AMBM

ad Kača performerka - jej akt v muzeu nie je umenim, ale exibicionizmom

ad umelecka skola - ak je toto vzdelavanie platene z penazi danovych poplatnikov tak su to vyhodene peniaze

Od negra z Ugandy, cierneho ako brikety, sme sa dozvedeli, ze migracia bude a nam, Europanom, neostava iba sa s tym zmierit. Od Iranca sme sa zase dozvedeli, ze migranti musia byt v pohode, inymi slovami ich nemame stresovat, aby nerobili problemy. K tomu este svedka-socka pisuca basne a rapujuca. Na jednej strane si hovorim, ci televizia ma tolko prostriedkov aby ich plytvala na take individua, ale na druhej si hovorim dobre, aspon ma poukazuje na odvratenu stranu liberalizmu. 

Muži nie sú o nič väčší k*koti ako sú ženy p*če. Čo tak relácia "Branky-Body-Piče"? Námetov je tiež neúrekom.

Najviac ma na tomto dokumente iritovala jej dramatická časť. Herci stvárňujúci Ježiša a Jana Krstiteľa boli preafektovaní, bez akejkoľvek charizmy a črty herca stvárňujúceho Jána Krstiteľa boli latinskoamerické. Neuveriteĺné. Čiže zlý casting. Dramatická čast bola príliš rozsiahla, navyše scény boli zahrané zle a pôsobili, že sa im nedalo veriť. Vyrušovala ma a nevidím jej pridanú hodnotu v celom dokumente. V ďalšom slede ma iritovali nejaké bezvýznamné postavičky, ktoré komentovali celý príbeh. Zdá sa, že nemali nič nové, čo by mohlo tento príbeh lepšie vysvetliť, alebo objasniť. Oblbovali dohadmi. Jedna sa pokúsila hovoriť o tom, čo mal Herodes Antipa vtedy podľa jej názoru urobiť, ale neurobil. Smiešne. Nepodstatné názory a pocity nepodstatných osôbok, ktoré ani nie sú podstatné pre tento svet. Rovnako ako tento dokument. Typický súčasný západný dokumenty, ktorého hlavným cieľom je vyvolať emócie a možno aj zámerne kontroverzie. A hlavne zaplniť vysielací čas pseudodokumentárnym smogom.   

Obrazovy chaos a blaboly. Premarnena prilezitost na dobry dokument a strata casu pre divaka.

Najhorší z jedenástich filmov, ktoré som videl v rámci Filmového festivalu Inakosti 2015 Bratislava. Nehodilo sa mi prelínanie dokumentaristickej črty so surealistickou. Dlhé monológy postáv boli otravné. Herci vo svojich úlohách boli nepresvedčiví. Nahota a sex boli prvoplánové. Výzor Elmera Bäcka ma celý čas iritoval, pripadal mi ako buran a nie ako intelektuál. Jeho účes bol desný. Btw reálny Ejzenštejn vyzeral omnoho sympatickejšie a fotogenickejšie ako jeho predstaviteľ vo filme. Zosumarizujem to do 3 slov : Zle, zle, zle!

Dlhé, nudné, hlúpe.

Stalker je sprievodca dvoch kumpánov, Profesora a Spisovateľa, do prísne stráženej, neobývanej, záhadnej a zdevastovanej Zóny, post industriálneho územia, ktorá je údajne pod vplyvom sily nejasného pôvodu, na území ktorej sa nachádza miestnosť, v ktorej sa ľudom plnia ich najtajnejšie želania a v ktorej ľudia nachádzajú šťastie.

Film je o hlúposti a naivite ľudí, ktorí veria, že ich rôzni vizionári, duchovný vodcovia či cirkev dovedú k životnému šťastiu a splneným prianiam a sú ochotní kvôli tomu podstúpiť aj neľudské zaobchádzanie a kruté podmienky nelogickej cesty, na konci ktorej je iba sklamanie z nenaplnenia očakávaní.

Film sa vyznačuje pomalým plynutím deja, dlhými scénami, malým počtom scén, ale napriek svojej dĺžke 163 minút, nepôsobí zdĺhavo a zbytočne rozvláčne.

Štýl a kvalita filmu trpí hlavne v scéne prechodu do Zóny a v niektorých scénach zobrazujúcich putovanie v Zóne, kde sa napätie mení na grotesknosť a komickú akčnosť.   Hodnotím 3 hviezdami.

Theodor je osamelý, introvertný a rozhodne citlivý chlapík, ranený manželkinou žiadosťou o rozvod. Kvôli samote a nedostatku vhodných adeptiek na randenie, si Theodor kúpi operačný systém, ktorý mu na základe niekoľkých vstupných informácii vytvorí Samanthu, hlas operačného systému disponujúci vlastným vedomím a nesmiernou inteligenciou. Je potrebné dodať, že sa film odohráva v budúcnosti. Medzi Theodorom a Samanthou sa postupne vyvinie krásny vzťah plný porozumenia, ktorý prerastie do lásky. Kiežby sme boli schopní mať takého vzťahy so svojími blízkymi v reálnom svete. Joaquin Phoenix, ktorý stvárnil hlavného hrdinu, podal špičkový herecký výkon. Veril som mu každé slovo a navyše sa na neho dobre pozeralo. Hlas Samanthy, v podaní Scarlett Johansson, ma v niektorých častiach vyrušoval jej sklzávaním do rutinného čítania textu. No a to, čo vo filme predviedla Amy Adams, sa dá opísať iba dvomi slovami: nevýraznosť a fádnosť. Možno by z tohto námetu bola vynikajúca rozhlasová hra, ale vo vizuálnom prevedení to bola nuda, napriek hore spomenutým pozitívam. Hodnotím 3 hviezdami.

K tomu aby, som si pozrel tento film, ma pravdu povediac dohnala iba zvedavosť, čo sa skrýva za úspechom 6. najlepšieho a 14. najobľúbenejšieho filmu na CSDF. Čakal som veľa napätia. Ale omyl. Namiesto napätia som musel konzumovať prvoplánovo naservírované zvrhlé nechutnosti, ktoré v kontraste s tým čo káže náboženstvo, môžu byť pre diváka príťažlivé. Brad Pitt, jeden z najpreceňovanejších hviezd Hollywoodu, hrá v tomto filme rovnako ako v ostatných, musí niečo piť alebo prežúvať, aby sme mali z neho pocit, že hrá. Ináč má celý film nasadený rovnaký prihlúply výraz. Ďalší z detektívov, je zase necharizmatický a hrá ho Morgan Freeman. Jediný krát sa vo filme uvoľní, prekvapujúco nad zlou kúpou nehnuteľnosti svojho kolegu a prepadne v hurónsko trápny smiech. Táto scéna mala navodiť ich zblíženie! Nezmysel! Obidve hlavné postavy pôsobili ako detektívovia impotentne, napriek tomu, že Brad hral mladého a ambiciózneho detektíva.Takže vidieť tento nadhodnocovaný film a slabučký vývar Mlčania jahniat, úplne stačilo iba raz. A pri budúcom výbere filmov budem radšej sledovať vlastnú intuíciu.

Film Na konci s dychom je prvým Godardovým celovečerným filmom a zároveň filmom z obdobia francúzskej novej vlny. Film nás veľmi civilným a nenúteným štýlom zoznamuje s hlavnými postavami filmu - mladým, ležérnym, nespútaným, nezodpovedným darebákom Michel Poiccard (veľmi bravúrne a sympaticky ho hrá v tom čase ešte málo známy Belmondo) a americkou kráskou študujúcou žurnalistiku Patricia Franchini (Jean Seberg), v ich iba niekoľko hodín trvajúcom príbehu odohrávajúcom sa v Paríži.

Začiatok deja a zároveň začiatok konca bezstarostného života Michela  je vražda prenasledujúceho policajta, ktorého Michel zastrelí  v afekte, po rýchlej a divokej jazde na ukradnutom aute.  Na úteku sa snaží ešte zinkasovať peniaze od známeho z podsvetia a utiecť do Talianska. Prehovára Patríciu, aby šla s ním. Tá si však nie je istá či ho miluje a istú dávku nerozhodnosti jej pridáva aj pravdepodobnosť, že je s Michelom tehotná. Po bezstarostnej jazde ulicami Paríža, počas ktorej Michel ukradne niekoľko aut, olúpi neznámeho chlapíka, ukradne peniaze jeho ďalšej známej, ale i počas bežných, banálnych rozhovorov s ním Patricia zisťuje, že ho vlastne nemiluje a udáva ho polícii.

Tento divácky úspešný film sa vyhraňuje voči zavedeným filmárskym stereotypom vtedajšieho obdobia a ešte aj dnes pôsobí na diváka sviežo. Divokosť, bezprostrednosť, spontánnosť hlavného hrdinu zvýrazňuje aj vynikajúca jazzova hudba.

Pozrieť si tento film som sa rozhodol kvôli vysokému hodnoteniu tu, na ČSFD. A škoda tých 95 minút strávených pri tomto filme. Od začiatku som mal pocit, že Kukačka je paródiou na vojnové drámy, alebo že ide o vojnovú verziu filmu "Neberte nám princeznú". Scenár sa snaží o popisné navodenie vojnových hrôz a utrpenia, ale z atmosféry filmu ich nie je vôbec cítiť. Výber  hudby v niektorých pasážach je pre mňa nepochopiteľný a umocňuje vo mne pocit paródie. Výber hercov je nešťastný. Míla Myslíková a Oleg Tabakov, ináč vynikajúci herci, sa na úlohy krutých, bezcitných a zlých postáv nehodia. Nemajú totiž v sebe túto esenciu. Neveril som im nič od začiatku do konca. Svetlým bodom tohto filmu bol dobrý výkon mladej Emilky - Miroslava Součková. Avšak miestami, vo vypätých situáciách, až príliš prehrávala, čo pôsobilo neprirodzene a nedôveryhodne. To mal režisér ustriehnuť.
Celkovo hodnotím na 2 hviezdy.

 Prietokové informácie - jedným uchom dnu a druhým von.

Pofebruárový režim si objednal paródiu na melodramatické filmy predchádzajúceho obdobia (predvojnového a vojnového). A nechal ju režírovať Fričom, majstrom melodramatických konverzačných komédií. Zostáva iba konštatovať, že Frič nie je až taký geniálny umelec, aby parodoval, vysmial sa a poprel vrchol svojej vlastnej tvorby. Výsledkom tejto silenej paródie je nepresvedčivý, dlhý, rozvláčny a nudný film.

Distribútora zase musím ubezpečiť, že každý divák tohto filmu si všimol snahu tvorcov o paródiu, už len kvôli textovému upozorneniu pred filmom a záveru filmu, kde "Oldřich Nový vysvětlí, jak to všechno autoři vlastně mysleli" - viď oficiálny text distribútora. Myslím, že samotní tvorcovia filmu si neboli istí svojim výsledkom, preto toľko odkazov na ich zámer. Dobrá a vydarená paródia nepotrebuje dovysvetlenie, že ide o paródiu. Celkovo hodnotím na 2 hviezdy.

"... na začiatku každého zla je strach ...."

"Úplně si zničím pusu"

"Udělám ti to, abys viděl, že jsem vstřícná."

"Zlatý prciny."