Ikiskoll

Predchádzajúci diel bol jeden z najkrajších a hneď za ním nasleduje táto hrôza. Niekto zjavne dostal challenge: koľkokrát dokážeme do dvadsiatich minút napchať slová gomenasai a sumimasen? Navyše Ritchan je neskutočne otravná postava, ktorá nerobí nič iné len vreští a neustále sa ospravedlňuje. Keď sa do týchto výlevov emócii pridá ešte aj editorka, tak je to hotová katastrofa. Ako psychopati tam na seba vreštia viac než polovicu epizódy. A keď dotyčný stál na streche, dúfal som, že odtiaľ rýchlo skočí dole a toto trápenie ukončí. Posledná tretina už sa zvládnuť dala, ale rozhodne to nedokáže vyvážiť ten zvyšok.

Opäť sa rieši otázka, ako spievať z celého srdca. V porovnaní s predošlými nezvyčajne kľudná epizóda, z ktorej ma najviac zaujal úplný záver.

Čo tu fakt oceňujem je, že keď sa používa pieseň, nie je to len preto, aby sa dačo zaspievalo, ale dodáva to zmysel deju. Obzvvlášť záver tohto dielu je toho perfektným príkladom.