denulik

Disturbia ma zaujala a "chytila" viac ako Okno do dvora. Možno to bude tým, že nemám rada Jamesa Stewarta a pôvodný scenár mi prišiel viac prichytený za vlasy. A možno jednoducho preto, lebo Disturbia je robená pre deti 21. stroročia má ku mne vekovo aj dynamicky bližšie.

Nádherná metafora zmyslu života a podstaty ľudskosti ako takej na pozadí veľmi extrémnej situácie. Výborné herecké výkony, originálny príbeh a dokonalá hudba Maxa Richtera.

Nezáživný, nízkorozpočtový, citovo sterilný a úplne zbytočný kríženec Marťana a Interstellaru, ktorý od svojich vzorov prebral všetko zlé, čo sa dalo a okorenil to príbehom-nepríbehom, v ktorom sa absolútne nič nedeje. Williamova cesta odnikiaľ nikam je zaujímavá asi ako sfilmovanie telefónneho zoznamu a mentálne pochody Williama Stanafortha sú také polopatistické, že mu neveríte ani jedno otočenie skrutkovačom v jeho perpetuum mobile. Snaha o filozofický presah vyznieva detinsky a nútene, a tak aj pri krátkej stopáži sa cesta k Marsu stáva utrpením pre diváka.

Nečakane dobrý film, ktorý hovorí o tom, že nacisti nemajú patent na antisemitizmus a nenávisť. Film, ktorý nám všetkým nastavuje zrkadlo. Pretože za holokaust nemôžu netvori, ale obyčajní ľudia ako ja a vy. Pretože každý z nás je schopný takých zverstiev a kto tvrdí, že by to nikdy neurobil, je len pokrytec, ktorý sa sám seba snaží presvedčiť o svojich kvalitách. Ja iba dúfam v to, že by som v takom prípade našla dosť odvahy zachovať sa správne a tiež v to, že to nikdy nebudem musieť zisťovať. Je to síce nepríjemná pravda, ale je dobré na ňu pamätať.

V tomto prípade by sa skôr hodil názov drvivý odpad. To nebol film katastrofický, ale katastrofálny. Niečo tak nepozerateľné som dlho nevidela. Môj žalúdok nevydržal a film som vypla niekde za polovicou.

Presne tak ujeté ako sme na to u Kórejčanov zvyknutí. Zo začiatku som mala obavy, keďže mi to pripomenulo My sassy girl, ktorú fakt nemusím, ale potom sa to rozbehlo úplne iným smerom ako som očakávala, takže na konci spokojnosť.

Miestami mi dosť vadil ten ukričaný vreskot a plač, rovnako ako vykonštruované problémy, ktoré boli len aby boli (Zem napadnú ľudožrútski mimozemšťania, ľudia umierajú po stovkách a študentom ani nenapadne, že by mohli zrušiť záverečné testy? Nám na zrušenie maturity stačil aj covid). Ale za nevypočitateľné úmrtia a záver si to tie štyri hviezdičky zaslúži.

Neviem, kde sa stala chyba, možno som bola príliš unavená, ale svet Terraho Gilliama ma vôbec nechytil za srdce. Napriek veľmi zaujímavému námetu som sa nudila, postavy mi boli ukradnuté a bolo mi jedno, či sa Bruceovi jeho misia podarí alebo nie. Plusom je rozhodne najlepší Brad Pitt akého som zatiaľ videla, duševná choroba mu pristane:)

Veľmi silná kombinácia Kafku, Orwella a Brazil. Prepracovaný a zaujímavý film, ale musím sa priznať, že na mňa miestami pôsobil až príliš depresívne, ku koncu strácal tempo, nie celkom mi sadli tie kórejské šlágre a nestíhala som titulky. Eisenberg má kadenciu ako AK47. Okrem toho práve vďaka tej surrealistickej štylizácii som sa nebola schopná identifikovať s hlavným hrdinom, celé to pôsobilo ako teoreticko-filozofické cvičenie odtrhnuté od reálnych emócií a to je pri tak silnej téme identity škoda.

Premrštená stopáž, chaotické prelínanie časov, nesympatické postavy, ktorým nemôžete držať palce (nevedela som, že Piaf bola taká neznesiteľná kreatúra), nevysvetlené udalosti (kto to vlastne v úvode tak škandalózne umrel?) a neustály úškľabok Marion Cotillard (za toto dostala Oscara?) ma prinútili na konci filmu ľutovať dve stratené hodiny. Taký silný príbeh si zaslúžil lepšie spracovanie.Non je ne regrette rien si radšej pustím v Počiatku ako by som to mala pretrpieť ešte raz.