Maximilianus

Wes Anderson nám opäť servíruje koktejl originality, magickosti, miernej bizarnosti, vtipu a emócií, a to všetko perfektne zabalené v typicko-netradičnom japonskom šate. Pôvodne som chcel dať 5*, ale posledná tretina filmu ako keby trochu stratila náboj, iba opakovala, čo už bolo ukázané a skĺzla do takej bezpečnej zóny tradičnosti. Škoda toho, no opäť ide o vysoko kvalitný film z dielne zručného a originálneho Wesa Andersona. 8,4/10.

S hodnotením tohto filmu mám trochu problém. Na jednej strane je tu úvodná scéna, ktorá je výborná a pôsobila na mňa až postapokalipticky, potom 40 minút komornej drámy, kde sa takmer nič nedeje, iba sú všetci ticho aby prežili. No práve táto časť sa mi asi páčila viac. Je to dráma, je to o rodine, o láske k rodine, o snahe zabezpečiť bezpečie a prežitie rodiny, o vzťahoch, o ťažkých životných podmienkach a niekto by v tom mohol nájsť aj metaforu na skutočný život. Na druhej strane to pravé vzrúšo začína presne v polovici, kedy sa rodinná psychodráma mení na thriller. Bol som rád, že sa konečne niečo deje a Emily Blunt si to teda v tomto filme zlízla. Toľko stresu, že som čakal, že aj potratí. No práve v tejto druhej časti bolo pre mňa veľa nelogiky. Zdalo sa, ako keby všetci všetko vedeli o netvoroch (okrem toho, ako ich zabiť), no nič z toho film nepovie divákovi. Snažili sa ich nejako zabiť v minulosti? Armáda? Týka sa to jedného miesta, mesta, štátu? Ako je možné, že keď nevidia, vedia v prvej polovici filmu tak presne zabíjať, takmer v sekunde a v druhej sa prechádzajú, rozhliadajú, míňajú prekážky aj keď je absolútne ticho, idú presne za osobou, napriek tomu, že tá je ticho a v minulosti ticho znamenalo bezpečie? Ako je možné, že chôdza ich vôbec nepriláka keď majú taký dobrý sluch, ešte navyše vzhľadom na to, že ich nikde nie je vidieť, ale akonáhle vy vykríknete, sú hneď u vás a pritom nebežia až tak rýchlo? Takýchto nelogickostí je tu dosť a to strhlo moje hodnotenie na 3*. Inak mierne nadpriemerné napätie, z ktorého môže mraziť iba Abottovcov (najviac Emily), atmosféra najmä v prvej polovici veľmi slušná a horor to teda nie je žiadny. Ešte aj tie príšery vyzerajú nejako povedome. A ten koniec úplne patetický. 7/10.

Film o živote. Dostanete zhruba to, čo očakávate. Premietanie nad životom, nad svojimi úspechmi a pádmi, porovnávanie sa s ostatnými „viac“ úspešnými známymi, snahu o čo najlepší život pre svojich potomkov a ešte niečo naviac. Ben Stiller sa do tejto úlohy veľmi hodí a potešilo ma obsadenie aj iných známych tvárí ako Benových bývalých spolužiakov. 7,3/10.

Tak ako minulý rok v prípade Get Out, aj teraz sa pre mňa jedná o príjemné prekvapenie. Nie je to nijak náročný film na pochopenie. Začiatok je úplne super a bol som natešený, zrazu zmena, po nejakom čase opäť zmena a ešte sem tam nejaké to mini prekvapenie, ale nič výrazné. Záver nemá žiadny zvrat, film nie je ani lakavý, nie sú tam žiadne príšery ani nadprirodzeno, čo sa mi spolu s tým, aký je film priamy, všetky postavy jednajú reálne a nie je tu žiaden chytáčik, páčilo najviac. Ide skôr o triler než o horor. Atmosféra je ale super a nechýba tu napätie. 7,4/10 (v rámci žánru). PS: Nemusíte byť ani samozvaný odborník na horor ako Psychor, ani mať doktorát z prestížnej univerzity, aby ste film pochopili a prípadne si ho aj užili.

Mne pripadá, ako keby Dwayne Johnson bol vo všetkých filmoch tá istá osoba, len v iných obdobiach jeho života. Raz je bývalý vojak, ktorý sa stará o opicu, potom policajt, ktorý naháňa gang zlodejov áut (pričom sa potom do neho pridá), alebo je dokonalý dobrodruh v akčnej videohre odohrávajúcej sa v ďžungli, či vedúci ochranky v najvyššej budove sveta, kde žije jeho rodina a ktorú napadnú teroristi, a tak ďalej. Človek už vie, koho bude Dwayne hrať v danom filme, že sa budú vychvalovať jeho svaly, že podá nadľudské atletické výkony a v jednom momentne možno raz aj jedným lusknutím prsta vymaže polovicu vesmíru. To všetko je fajn a keď si idete pozrieť film s „The Rockom“, očakávate to. Hodnotiť teda budem ostatné veci. Efekty fajn, príšery len tri, z toho jeden bol kľadas, síce boli nakoniec celkom dlho na scéne, nejako mi stále pripadá, že neboli vôbec využité. Dlho sa aj schyľovalo k nejakému stretu, no mne to čakanie aj napriek tomu neprišlo nejaké nudné, pretože tam bol Dwayne. On je taký svalnatý pohoďák, takže s ním je vždy zábava. Inak film priemer, ničím neprekvapil ani neohúril. 6,3/10.

Popkultúrnymi odkazmi nabitý mierne nostalgický megafilm. Musím povedať, že sa to Stevenovi podarilo. Film je sám o sebe zaujímavý, aj keď to čaro mu pridáva skvelý nápad života v OASIS-e a čerešničkou na pomyselnej torte sú všetky narážky na poslednú tretinu 20. storočia. Nič nie je násilné, všetko hrá tak, ako má. Je to možno aj dôsledok toho, že ani v hernom systéme OASIS nie je nič nemožné, takže sa tvorcovia mohli vyblázniť. Samozrejme film obsahoval aj pár nelogických vecí, sem tam sentiment a klišé, preto nedávam 5*, ale bolo to blízko. 8,4/10.

Najprv som sa domnieval, že pôjde film, ktorý ukáže nielen neľahké podmienky vojakov žijúcich neustále pod tlakom hroziaceho nebezpečenstva, ale aj druhú stranu rodín, teda manželky a deti, ktorí musia zvládať každodenné ťažkosti bez otca a podpory a pomoci manžela. Povedal by som, že časť filmu taká aj skutočne bola, no približne v polovici nastal zvrat, ktorý úplne zmenil život hlavného predstaviteľa a jeho najbližších. Natočené to bolo umne, dramaticky, a musím sa priznať, že posledné minúty som bol poriadne nervózny a všetko som (až príliš) prežíval s nimi. 7,6/10.

Pekný príbeh o odhodlaní, ľudskom prístupe, prekonávaní prekážok a podobne, ktorý som už ale akosi párkrát videl. V tomto prípadne išlo však o prostredie a tému chudobnej Indie, čomu zodpovedal aj soundtrack (a že sa teda opäť Bollywoodu podaril), ale stále je to variáca na tiskrát videné a sfilmované. Prostredie bolo ale pútavé, hlavná postava sympatická, a aj celkom dobre zahraná, trieda 9.F. taká indická variáca triedy pána Müllera z Fack ju Göhte, ale to nebráni vo vychnutnaní si príbehu a zahriatiu pri srdci pri naddokonalom konci. 7,2/10.

Príjemný príbeh o nachádzaní seba samého a otázke homosexuality mladých ľudí. Na môj vkus bol ten koniec dosť presladený a zidealizovaný, ale fajn, treba veriť aj na takéto konce a je pravda, že niekedy to výjde až takto perfektne (ale to skoro v každom americkom romantickom filme). Keďže ide opäť o romantiku mladých ľudí a rovnako ako v prípade Every Day, ktorý som videl pred týmto, o trochu netradičnejší príbeh, porovnám to s ním. Love, Simon je vyváženejší, možno aj trochu zábavnejší, ale nie je taký originálny a ten koniec bol skutočne presladený. Preto dávam rovnaké hodnotenie 7,3/10.

Tento príbeh ma upútal už pri knižnej predlohe a stále ho považujem za veľmi pekný, aj keď trochu tragický. Filmové spracovanie podľa môjho názoru nerobí knihe v žiadnom prípade hanbu. Síce majú spoločných iba pár bodov, ale to poďľa mňa filmu iba prospieva. Kniha je samozrejme prepracovanejšia a ide do hĺbky, dej sledujeme z pohľadu A, avšak film ide svojou cestou a ako som už písal, berie si z knihy iba základné veci a v podstate sa ňou iba inšpiruje. Preto odporúčam každému, komu sa tento film páčil, nech si prečíta knihu a tí, čo knihu čítali, nech sa tohto filmu neboja. Dostanú podobný zážitok, len trochu zrýchlený a v inom obale. 7,3/10.