0verseer

The Sopranos. Legendárny seriál, ktorý svojím úspechom vychádzajúcim z nespornej kvality vydláždil cestu pre ďalšie skvelé novodobé seriály (či už z produkcie samotnej HBO, prípadne Netflixu...), ktoré nadväzujú na jeho odkaz dodnes. Ocenenie za seriál s najlepším scenárom všetkých čias teda rozhodne nemôže prekvapiť. Trochu má preto zaráža pomerne nízke hodnotenie, ktoré si na čsfd vyslúžil. Ktorý iný seriál by sa mal pohybovať v 90% číslach, ak nie tento? V tomto ohľade je imdb omnoho objektívnejšia. Ale späť k veci. The Sopranos je ako seriál unikátny originál. So svojím počtom epizód a sérií ide síce o beh na dlhú trať a možno nepohltí každého diváka od samotného úvodu, ale udržuje si konštantnú kvalitu a napriek veľkému počtu epizód skončí presne v pravý okamih. V najlepšom! Situácie, ktoré vytvára sú niekedy komické, inokedy krvavé, dramatické a častokrát absurdné hraničiace až s paródiou.. Americké podsvetie zobrazuje nevšedným spôsobom, ktorý je v úplnom kontraste s klasikou ako Godfather (ktorý mimochodom postavy spoločne s inými filmami vtipne parodujú, o čom svedčí Silviova kultová paródia Michalovej hlášky:”Just when I thought I was out, they pull me back in!”) a svojím štýlom skôr koketuje so Scorseseho Godfellas či Casino-m, nebojí sa však zájsť ešte ďalej, čím vytvára až “coenovsky” absurdné situácie. Tou je aj samotné gro seriálu, teda nápad nechať hlavného predstaviteľa, samotného šéfa mafie v New Jersey, chodiť na terapiu k psychologičke. Podkladom skvelej atmosféry je neopozerané a na prvý pohľad nenápadné obsadenie, ktorému kraľuje ústredná postava. James Gandolfini sa svojej úlohy zhostil priam bravúrne a jeho nezabudnuteľný Tony Soprano sa pre mňa navždy zaradil medzi vôbec najlepšie stvárnené postavy vo filmoch a seriáloch. V samotnom závere musím ešte vyzdvihnúť spôsobom, akým sa tvorcovia rozhodli seriál ukončiť, pretože ho pokladám za najgeniálnejšie zakončenie v rámci seriálov, ktoré som mal možnosť vidieť. Spoiler: Spojenie zmyslov Tonyho a diváka v úplne finálnom zábere je nespočetnekrát elegatnejšie a zároveň desivejšie ako litre umelej krvi, ktorá by striekala v prípade, ak by sa David Chase rozhodol ukončiť seriál šablónovito. Takto dostala jedna z myšlienok v seriáli: ”You probably don't even hear it when it happens, right?“ úplne novú a dosť hrozivú dimenziu...

Dokonalý, geniálny, nepredvídateľný, šokujúci, dramatický, dojímavý, zábavný, jednoducho záležitosť, ktorá sa musí vidieť. Ak prvé tri série boli päť "hviezdičkové", posledné boli ešte niekde úplne inde (na pomyselných šiestich). Každou ďalšou epizódou si tvorcovia posúvali ľaťku vyššie a vyššie, napriek mojim očakávaniam, že lepšie to už by nemôže ma stále úspešne vyvádzali z omylu. Neľutujem čas strávený ani pri jednej zo 62 epizód a skladám pomyselný klobúk z hlavy na znak poklony Gilliganovi, Cranstonovi, Paulovi a všetkým, ktorí sa podieľali na vytvorení tohto masterpiece-u...

Ridin' through this world All alone God takes your soul You're on your own... Krásne natočená motorkárska balada. Aj keď sa určite netreba tými motorkami nechať popliesť, Sons of Anarchy zďaleka nie sú len coolovým prvoplánovým vyobrazením drsných chlapcoch na Harleykách. Seriál ponúka omnoho viac. Prekvapivo pútavým spôsobom zachytáva vnútorný rozkol muža, ktorý sa snaží nájsť balanc medzi úlohou dobrého otca a správneho gangstera v gangu, ktorý si nevybral, ale sa doň narodil. Idealistický mladík v úvodnej sérii je na míle vzdialený od zlomeného Jaxa v závere, ktorý dvakrát nerozmýšľa predtým ako stlačí spúšť. Scenár ponúkol jeden z najlepších rozvojov hlavnej postavy, aký som v seriáloch videl. Láska, priateľstvo, násilie, peniaze, lži a zrada, všetko tu je, presne tak ako sa na pravú gangsterku patrí. Jednou z najväčších chýb je zanevrieť na seriál po niektorej z úvodných sérií. To pravé orechové (či anarchiové) synovia v kožených vestách začnú dávkovať približne od polovice. Za vyzdvihnutie stojí viac vecí, od skvele zahraných postáv, ktoré tak trochu klamú nenápadným hereckým obsadením po nádherný hudobný podmaz. Sons of Anarchy ponúkajú najlepší soundtrack, aký nejaký seriál doteraz ponúkol, ak sa nebavíme o inštrumentálnej hudbe. Cover House of Rising Sun, ktorý sa mi našťastie raz zobrazil na youtube, bol konieckoncov dôvod ako som sa osobne k seriálu po celkom rozsiahlom časovom odstupe od jeho vzniku dostal. Spolu s Breaking Bad a Sopranos súčasť mojej "svätej seriálovej trojice"...

1. séria: Čo k tomu povedať? Asi toľko, že som po seriálových skvostoch ako Breaking Bad, House of Cards a Narcos opäť natrafil na ďalší klenot. Boardwalk Empire ponúka necenzúrovaný výlet do obdobia prohibície sprostredkovaný veľkým počtom skvele napísaných a zahraných antihrdinov. Slovo antihrdina vystihuje v podstate všetky hlavné aj vedľajšie postavy, počnúc ťahúňmi seriálu ako Nucky Thompson (konečne si môžem naplno vychutnať herecké kvality Steve-a Buscemi) a Jimmy Darmody, cez náboženského fanatika federála Van Aldena, vzhľadom a hlasom mraziaceho Richarda Harrowa, autenticitu dotvárajúcého Al Capone-a a Lucky Luciana, až po vodcu afroamerickej komunity s "príhodným" menom Chalky White.:) Napriek tomu, že sa nikto z nich nedá označiť za vyloženého klaďasa, svoju obľúbenú či obľúbené si z širokej palety rôznych charakterov nájde snáď každý. Milovník filmov ako Godfather, Godfellas či Casino, či jednoducho kvalitnej seriálovej tvorby s Boardwalk Empire jednoducho nemôže skočiť vedľa. 2. séria: Myslím, že druhá séria prekonala svojou kvalitou aj úvodnú. Zrejme ma ovplyvnil aj šokujúci záver, ktorý som rozhodne nečakal. Drvivá väčšina seriálov totiž stava na niekoľkých hlavných postavách, ktoré to zvyčajne vydržia viacmenej až na úroveň samotného záveru. Zatiaľ to tak bolo aj v prípade Boardwalk Empire. Potom prišlo finále druhej série, ktoré bolo o stoosemdesiat stupňov odlišné oproti tomu predchádzajúcemu, kde som vyčítal absenciu väčšieho wau momentu. Tu bol ten wau moment v závere natoľko silný, že mi prakticky zobral chuť pustiť sa hneď do ďalšej série, pretože som to ešte poriadne nerozdýchal a epizódu To the Lost si zrejme ešte predtým raz zopakujem. Nenechajte sa spliesť, je to skvelý seriál. Je to jeden z najlepších seriálov, aký možno vidieť. Osobne by som síce videl ako lepšiu voľbu 10 miesto 12 epizód, čím by sa mohlo minimalizovať množstvo menej významných scén na minimum a vygradovať tempo na šialené maximum, ale aj tak je to s prehľadom na plný počet. 3. séria: Tretiu sériu vidím z doterajších ako najslabšiu, čo musím demonštratívne preniesť aj do samotného hodnotenia. Ako jej najväčší problém vnímam najsmelejšie rozhodnutie tvorcov, ktoré učinili v závere série minulej, ktoré podľa môjho skromného názoru nemalo ten správny timing. Jimmy totiž predstavoval hlavnú postavu, ktorá však odišla zo scény príliš skoro bez toho, aby zaňho divák dostal nejakú adekvátnu náhradu. A myslím, že tým trpela predovšetkým prvá polovica epizód tejto série. Záver mi to sčasti vynahradil, najviac oceňujem predposlednú časť, v ktorej Nucky spadol na samotné dno a spolu s divákmi prežil survival súboj v boji o vlastnú kožu v plnokrvnej mafiánskej vojne. Touto epizódou (Two Imposters) dosiahol Boardwalk Empire zatiaľ svoj maximálny strop. Nebyť slabšieho rozjazdu bolo by to opäť za päť, každopádne aj tak šlo stále o veľmi slušne zvládnutú “podívanú”... 4. séria: Zatiaľ najslabšia séria. Plný počet som fúkol okrem záverečnej už len jednej ďalšej epizóde. Po prvýkrát v prípade Boardwalk Empire som cítil pri sledovaní niektorých postáv a dejových línií akúsi únavu materiálu, čo ma prinútilo koketovať s myšlienkou, že 10 epizód by bolo zrejme lepšou voľbou ako 12. Stále som sa bavil, ale občasne aj nudil, čo sa predtým rozhodne nestávalo. Celkový dojem ostáva stále dobrý, aj keď veľkoleposť prvých dvoch sérií sa zrejme nenávratne vytratila... 7/10 5. séria: Záverečná séria mala napriek okriesanému počtu epizód na môj vkus až príliš pomalý rozjazd. Záver sa držal tradične vo vysokom tempe a väčšina hlavných postáv opúšťala postupne scénu. Flashbacky z Nuckyho detstva a mladosti predstavovali zaujímavé oživenie podtrhnuté skvelým castingom, kde mladí herci zdieľali so svojími staršími predlohami vskutku veľkú mieru podobnosti. Na druhú stranu bolo týchto flashbackov možno až zbytočne veľa a v závere pôsobili svojím znižovaním tempa akcie prebiehajúcej v prítomnosti trochu rušivo. Každopádne išlo o veľmi slušné uzavretie seriálu a dôstojnú rozlúčku s mnohými preživšími postavami. 8/10 Objektívne by výsledné hodnotenie bolo niekde na úrovni štyroch a pol hviezdičky, veľmi pozitívny dojem z prvých dvoch sérií ma však núti udeliť seriálu plný počet, napriek tomu, že mi to čsfd na základe hodnotení všetkých epizód spriemerovalo na štyri...