vonBahnhof

650 ľudí sa k tomuto filmu muselo vyjadriť a ja sa pridám. Videl som ho asi 12x. Je to naprosto poctivá historická štúdia námorného života začiatkom 19. storočia za čias Napoleóna. Úplne vyvážene, dobe-zodpovedajúco, národne-heroizujúca, protivníka ctiaca vojnová dráma. Zobrazuje všetky tie vlastnosti muža, po ktorých poctivý chlap túži. VÝPRAVA je dokonalá! Duch a nálada doby je krájateľná. Film sa dá vidieť každoročne.

Výborný film. Naštvalo ma, keď som od iných divákov počul, ako je film unikátny tou súvislou kamerou a tak, asi si nič iné nevšimli; pretože ak majú vojnové filmy plniť nejaký dobrý účel, tak len 1. Donútiť ľudí rozmýšľať, čo nemajú robiť, aby sme nemuseli zažívať vojnu. Tento pretlak filmárskej formy ale vyvažujú výborné dejové zvraty. To, ako je furt všetko inak. Ako sa dejú tie najnepravdepodobnejšie veci a vám je jasné, že to bolo presne také. To, ako šokujú reči, ktoré nič neznamenajú a ako sa to najhoršie, čo sa zdá byť neodvratným, nakoniec nekoná. Hrdina sa vôbec nestáva hrdinom a nikto nevie, že zachránil životy, aby ich mohli zabiť o 20 km inde.

Masívne bombardovanie miest a pozemných cieľov vo WW2 malo paradoxne na oboch stranách za následok zvýšenie morálky civilistov a zamestnancov fabrík a rozptýlenie zbrojného priemyslu v teréne. Vojenskí analytici sa zhodujú, že toto bombardovanie bol úplný taktický omyl. To je hľadisko, z ktorého si posádky bombardérov zaslúžia nie dvojnásobné, ale trojnásobné pocty. Takže neviem, či je v poriadku odpúšťať tvorcom takejto filmovej pocty všetky kľúčové nedostatky: nízky rozpočet, neprítomnosť lietadiel, minimálnu snahu zachytiť pocit z letiacej klietky, ktorá je v podstate z papiera a naložena výbušninami; popliesť vzťah diváka ku posádke bomberdéru zrazením malého chlapca autom, snahu interpretovať zážitky príslušníkov vzdušných síl dejom, ktorý je na 96% pozemný, keď celý ten des spočíva v tom, že nalietate stovky hodín v plechovke, ktorá sa každý krát vracia domov deravá a krvavá zvnútra a máte to 50 / 50. Vo filme je to samé chodenie po chodbách v uniforme, smutné sedienie na posteli, smutné sedenie v krčme, zavzdušnené pohľady, ticho a letecká základňa v ktorej parkuje 1 bombardér. To proste radšej uložiť peniaze na terminovaný vklad a počkať s filmom na rok 2025.

Bart napísal, že je isté, že za jednu prechádzku po Topolčiankach si "to" povedať nemohli. A ja si myslím, že naprosto mohli. Vždy keď sa stretnem s priateľom alebo dobrým známym, preberieme maximum aspektov našich životov a to čo najpomalšie a exaktne. V snahe vyjadriť sa dobre. Preto tento film rozhodne nehodnotím ako vyumelkovaný. Áno, museli sa stretávať veľa a dlho. Preto si pri poslednom stretnutí "nad knihou" naozaj mohli povedať ku všetkému. Tak sa formuluje ťažko formulovateľné. Je to pre mňa pozoruhodne pravdepodobné zobrazenie reality. Napríklad v tom, ako plocho, alebo obyčajne ... málo príťažlivo obe postavyy pôsobia aj napriek tomu, že boli obaja poriadni velikáni. Lebo boli zároveň úplne obyčajní ľudia. Len vedeli nechať priechod vlastnej vôli dosiahnuť cieľ - vyjadriť sa. Boli ochotní obetovať. To dokáže málo ľudí, aj keď len preto, že si "neuvedomujú, ako veľa by zniesli".

Najviiac hodnotiacich tu zvolilo 3 z 5 hviezd - momentálne 68%. Presne o Vás ten film hovoril. Keby ste dostali na tanieri pôstne jedlo, radšej si odkúsnete roládu od vlastného zadku. Hlavne nech to nejako chutí. A Fedorovi tiež... Terezka! Ďakujem! ... Ja som tie dámy z meetingov zažil raz pri ohni na Kuchajde. Ako tancujú s mečiarovým plagátom na dychovku. Ako besne tie plagáty olizujú a hužvú k vlastnej hrudi. Ako sa dostávajú do tranzu a vreštia. Normálny kult. Neolit. Keby sa tam vtedy Mečiar objavil, možno by ho aj zvalili na zem... Okolo remiášových loxorov som v 15-stich randil a nervoval sa. Aj Fedora som zažil osobne. Spolužiak mu chodil kŕmiť krokodíly v 95'.. Idú voľby, schyľuje sa na ďalší materiál... Ktosi tu píše:"Osobně pojatý portrét slovenského Andreottiho"... :D ... taký dríst. Hlavne niečo porovnať, použiť 15% cudzích slov a uviesť zdroje, šak? :D

... toto je vyvrcholenie. Široko ďaleko najtichší a najobsiahlejší film k dejinám ľudských konfliktov. Moja chvála za poctivo vypovedané ospravedlnenie. Obsadenie každej z postáv odkazuje na iné filmy s tematikou re-osídľovania Severnej Ameriky a westerny, kde je vždy prítomná vôľa udržať si česť, vieru, nájsť odpovede, pokračovať čo najlepšie. A pomedzi horké konce solídnejších filmov posledných rokov si tu našiel cestu tak potrebný, úplne čistý, nevtieravý happyend. To jediné dobré, čo vojna prinesie a čo temer nikto nedokáže vidieť. Že tej krvi už bolo skrátka toľko, že nie je možné ďalej pohŕdať protivníkom. Kiež to naši synovia zvládnu pochopiť tak hlboko na sociálnych sieťach alebo na lezeckej stene.

No mohol by som dávať donekonečna 4* za všetky filmy, ktoré ma vezmú za srdce ako tento. Viem, že niektorí ľudia boli takého obetovania schopní, ako posádka FURY. Viem to. Ich profily sú tu veľmi dobre vykreslené. Pre nás vážňákov, čo si snažíme vziať ponaučenie všade, sú tam veľmi dobre napísané a zahrané psychologické profily pre všetky spoločenské skupiny. Morálne nezosrané, ale deprimované bytosti, schopné dávať veci do poriadku aj po druhých; aj keď nemusia. Pre entrtejňákov sú tam priestrely lebiek, hnijúce mŕtvoly, Tiger vs Sherman a podobné chlapčenské dryjáky. Ale záverečnú scénu a nekonečné prežívanie hlavných postáv v plechovke, odolávajúcej panzerfaustom celé hodiny; vyliezanie pre strelivo, to je fikcia. Prežili by tam tak 13 minút. V jednej scéne 15 ročné decko odpraví panzerfaustom Shermana na prvý shot a v druhej ho nevie celou bednou panzerfaustov zlikvidovat stovka dospelých, nabudených wehrmachťákov, keď priekopy sú všade dookola!!! Toto je niečo, čomu by sa poctívý scenárista a režisér polo-dokumentárnych vojnových drám MAL VYHNÚŤ!!!, ak na to zas raz dojde, blbí chlapci čo to videli si budú myslieť, že to tak bude. Hop hop a letím ... do věčných lovišť.

Vraj "kúzlo post-apokalyptickej vízie sa nakoniec vytratí :D ... KevSpa, v tom je pointa tohto filmu. Že sa všetko vytratí. Ja som vďačný, že reálni filmári netočia filmy len preto, aby zapchali dieru na mape filmárskeho umenia, ale trochu aj pre tie príbehy pre ľudí. Pre tú katarziu, názory, pointy a riešenia pre reálny život. Pre mňa je význam názvu Cesta viac o vytrvalosti, ako o tom, že hlavné postavy z nejakých pudových dôvodov pokračujú v živote a idú "po cestách/necestách kamsi na pobrežie ..." Je to o tom, že neprestávaš, lebo "nesieš oheň". Lebo kdesi hlboko vieš, že nemáš zomrieť, aj keby si mal chuť. A keď "nenesieš oheň", ale "FAMU-glamour" tak je mi to puuuutna! Vo mne Cesta vyvoláva veľmi hlboké emócie a Vigo stál a padol presne tam, kde bolo treba. Veď si vezmi východisko príbehu: Koniec sveta, koniec spoločnosti, ľudožrúti, nedostatok, žena sa rozhodne, že končí a chlap zostane sám s malým deckom ktoré miluje. Na to treba skutočne niesť oheň. Dávam 5*.

Hlavné postavy seriálu sú pedantne vypracované a 100%-ne naštudované. 97% z postáv Ságy, Martina aj Henrika je ponorených pod studenými vodami a to, čo vyčnieva, vás udrží prítomných. Pre šablónových konzumentov je to pomalé a pri-detailné, ale trpezlivých ľudí s predstavivosťou čaká super ochutnávka. Sofia Helin odhadla ako správne prehnať črty Sagy tak, aby ste bez kecov vedeli s kým náte dočinenia. Sagin návrat na scénu v začiatku 4. série je trochu fanklubovitý - naťahovanie kožených nohavíc, martenzov a strhávanie plachty z khaki-Porsche ma na minútu uvrhlo do Kalifornie, ale celulitídne nôžky, pripravili pôdu pre sucho-chladnú realitu. Myslím si, že seriál je veľmi dobrým prostriedkom pre pochopenie v čom žijú policajti, ktorí to berú ako povolanie. Osobne. Vlastne pochopíte aj to ako to berú tí naši, pre ktorých je to job. Nechte si chutnat :)

Tak odlišné hodnotenia myslím dokazujú, že film tak či onak ide až k esenciálnym faktom toho čo sa podarilo v GB počas WWII. Fakt, že tam bol W.CH. a nie nejaká poschnutá impotentná slivka. Najväčšia tragédia je keď vrcholový politik v 39' nepochopí, že Herr Hitler nie je materiál na žadonenie o mier. Prej unylá reportáž!? Niektorí čakáte od filmu zábavu, iní filnárske posuny, někdo čeká neotřelost scénáře. Ja v tom vidím krátku dobrú komprimovanú správu, ktorá rovnako ako vtedy Churchill, kladie otázku a výzvu bežným ľuďom. A je jedno či v metre alebo v éteri. (Na to nepríde len neuznaný filmársky impotent akých sa tu vypisuje dosť). Ešte aj tí "pri páse" na rozdiel od Vás prišli na to, že The darkest hour is allways here. Especcialy now, when in the heart of the Europe was killed a journalist with his young fiance. Prestaňte už hodnotiť filmy aby Vás mali radi doktoranti na FAMU.