Phillo

Tá najobyčajnejšia romanticko-komediálna zápletka už tak okorenená anglickým humorom a prostredím, umocnená "Z" drobnosťou. Skvelé prelínanie týchto pojmov zaobstaráva príjemný zážitok, kde tá premestská "malosť" vôbec nevadí a robí film ešte kultovejším. Simon pegg opät skvelý.

Atmosféru to má skvelú, no je otázkou, či je umenie vytvoriť atmosféru na place pár kilometrov štvorcových púšte a plechu. Terminator Salvation pôsobí maximálne provinčne (dobieha dokonca aj takú "jednoostrovnú" Mamma Miu) a nebyť tých pár drahých "plech na plech" scén, netušil by som, kam sa podeli tie všetky peniaze. McG si uvedomuje, že podobnú šancu už asi ťažko dostane, takže sa sústredí na jednotlivé epizódky a kamerové nájazdy, ktoré si vychutnáva ako málokto. Efektné to je, efektívne ani trochu. Robí to z ako tak možnej postapokalyptickej sci-fi len akési druhoradé DVD pokračovanie úspešnej série. Škoda toľkých skvelých hercov. Ak je na vysokorozpočtovom blockbusteri najzaujímavejší pixelový rakúsky dôchodca, je to smutné. 35%

Kopec postáv, akcie a svalov stojacich na vratkých nohách jednej slabej šablónovitej scenáristickej kostry.

Má to zmysel. Má zmysel točiť x-tý film podobného námetu, má zmysel obsadzovať Crowa do stále podobnejších rolí, má zmysel vydávať noviny... Vo výsledku je State of Play aj tak výnimočným, zapamätateľným filmom, ktorý o čo všeobecnejšie začne, o to špecifickejšie skončí. Najmä záverečné titulky dokonale zobrazujú rozdiel medzi týmto filmom a ostatnými "špionážnymi hrami", na ktoré sa State of Play námetom, plagátom aj obsadením podobá. Ostrov v mori nerozoznateľných thrillerov, ktorý rieši nepríjemne aktuálne témy. 85%

Nad mieru dobré. Z predlohy Howard vymačkal totálne maximum a to, čo Brown len naznačil (a o čom sníval), to on ukázal. Je to samozrejme mainstreamovo tupé a "kastrované", no vo svojich mantineloch je to nakoniec viac než dobré. Skvelé exteriéry, využité do maxima (či už pri masových alebo komorných scénach), dobré triky a božská (doslova!) hudba. Tam, kde to Howard potrebuje, Zimmer mu to vygraduje. Produkt hollywoodskej "elity", ktorá dokazuje, že na vrchole nie je náhodou a s kopou peňazí vie aj z hovna upliesť aký taký fungujúci a štýlový bič. Prekvapivé. 75%

Vyvážený film, ktorý v období hospodárskej krízy naberá ďalší rozmer a vzďaľuje sa tak od pojmu komédia až niekde k dráme. A ani trochu mu to neubližuje. 80%

Všetky zložky podriadené tomu, čím mi dlho žiaden film nenahnal strach. Prostrediu. Stelesnenie zlých snov, z ktorých sa ťažko prebrať a ktoré sa vám stále vracajú. To vtesnané do "rozprávky", kde je miesto aj pre občasný vtip. Typ filmu, z ktorého si (rovnako ako z toho snu) veľa odnesiete a zapamätáte, no zopakovať si ho určite nechcete.

Netuším ako, ale podľahol som. Abrams to kombinuje, vrcholí, zamotáva, no stále sa drží v rámci, ktorého pravidlá dokážem akceptovať. Pomocou unikátnej kamery vtiahne do deja, ktorého univerzum vysvetlí v priebehu niekoľkých minút a potom kopí jednu lepšiu scénu za druhou, pri ktorých funguje všetko. Emócie (k neznámym postavám!) nedajú dýchať, triky sú neuveriteľné a scenár pôsobí súrodo a obšírne. To všetko nacpaté do dvoch hodín v priebehu ktorých pochopíte celý príbeh, spoznáte množstvo (do jednej zaujímavých) postáv a stane sa z vás fanúšik niečoho, čo vás prirodzene ani nemusí zaujímať. Takmer maximálny zážitok. P.S.: Simon Pegg sa na plátne pridlho neohreje, no aj v tých pár scénach si dokáže film ukradnúť pre seba.

Atmosférická, sympatická, miestami až mytologická, no stále - kópia. S Darko plní pravidlá druhého dielu, má viac akcie, viac meteoritov, viac ľakačiek, no scenáristicky to všetko tlačí do konceptu prvého dielu, na ktorý nemá a nikdy mať nebude. A pôsobí tak miestami až nechutne smiešne. Ak po piatich minútach pochopíte o čo ide a posledných päť minút vám v tom utvrdí, je to smutné. Je to smiešne. A hlavne je to zbytočné. Za tú miestami dobrú atmosféru kdesi v strede a pár "fan" momentov, si to aspoň tie 2* zaslúži. Inak vzduch.

Úroveň pomaly klesá a Futurama zachraňujú už tradičné trademarky, ktoré už aj tak pomaly ustupujú. Pár slovných hračiek a glos na realitu nezachráni narýchlo ušitý príbeh, pri ktorom sa ľahko stráca trpezlivosť. Najviac preto bolí ten kvalitatívny skok od prvých epizód, ktorý je tu nepríjemne viditeľný.