Preslav

Ako zvyčajne, po veľkej katastrofe žijú preživší ľudia v utopických svetoch nazývaných dómy, kde im slúžia autoreivy (androidi). Po pár vraždách spáchaných autoreivmi nainfikovanými „cogito“ vírusom, ktorý navyše spôsobí, že autoreivy nadobudnú „sebauvedomenie sa“, nastupuje na scénu krásna slečna Re-l Mayerová, aby vraždy vyšetrila. Navyše po objavení sa záhadnej bytosti menom Proxy sa to začne všetko poriadne zamotávať. Celým seriálom sa ťahá správna apokalyptická ponurá a tajomná atmosféra, každým dielom pribúda viacej otázok (často s filozofickým podtónom) ako odpovedí, takže ma to nútilo púšťať si jeden diel za druhým, až som sa zrazu ani neviem ako ocitol pri záverečnej časti. Niektoré epizódy mi prišli ako vystrihnuté z NGE, ale zase nie až tak totálne mimo (najmä 14. psycho diel so schyzofrenickým Vincentom), niektoré zase akoby do celého deja absolútne nezapadali (časť s milionárom, aj keď záver tohto dielu aspoň jednou vetou predsa len niečo naznačí, alebo 19. časť s Pino). Ale napriek tomu mi veľmi neprekážali, aspoň som si pri nich trochu oddýchol od psychicky náročnejších častí. Výborne vykreslené hlavné postavy dotvárajú pekne premakaný dej. Animácia je kvalitná, hudba tiež (najmä úvodný opening a záverečný psycho ending od Radiohead). Po dopozeraní vo mne ostala celkom silná dávka mystickosti, tajomnosti a zvláštnej, melancholicko-filozoficko-sentimentálnej nálady, a ja som si tak uvedomil, že sa Ergo Proxy do mňa zavŕtal viac, ako som si myslel.

Huuuuh! Totálna pecka! Šialená jazda, ktorá nedá človeku ani len na sekundu vydýchnuť. Zbesilejšie, šibnutejšie, potrhlejšie a vtipnejšie ako Gurren Lagann (aj keď nie až tak sfetované ako FLCL), hoci Lagannovskú brutálnu epickosť a totálne megalomanstvo ešte nedosahuje. Zatiaľ! Veď čo iné sa od tvorcov TTGL dá čakať, všakže? Hneď po prvom súboji, v ktorom Ryuko vytiahla z veľkého puzdra na chrbte jednu z dvoch častí mega veľkých nožníc a začala ňou prášiť študentov jedna radosť, som si povedal, že toto veru bude stáť za to. A nemýlil som sa. Animácia je síce značne jednoduchá, miestami až karikatúrna, ale plne to vynahradzujú veľkolepé súboje, kde je aj napriek absencii strelných zbraní výbuchov veru požehnane. Ak sa k tomu pridajú famózne sekvencie obliekania uniform v podaní Satsuki a Ryuko, Aikuro a jeho "ehm", pošahaná Mako, či dve najväčšie badass záporné postavy z anime, čo som doteraz videl, niet viac čo dodať. Spor niektorých diskutérov na nete, či ide o totálny fanservice, alebo nie, považujem pri tomto epickom počine za irelevantné. A to sme ešte len v polovici seriálu! Po Gurren Lagan už čakám ozaj všeličo...___EDIT po dopozeraní: Nesklamalo, naopak!!! Prvá polovica bola ozaj len drobnučká predohra k návalu epickosti a megalomanstva, ktorý od polovice postupne gradoval diel za dielom (každú epizódu som si vravel, že to už brutálnejšie byť nemôže, ale Trigger ma dokázal zakaždým prekvapiť a ohúriť). Twist za twistom, drsné postavy s tvrdými hláškami, účelne a vhodne naservírovaný kopec nahých tiel (najmä v poslednom dieli), mnoho drobných nuáns, vtipov a uleteností, no napriek tomu to všetko akosi dáva zmysel. Síce tu po sebe nehádžu galaxie, no po KLK slovo "epický" a všetky odvodeniny z neho dostalo komplet nový rozmer... Aj keď určite nie každému sa bude táto nepopísateľná šialenosť ľúbiť.

Megalomanstvo, epickosť, monštruóznosť... brutálne hlášky, ktoré mužom vháňajú do očí chlapské slzy... najväčší mecha vo vesmíre... výbuchy, výbuchy, samé výbuchy... Yoko a jej výstrih... fajnovučká hudba... zimomriavky väčšie, ako keby ma vyložili nahého na sibír... Ale najmä neochvejná vôľa ísť vpred s úsmevom na perách, aj keď šanca na úspech je 0 %... A to všetko si ešte vynásobte veľkosťou mecha Tengen Toppa Gurren Lagannu v kilometroch!!!

Jedno z prvých anime seriálov, čo som videl a doteraz pre mňa jednoznačne najlepšie. Ešte aj dnes mi spomienka naň vyvoláva krásne, nostalgické chvíle plné melanchólie a sentimentu. Dej je síce jednoduchší, ale plne to vynahradzujú ozaj premakané súboje a parádna hip-hopová hudba, ktorá mi paradoxne na obdobie eda a štýlovú fičácku animáciu sadla ako riť na šerbel. V každej epizóde sa niečo deje a humor na patričnej úrovni má švung. Bolo mi veľmi ľúto, že prekrásna cesta Jina, Mugena a Fuu sa predsa len na konci skončila. Stále márne dúfam v nejaké pokračovanie...

Drsné, krvavé, temné a nervydrásajúce anime so skvelou myšlienkou. Zimomriavkový opening, skvelá hudba, animácia je famózna, ktorá si kvalitu udrží až do konca, súboje sú vymakané, plynulé a nápadité (už na ten krátky na samom úvode som kukal zo zaťatými zubami) a taktiež brutál soundtrack od Hiroyuki Sawana. Medzi priehrštím postáv sa dá nájsť mnoho takých, ktoré majú vlastnú osobnosť a nie sú len šedým pozadím za hlavným hrdinom (Armin, Levi). Erena a Mikasu som si hneď obľúbil a každý diel som len tŕpol aby sa im niečo nestalo. Eren našťastie nie je typ super hrdinu a často dostane na zadok, no napriek tomu sa nevzdáva. A Mikasa má na svoje na prvý pohľad chladné a drsné vystupovanie určite svoj dôvod. Tempo a napätie nepoľaví až do poslednej minúty, po každom diely som bol s nervami v koncoch – rozhodne to nie je pre psychicky a citovo labilné povahy. A záver? Jedno veľké WTF. Až kým som si nepozrel mangu. Nuž... v nej je kopec ďalších wtf, takže tí, čo s napätím čakajú na druhú sériu (dúfam, že bude), hor sa na mangu.