zo tri veľmi dobré, ktoré si s radosťou ešte pozriem a vypočujem sa tu nájdu a ešte pár slušných tiež. Ale polovicu mohli vyškrtnúť a nahradiť ich radšej nejakým dejom. A tanečná choreografia mi už príde trochu zastaraná, neurazí, ale nič, čo by sa už dalo vidieť mnohokrát, moderné muzikály predvádzali aj podstatne lepšie vystúpenia. Takže komu sa nepáči trailer, môže dať od filmu rovno ruky preč, nie je žiadna šanca, aby sa mu páčil, ale určite to nie je taká hrôza, ako sa o tom rozpráva a ako fanúšik muzikálov som si to aj celkom užil. 66%

plagát

Rambo: Posledná krv (2019) 

Tak veľmi rád by som s čistým svedomím napísal, starý dobrý Rambo sa zase vrátil, ale nie je tomu tak. Rambo je legenda, na ktorej som vyrastal, všetky diely sú žanrové klasiky, vrátane Do pekla a späť, ktorý považujem za najlepší, ale tento posledný mi príde už trochu nasilu. Na to, že sa jedná o ikonickú sériu a pokračovanie po dlhých jedenástich rokoch mi to celé príde tak narýchlo urobené, bez nejakého väčšieho záujmu zúčastnených. Sylvester Stallone je už sedemdesiatnik, tak som samozrejme nečakal zase príbeh o vojnovom veteránovi, ktorý v reálnom vojnovom konflikte zase všetko zachráni a zatieni o dve generácie mladších vojakov, už by to bolo riadne mimo, práve naopak, táto zápletka mi ako celok nadmieru vyhovuje, ale všetko sa tu dalo zlepšiť a to výrazne. Motív pomsty milujem, ale už sa dal vidieť nespočetnekrát v omnoho lepšom prevedení. Scenár je rozhodne hlavnou slabinou, úvod je príliš rýchly, ani som sa nestihol nastaviť na vzťah Ramba s príbuznou a už je unesená, toto bolo príliš rýchle a potom ani moc nefungujú emócie. A pritom minule šiel zachraňovať len prakticky úplne neznámu ženu, ktorá ho ani nemusela zaujímať, ale všetky ich spoločné scény boli natoľko pôsobivé a dialógy zaujímavé, že to fungovalo. Tu ide zachraňovať príbuznú, o ktorú sa stará desať rokov a je mi to vlastne úplne jedno. V tomto film mimoriadne zlyháva. A rovnako aj samotné pátranie, ktoré síce nie je nudné, ale trochu hlúpe a Ramba to dosť poníži. Ale celkovo som sa určite nenudil, prostredie mexických obchodníkov s bielym mäsom je netradičné a v rámci žánru atraktívne a druhá polovica je predsa len ešte lepšia a dokáže trochu priniesť ten potrebný pocit satisfakcie. Obsadenie ale mohlo byť aj trochu lepšie, Sylvester Stallone je už samozrejme starý a vidno to, ale charizma mu nechýba a keď sa tvári naštvane, čo je vlastne dve tretiny filmu, tak stále pôsobí ako drsniak, ktorého by som nechcel naštvať. Vedľajšie postavy nestoja za nič, Paz Vega ma sklamala a príbuzná tiež, ale hlavne kvôli minimu priestoru. A záporáci nie sú najhorší, prial som im tú najhoršiu smrť, len by som vymenil dvoch bratov, lebo práva ten nepríjemnejší umrie skôr a mimo záber a väčšiu pozornosť má ten relatívne slušnejší. Podľa mňa to malo byť naopak. Akcia objektívne nie je zase nijak zvlášť kvalitná a vlastne jej ani tak moc nie je, ale čo sa týka osobných preferencií, tak to mi určite sadla. Film vlastne obsahuje len dve menšie akcie a dlhšie finále, ale Rambo sa tu s níkým nebabre a s použitím drsných metód pozabíja dostatočný počet hnusných protivníkov, takže som si to celkom užíval. Ale tá naháňačka v tuneloch mohla byť urobená trochu inak. V prvom rade trochu pomalšie a emocionálnejšie. Toto je vlastne len taká kompilácia a po zapojení nevhodnej hudby som mal skôr pocit, že sledujem nejaký béčkový horor než ikonický akčný film. A sklamala ma aj réžia, Adrian Grunberg natočil veľmi dobré Moje letné prázdniny, takže aj s týmto prostredím má už svoje skúsenosti, ale toto mi prišlo občas celé také lacné, vrátane vizuálu a atmosféry a keby nebolo ikonickej hudby a postavy Ramba, vôbec by som netušil, že sa na Ramba pozerám. Takže celkovo je posledný Rambo určite sklamanie a to vôbec nie kvôi tomu, že samotný Stallone je už na túto úlohu možno trochu starý. Každá jeho zložka mohla byť podstatne lepšie zvládnutá, od scenára, cez postavy a vizuál a vlastne aj tú akciu. Ale ja teraz nebudem zbytočne kritický, takéto filmy sa skoro vôbec netočia a predsa len som sa stále bavil a likvidáciu hnusných záporákov užíval, tak budem chváliť. Ešte si to niekedy pozriem. Ale keby päťka nevznikla, vôbec nič by sa nestalo. 71%

plagát

Balkánska hranica (2019) 

Na ruské vojnové filmy sa dá v posledných rokoch celkom spoľahnúť, ale Balkanskiy rubezh ma teda mimoriadne potešil. Využíva atraktívnu tématiku balkánskeho konfliktu, ktorý mi príde pre tunajšieho diváka dosť citlivý, predsa len sa odohrával neďaleko, trápil ľudí žijúcich prakticky ako my a pred relatívne krátkou dobou, sám si veľmi dobre na tú celú situáciu spomínam. Je to film, takže vôbec neriešim nejakú politiku a pohľad z druhej strany, ako je prezentovaný západom, tieto otrasné polovojenské jednotky tváriace sa ako bojovníci za slobodu a nespočet nevinných obetí boli na oboch strán, takže nevidím dôvod, prečo by som mal akýkoľvek film na danú tému kritizovať, len preto, že si vybral tú jednu konkrétnu. A navyše Balkanskiy rubezh šiel v tom hlavnom na to podobne ako britský Warriors aj napriek tomu, že sú z opačných strán. Grázli si robia svoje a nevinní trpia. Len tu samozrejme v podstatne blockbusterovejšej rovine a tu je aspoň pocit zadosťučinenia, keďže tu kladné postavy problémy riešia silou a tak to má byť. Niekoho možno može vydesiť dĺžka, ale tých dve a pol hodiny prejdú parádne. Jedine úvodná štvrťhodina mi moc nesadla, úvodná akcia je jedna spomaľovačka za druhou a obsahovo úplne neprehľadná a aj to následné bombardovanie nemocnice je až moc umelé, aj keď samozrejme chápem, čo tým chceli tvorcovia povedať, ale potom sa to už začne rozbiehať a z filmu som bol nadšený až do úplného záveru. Na samotné obsadenie a bránenie letiska si síce treba pomerne dlho počkať, ale práve dovtedy mi to dejovo perfektne vyhovovalo, je tu plno skvelých výrazných sekvencií, a dostatok priestoru majú aj postavy, ku ktorým sa dá vytvoriť vzťah a vďaka nim sa na to skvelo pozerá aj mimo akcie. S takýmto sympatickým zložením bojovníkov som sa už dlho nestretol. Hlavný hrdina Šatajev, sestrička, mimochodom ich spoločná línia ťahajúca sa celým filmom sa mi veľmi páčila, dej ich občas spojí a vyvrcholí to perfektnou záverečnou scénou, sniperka, duo policajtov, kde sa mi zase páčilo, že film sa netvári čiernobielo, že kresťania sú dobrí a moslimovia zase nutne zlí, ale aj všetci ostatní, s touto zostavou by som si dal aj nejaké pokračovanie, kľudne aj mimo tohto konfliktu. A záporáci sú zase zostava banditov, pri ktorých som sa tešil len na ich smrť. Obzvlášť ich veliteľ, ktorý je ale aj výborne zahraný, toto bola dobrá postava. Akcia za zvyškom filmu trošku zaostáva, ale aj tak sa mi páči. Nie je zase až tak nápaditá a aj vizuálne občas pôsobí trochu viac umelo, než by bolo vhodné, ale aj tak sa na všetky tie prestrelky výborne pozerá, zabitých je plno, pôsobí to efektne, hlavne zásahy z ťažkých guľometov, všetky tie popravy zase drsne a hlavne fungujú tie postavy, čo je v tomto filme mimoriadny plus a tak som sa jednoducho vždy tešil, ako táto zostava správnych chlapov a ženy pozabíjajú čo najviac takýchto odporných banditov. A tak síce technická stránka nie je dokonalá, dalo sa to v mnohom doladiť, ale je to veľkolepé, emocionálne, správne patriotistické a užíval som si aj tie obyčajné scény, kedy sa postavy len rozprávajú, takže režisér odvádza dobrú prácu. A k tomu tá hudba. Je typicky ruská, naháňačka transportérov alebo nábor, to divák hneď vie, že to nie je žiadny Hollywood, ale občas dosť vykráda aj Interstellar, taký útok nákladiaka na mínomety sa snáď ani nedá poprieť, ale filmu to teda neuškodilo a scény s ňou sa mi páčili. Takže mne je úplne jedno, či je to americký, ruský, alebo čínsky film, všetci vedia natočiť dobré vojnové filmy, ale ich aj skaziť, rovnako pracovať s patriotizmom, občas sa vydarí a občas nie, ale Balkanskiy rubezh mne teda sadol perfektne a musel som si ho dať v priebehu pár dní dva razy, aby som si to potvrdil. Skvelý dej, parádne postavy, veľkolepý vizuál, plno emócií, je to parádne militaristické a patriotistické, pre mňa to bude klasika. 87%

plagát

John Wick 3 (2019) 

Pri pôvodnom diely som teda skutočne nepredpokladal, že sa práve vytvára kultová akčná séria, ktorá si ma získa, ale stalo sa, pokračovanie mi už sadlo perfektne a na Parabellum som sa tak už veľmi tešil a dá sa povedať, že nesklamal. Aj keď podľa toho, v čom. Začnem teda tým horším, čo je rozhodne scenár. Zápletka ako celok mi vyhovuje, dej očakávane pokračuje len chvíľu po konci predchádzajúceho dielu, teda John Wick proti všetkým a prvú polhodinu som bol tak nadšený, ako v tejto sérii ešte vôbec. Ale potom tempo trochu upadne a občas som pociťoval aj trochu sklamanie. Chýba tomu tá elegancia druhého dielu, kde som si vychutnával všetky tie absurdné dialógy a interakciu s vedľajšími postavami, ako ozbrojovanie u someliéra, alebo súperenie s ochrankárom, ktorý si len plnil svoju povinnosť. Tu sa síce tiež stále rozvíja univerzum organizácie a dozvieme sa aj niečo o Wickovej minulosti, ale už ma to tak nezaujímalo, ako predtým a sklamalo ma smerovanie línií niektorých vedľajších postáv, lebo to vlastne nepriamo poškodilo aj samotného Wicka, ktorému som už nemohol až tak fandiť ako predtým. Ale predsa len je to stále akčný film, takže sa to dá akceptovať, tempo je aj tak väčšinu času veľmi svižné a každú chvíľu sa nájde nejaká perfektná sekvencia, ktorá opäť poteší, takže je to veľmi kvalitná žánrová zábava až do konca. A teraz k hlavnému kladu, čo je rozhodne akcia. Nie, že by som to nečakal, ale úprimne, predčila moje očakávania. Prvé dva diely mali akciu takmer totožnú, len dvojka v atraktívnejších lokáciách, s lepšími súpermi a s parádnym fetišom na zbrane, takže ma bavila viac, ale tu sa diel posunul, obmenil a musím povedať, že len k lepšiemu. V nich sa predsa len akcia často obmedzila na neustále priestrely hlavy a zneškodňovanie súperov dvomi, tromi totožnými chvatmi, ale tu je akcia už podstatne nápaditejšia a súperi dávajú predsa len trochu viac zabrať. Je tu plno dlhších súbojov na všetky spôsoby, ktoré sa snažia priblížiť starej dobrej Ázii, takže choreografia je mimoriadne nápaditá a pôsobí to dynamicky a drsne. Samozrejme stále to nie je dokonalé, predsa len často vidno, že je to nacvičené, ale myslím, že na americké pomery a hercov, ktorí netrénujú bojové umenia od malička to už lepšie byť nemôže. Rovnako ako ani všetky tie prestrelky a naháňačky na rôzne spôsoby. Natočené je to takmer dokonalo, teda až na tie digitálne nože, ale akcia v Istanbule na jeden záber berie dych, to muselo dať riadne zabrať všetkým zúčastneným a pred Halle Berry teda klobúk dole, čo sa vo svojom veku naučila a predviedla, ale celkovo je tu plno dlhých sekvencií bez strihu, tu sa herci riadne zapotili. Celkovo ma trochu sklamala jedine naháňačka na motorkách s katanami a finálny súboj s Dacascosom, ktoré sú ale tiež dobré, inak všetko ostatné je vynikajúce, hlavne Istanbul a všetka akcia z prvej polhodiny. Obsadenie je stále veľmi dobré, pôvodné postavy som si už obľúbil všetky, Keanu Reeves,Ian McShane, Laurence Fishburne a komorník, v dobrom ma prekvapila Hale Berry a k tomu slušná zostava záporákov. Ale sklamal ma trochu Mark Dacascos, páči sa mi, ako v tejto sérii dostávajú priestor prehliadaní schopní bitkári, Dacascos je stále ohybný a aj charizmatický, ale ten fanúšik mi tu k nemu nesedel, to už bolo až moc komediálne. Ale pod sebou má indonézske duo Yayan Ruhian a Cecep Arif Rahman z Berandalu, ktorí sa nielen vedia oháňať, aj keď s Reevesom by v reále asi veľa problémov nemali, no páčil sa mi ich vzájomný rešpekt. Chad Stahelski tu odvádza stále prvotriednu prácu, akciu zvláda bez najmenšieho zaváhania a audioviuálne je to stále pôsobivé dielo, ako aj dvojka. Takže vrcholom série mi stále príde dvojka, ktorá mi prišla kompaktnejšia a trochu svižnejšia, ale akcia je najlepšia práve tu a minimálne kvôli nej sa teším na opakované pozretia. Ale štvorku by som už asi nechcel, alebo minimálne treba ísť už iným smerom, priame pokračovanie už môže sklamať. 79%

plagát

Operace Rudé moře (2018) 

S čínskou tvorbou to ide teda riadne dolu vodou. Rozpočtami sa síce ich filmy výrazne posunuli, ale tvorcovia akoby úplne stratili talent, svoju špecifikosť, ale nanešťastie aj súdnosť. Buď si vyberajú úplne brakové témy, ktoré už len trápne znejú, alebo si vyberú niečo atraktívne, čo je tento prípad a pokazia, čo môžu. Operation Red sea mala byť viditeľne čínska variácia na Čierny jastrab zostrelený, ktorý mám mimochodom veľmi rád, ale ťažko sa tu toho dalo pokaziť ešte viac. Absencia plnohodnotného príbehu mi vlastne ani tak moc neprekáža, však ten nemal ani spomínaný Čierny jastrab zostrelený, jednoducho sa len vojenská jednotka na území cudzieho štátu snaží zachrániť svojich občanov, keďže tam práve vypukla občianska vojna, ale predsa len by to chcelo aspoň nejakú gradáciu, toto je stále o tom istom, jednoducho sa len jednotka presúva z miesta na miesto, kde všetko vyrieši. Jediný plus je, že je to tak dynamické, že som sa ani nestihol začať nudiť, tu sa skutočne stále niečo deje, ale aj tak ma to hlavne kvôli nedostatku súdnosti vôbec nebavilo. Keby aspoň tie postavy za niečo stáli, ale všetci známejší herci majú len zanedbateľný priestor a vojenská jednotka je zložená len z ťažko odlíšiteľných charakterov a tak ma vôbec nikto nezaujímal a bolo mi jedno, kto prežije, alebo kto práve umrel. Aj tak sa vo filme nič nezmenilo. Ale úplne najväčším sklamaním je rozhodne akcia. Je jej tu síce neskutočne veľa, zaberá snáď dve tretiny filmu, akčné sekvencie sú dlhé, veľkolepé a rozmanité, stále sa striedajú lokácie, používajú sa rôzne technologické vymoženosti ako výbušné drony a podobne, ale mňa to vôbec nebavilo. Nepáčila sa mi kamera, ktorá mi prišla až taká amatérska, technické prevedenie je zase úplne umelé, mňa tieto digitálne strely, explózie a bojové prostriedky vôbec nezaujímajú a hlavne je to celé také zbytočne preakčnelé. Opäť platí, menej je niekedy viac, tu je vozidlo po prejdení míny rovno vymrštené niekde o panelák a mňa takéto preakčnelé nezmysly absolútne nebavia. A je to tu stále. A aj drsné mi prišli len také tie statické momenty, ako pohľad na zohavené telá v autobuse po explózii a podobne, ale priamo v akcii sa nič nenájde. Takže mňa tu akcia vôbec nebavila. A Dante Lam ma teda poriadne sklamal, je to schopný režisér, ktorý pred rokmi točil zaujímavé akčné thrillery a veľmi dobre zvládal akciu, teda keď sa ešte držal pri zemi, ale už jeho minulý Operation Mekong ma sklamal a tento film je na tom ešte omnoho horšie. Takže podľa mňa je Operation Red sea absolútne zbytočná záležitosť, ktorá nestojí za pozretie, ale po tom komerčnom úspechu je jasné, že presne takéto filmy čínske publikum chce a tak sa bude týmto smerom ich tvorba uberať aj naďalej. Veľká škoda. 32%

plagát

Extinction (2018) 

Netflix v poslednej dobe prináša stále len väčšie a väčšie sklamanie. Opäť sa vybrala atraktívna téma, tentoraz mimozemská invázia a dokonca ani scenár nie je úplne zlý, nájde sa tu viacero dobrých nápadov a zvratov, aj keď ten prvý, hlavný sa dal prodpokladať už po pár minútach a rovnako sa tu stále niečo deje, ale mňa to jednoducho nebavilo. Celé mi to prišlo také úplne bez ambícií, akoby sa tvorcovia snažili natočiť len to najobyčajnejšie béčko na túto tému a presne tak to aj dopadlo, neustále tie isté prestrelky v tom istom prostredí, pričom film vystrieda asi len dve lokácie a skutočne jedine tie zvraty dokážu dostať človeka z letargie. Keď si spomeniem na taký Skyline, ktorý bol v mnohom podobný a tiež neovplýval nejakým závratným rozpočtom, ale bol mnohonásobne zábavnejší. A pritom hlavne tá druhá polovica, kedy už divák vie všetko dôležité sa kľudne mohla pohnúť aj nejakým zaujímavejším smerom, ale ani omylom, tvorcovia sabotovali, čo mohli a tak tu som sa nudil prakticky od začiatku až do konca. Veľkým sklamaním sú postavy, síce hlavným hrdinom je známy Michael Peña, ale tu ma jeho postava vôbec nebavila a ani jeho rodina si ma vôbec nezískala, takže ich osud mi bol ľahostajný. A samozrejme práve oni majú s prehľadom najviac priestoru. Akcia tiež nestojí za nič, samé monotónne prestrelky, tu som si nenašiel ani jediný výraznejší moment, na ktorý by sa dalo spomínať. A ani vizuálne to nie je nič zvláštne, tu sa šetrilo, kde dalo. Ale aspoň tá hudba ma potešila, tá sa mi miestami dosť páčila a takýto film si ju ani nezaslúžil. Takže podľa mňa je Extinction úplná strata času, nie je to zase ten pravý brak, kde by sa divák smial na účet tvorcov, ale jednoducho nuda od začiatku až do konca, kde poteší len jeden zvrat a hudba. 34%