EmmaMorley

Francúzi teda vedia robiť krásne tragikomédie. Hlavné postavy som si okamžite zamilovala a veľmi sa mi páčilo ako spolu kontrastovali. Stretnutie zakríknutého introverta Paula a bláznivej madam Proustovej, svojrázne tety a ich trápenie so zeleninou, slepý ladič pianín a Proustovej hluchý pes.. Paulovo pátranie po minulosti má v druhej polovici filmu prekvapivé rozuzlenie a ani neviete ako sa dej zdramatizuje. A k tomu všetkému ešte skvelá hudba. Z kina som vychádzala s uplakanými očami, úsmevom na tvári a chuťou ochutnať francúzske chouquette :).

Od prvého momentu ma fascinovalo prostredie a ľahkosť s akou sa priestory divadla premieňali z úradu, reštaurácie, dostihov, dokonca na špinavú rušnú ulicu či lúku. Je to klasický príbeh oblečený do krásnych kostýmov, vypichnutý božskou hudbou od Marianelliho, spracovaný naozaj vydarene.