Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Animovaný
  • Dráma
  • Komédia
  • Dobrodružný
  • Akčný

Recenzie (21)

plagát

Bordertown (2016) (seriál) 

Úspech najznámejšieho animovaného seriálu, Simpsonovcov, spočíva v tom, že napriek komédii je tam veľa pekných rodinných momentov. Úspech ďalšieho hitu, South Parku, spočíva v šokovej komédii popod nosmi cenzorov. Úspech Griffinovcov spočíva v mixe rodinnej komédie a šokového humoru. Toto sú tri rôzne prípady, kedy to funguje. A tento seriál je jeden z mnohých, mnohých napodobenín, kedy to nefunguje. Rodinná komédia tu nefunguje, hoci seriál sa na začiatku aspoň snažil, vtip sa tu stráca v nechutnosti, ktorú si mnoho tvorcov asociuje s humorom, čo je samozrejme chyba a dokopy to skrátka nefunguje. Plus, animácia je nechutná a všetky hlasy sú tak nepríjemne rovnaké a monotónne, že sa človeku nemôžu nezatvárať oči. Som rada, že to vydržalo iba jednu sériu.

plagát

Skoro doma (2014) 

Tento krátky film je všetkým, čí je DreamWorks známe a čo na animovaných filmoch nemám rada. A stihla som sa nudiť už za tie štyri minúty. Ako prequel k Home dobré, lebo človek vie o čo sa tam jedná a dokáže sa stotožniť s ich pátraním, ale inak je to dosť slabota. Príbeh to samo o sebe nemá, spolieha sa to na stokrát zopakovaný vtip, ktorý ani nie je vtipný a akokoľvek emotívny moment, ktorý sa dá za štyri minúty vytvoriť, radšej zahodia pre vtip. Ako sa má človek s totožniť s týmito bytosťami a prejaviť im nejaké sympatie?

plagát

Gilmorova děvčata: Rok v životě - Spring (2016) (epizóda) 

Môj problém s prvou epizódou bol v tom, že bolo citeľné, že herci už vypadli zo svojich rolí a snažili sa opäť nájsť samých seba v svojich postavách. Podobne to bolo aj s písaním, ale ku koncu epizódy sa to postupne dalo dokopy a keď som sa pustila do prvej polovice tejto epizódy, tak som si hovorila: "Konečne, je to tam." Lenže teraz ma zasiahol na citlivom mieste príbeh. Neviem, čo som si od tohto sľubovala, dúfala som, že uvidím svoje milované postavy ako sa ich život dal dokopy a budem sa cez vtipné dialógy dozvedať, čo sa stalo za uplynulých desať rokov a vždy keď niekoho uvidím, tak si poviem: "Aha!" Lenže ako zisťujem, ľudia ani postavy sa nikdy nemenia a dospelý ľudia, ľudia už dávno za zenitom, rozpútavajú drámy ako puberťáci a všetci bez výnimky prežívajú krízu stredného veku. Aspoň troška životnej pokory by nikomu neuškodila.

plagát

Rovnátka (2001) (seriál) 

Túto show je pre mnoho ľudí ťažké ohodnotiť, lebo málokto spadá do jej cieľovej kategórie, ktorá sa je okolo 8-12 rokov. Keď ja som bola v takomto veku, tak som túto show mala dosť rada a keď som videla niekoľko negatívnych recenzií na Braceface, tak som sa rozhodla pozrieť si ju znovu. Na prvý dojem, úvodná znelka je hrozná, nie len z hudobného hľadiska, ale aj jej text môže potencionálneho diváka ľahko odradiť, lebo vyberá práve témy, ktoré sú síce v seriály ťažké, ale málo zaujímavé. Ale sú tam aj epizódy, ktoré stoja za to, epizódy, kde Sharon rieši ako sa vyrovnávať s rozvodom rodičov, zničujúcim rozchodom s priateľom, žiarlivosťou a priateľstvo, ale najmä epizódy, kde musí bojovať za to, čomu verí a musí sa rozhodovať. No a tieto epizódy skutočne odhaľujú aký potenciál táto vec mala. (A Alicia na tom urobila svoj kus práce, veď za svoj výstup skoro vyhrala Emmy)

plagát

School Days: Magical Heart Kokoro-chan (2008) odpad!

School Days je jedno z tých anime, ktoré delí komunitu na dve polovice. Ja osobne mám k tomuto anime vcelku rešpekt, lebo napriek všetkým jeho chybám rozpráva vcelku zaujímavý príbeh so šokujúcim vyvrcholením. Ale, táto vec má od všetkého toho postupne budovaného napätia, toho budovania vzťahov medzi postavami a všetkého ostatného, čo robilo originálne anime v mojich očiach dobré tak ďaleko, ako sa len dalo. Prvý špeciál som zvládla, ale toto už skutočne nie. Toto nemá nijaký humor, nijaký nápad, táto vec skrátka nemá nič. Chýba mi tu príbeh, chýbajú mi tu postavy, ktoré by som mala rada alebo nenávidela, dokonca tu nie je ani ten jednoduchý humor, ktorý ako tak fungoval vo Valentine Days. Jedinou dobrou vecou na tomto je o poznanie lepšia animácia od pôvodného seriálu, ale to je detail, ktorý nemá šancu zachrániť toto zverstvo.

plagát

Za sklom - Episode 1 (2016) (epizóda) 

Je tam nejaká myšlienka, je tam nejaký nápad a určite sa táto epizóda zaraďuje k lepšej polovici slovenskej seriálovej produkcie. Vďaka peknému a očividne drahému kabátu sa to zatiaľ dá celkom stráviť, jediné, čo mi vadilo bolo veľmi pomalé tempo netypické pre tento žáner. Dúfam, že sa to časom rozhýbe, lebo inak budem zaspávať u televízora.

plagát

Kung-fu panda: Tajomstvá Zúrivej päťky (2008) 

Zvyčajne keď sa začnú k originálnej sérii vyrábať polhodinové špeciály, tak je to zlé znamenie, ale Kung-Fu Panda začala veľmi skoro a začala veľmi dobre. Minimálne pre skalného fanúšika. Narozdiel od iných vecí tohto typu neopakuje motívy z filmu ani sa nesnaží zosmiešňovať postavy a ničiť človeku ilúzie o nich. Naopak, prináša niečo nové a zaujímavé do svojho univerzu v smere postáv a character developmentu a dopĺňa to nádhernou 2D animáciou, ktorá sa skvele hodí pre tento spôsob rozprávania príbehu a vytvára skvelú atmosféru doslova evokujúcu Čínu a veľkých bojovníkov. Skvelý špeciál, ktorý za filmom rozhodne nezaostáva.

plagát

Bezvadná dvojka (2007) (seriál) 

Ak by som mala vybrať svoje obľúbené anime, tak bez váhania povie Lovely Complex. Keď som sa tento kus rozhodla si po rokoch pozrieť, tak som bola skeptická, lebo počet epizód ma odrádzal, ale keď som ho vo veľmi krátkom čase ukončila, tak mi to bolo až ľúto. Krásny príbeh nabitý ako komédiou, tak aj hodnotami, ako je priateľstvo, vedieť sa postaviť sám za seba a za ostatných a vedieť prekonať svoje komplexy či komfortnú zónu, ma dostal, spolu s výborne napísanými postavami s ktorými sa vie človek stotožniť a zabaviť sa na nich. Rovnako aj soundtrack sa nesie na tej istej vlne s anime a dokonale sa dopĺňajú a neviem si jedno bez druhého predstaviť. Skutočne jedinou vecou, čo mi trochu vadila je štýl animácie. Super-deformed štýl nemá veľa fanúšikov, ale pri tomto anime sa aj to dá prekúsnuť, lebo narozdiel od iných kusov komédiu podporuje a nie sa pokúša vyvolávať, čo je príjemná zmena. A predsa len, patrí to k žánru a k dobe...

plagát

Makura no danši (2015) (seriál) 

Ak by som mala vybrať najdiskutovanejšie a najnenávidenejšie anime za rok 2015, tak by to bolo rozhodne toto. A úprimne, ani sa nečudujem. Nedá sa povedať, že toto anime je úplne zlé, lebo koncept je prinajmenšom nový a zaujímavý. Nanešťastie, tu pokulháva prevedenie. Animácia je relatívne v pohode, niektoré charaktery tiež, ale myslím si, že tvorcovia si mohli dať viac práce s scenárom a neupúšťať od šablóny ktorú nám sľúbili. V tomto ma to skutočne sklamalo. Na druhú stranu, ak sa táto vec niekedy dočká re-makeu, tak budem prvá čakať, ako sa s týmto nápadom popasuje niekto iný a, dúfajme, lepší.

plagát

Ame-iro Cocoa - Rainy Color e jókoso! (2015) (séria) 

Po prvej pomerne znesiteľnej sérii sa vracia toto kratučké anime s druhou sériou, na ktorú som sa celkom tešila. A skončila som s vyvalenými očami. Či už porovnávam alebo nie, toto anime je zlé. Všetky postavy, ktoré som si obľúbila zmizli a boli nahradené otravnými chibi verziami v podobe mladších bratov. Skutočne?! Príbeh nič moc, postavy nič moc, maximálne finálna epizóda sa môže porovnávať s predošlou sériou. Škoda. Som zvedavá, čo môžem očakávať od tretej série.