majo_svk

Stretnutie Arnieho a Slya dopadlo veľmi dobre. Nie je to staro-akčné a nostalgické ako v Expendables. Nie je to úžasná dráma Kriminál, nie je to nabúchaný akčák Komando. Ale vďaka chlapci, že sa stále držíte a robíte nám akčným odchovancom takú radosť. Vychutnávajte si každý okamih od geniálneho úteku, cez hlášky, strielanie, až po Arnieho úžasné kecanie v nemčine. Príbeh a scenár je primitívny, miestami až blbý, hoci myšlienka je originálna. Komu to však prekáža, keď sa na scéne stretnú dvaja drsní akční veteráni, proti ktorým stojí zákerný riaditeľ, moderné väzenie a banda hustých väzňov. Asi nikomu. Pozerajte sa s nadhľadom a budete spokojní. Nepotrebujeme, aby to bolo reálne a logické. Nepotrebujeme, aby to bolo technologicky vymakané. Nepotrebujeme, aby nás zasiahla spŕška emócií. Nám stačí, aby sme tam mali najväčších akčných hrdinov.

Thor: Temný svet je naozaj temnejší a epickejší, plný fantasy prvkov a farieb. Je vtipný, zábavný, akčný a svižný. Chýba mu však napätie, dramatickosť a prepracovanejšia motivovanosť jednotlivých postáv. Thor nevýrazný, Loki skvelý. Oproti jednotke krásny vzostup. Oproti druhým marvelovkám sa má stále čo učiť. Taký Iron Man je oproti nemu high level. Ako komixová oddychovka na jeden večer fajn. Ak máte radi Avengerov pozrite si to, veď aj nemastný-neslaný Thor je jedným z nich.

Výborne natočené, perfektne zahrané a Greengrassovským realistickým štýlom posvätené prepadnutie lode Alabama, ktorú v roku 2009 prepadli somálsky piráti. Je to krutý, premyslený a atmosférický thriller, ktorý vyvoláva intenzívne pocity každou scénou. Divák čaká, kedy príde scéna, ktorá ho emočne knokautuje. A ona príde v podobe dychberúceho a zdrvujúceho záverečného zásahu amerických navy seals. Je to strhujúce, dramatické a pôsobivé. Kto pozná filmy Paula Greengrassa vie, že dokonale zvláda dramaticky vypäté i akčno-dynamické sekvencie. Všetko, od scenára, cez hercov, kameru, strih, až po zvuky a hudbu, je skvelé. Vychudnutí, škaredí somálski piráti ovešaní a-kačkami naháňajú strach a niekto by sa z nich naozaj posral. Napriek tomu nemáte pocit strachu, že dokážu Philipsa kedykoľvek odrovnať. Jednoducho sa o jeho život nebojíte. Tempo je šialené bez rozdielu, či ide o dialógové alebo akčné pasáže. Nebyť pár hluchých miest, ani si neuvedomíte, že film má celých 134 minút. Veľmi silný film podľa skutočných udalostí, ktorý treba určite vidieť, hoci emočné šupy z Letu číslo 93 ostávajú neprekonané.

Napísať niečo k filmu, ktorého silná a hutná atmosféra spôsobuje problémy s dýchaním, je takmer nadľudský výkon. Výborný scenár, stupňujúce napätie, dramatickosť, divák v očakávaní, emócie, podmanivosť, psychologické ataky, dôveryhodné herecké výkony, prostredie a hudba. Len ťažko nájdete niečo zásadné na kritizovanie. Svet je hnusný a ohavnosti, ktorých sú schopní niektorí ľudia, nepoznajú hraníc. Je to znepokojivé a obavy o svojich najmenších sú na mieste. Nekonečné trápenie rodičov, pocit strachu, beznádej, zúfalosť a psychických zásah do duše, charakterizujú udalosti okolo zmiznutia dvoch malých dievčat. Pochopíte pocity matky, správanie a konanie otca, prístupu polície, ale nepochopíte tomu, čo vedie narušených ľudí k tak hnusným veciam. Je to citeľne živé a reálne bolestivé. Neskutočná atmosféra vám zovrie telo aj dušu. Budete sa báť o svojich blízkych, o to viac, ak ste rodičmi malých detí. Zaručene ich pôjdete pozrieť, či sú v poriadku a nebudete ich chcieť spustiť z očí. Bude to pre vás peklo na zemi. Pekná gradácia, zaujímavé zvraty, vyprávanie a príbeh. Gyllenhaal a Jackman skvelí a nenahraditeľní. A ten odseknutý záver, môže byť. Je to najlepšia kriminálka s psychologickým a filozofickým presahom od čias vyčíňania Zodiaka na filmovom plátne. Niečo podobné sa vidí zriedkavo a je to o to cennejšie. Trvalá jazva na duši. Je to tak strhujúce a mrazivé, pôsobivé a podmanivé, že je potrebné dávať pozor na vlastné dýchanie. Nezabudnite dýchať, je to životne dôležité.

Poznáte ten pocit, keď vás niečo pozitívne prekvapí a vy od nadšenia neviete skryť radosť. Plní radosti totiž budete odchádzať z kina po novom RoboCopovi, ktorý sa naozaj podaril. Nie je to žiadny čistokrvný akčný sci-fi film, kde vás dychberúca akcia a dynamika pribije do sedačky a vy nie ste schopní pohnúť sa až do záverečných titulkov. Odídete však z kina a po pár minútach si nespomeniete takmer na nič. Padilhov RoboCop je skôr chytrou sci-fi drámou so sociálno-humanistickým a morálnym odkazom. Americká morálka je skazená, hodnoty spoločnosti strašné a intrigy cítiť na každom kroku. Proti nim sa postaví človek s telom robota, ktorý sa sám musí vyrovnať s vlastným osudom a manželstvom. Hoci má nútene potlačené emócie, stáva sa takmer strojom, dokáže sa prekonať, ľudskosť a city vyhrávajú. Nápadov a motívov je tu dosť, režisér si ide svojou cestou aj napriek cítiacemu dozoru producentov. Vážne témy sú odľahčené vtipnými poznámkami, ktoré sú výborne zakomponované. Napätie a atmosféra je hutná, pekne to graduje, a až na slabý záver je to fajn. Pôvodná hudba výborná. Herecké výkony hodnotné. Akcia je, žiaľ, neúderná, priemerná a neprehľadná. Kamera je miestami roztrasená a nie je to nič príjemné. Na hodnotení a dojme to uberá, nie je to však nič markantné. Konečne prišiel remake filmu, ktorý ukazuje, že je možné natočiť ho dobre a nerobiť svojmu predchodcovi hanbu. Nový RoboCop má solídny základ a pokračovania majú veľký potenciál. Ak ste zástancami priamočiarych akčákov, nebudete nadšení. Ak ste zástancami chytrejších filmov, videli ste originál, máte niečo napozerané a potrpíte si na detailoch, budete nadmieru spokojní. Škoda len tej priemernej akcie. Ak budú remaky filmov vyzerať takto, máme sa na čo vždy tešiť.

Na úvod je potrebné úprimne povedať, že kniha vám dá oveľa viac. Je zameraná široko-spektrálnejšie na celú Jobsovu osobnosť, na jeho súkromný a pracovný život. Je skutočnejšia, úprimnejšia, dramatickejšia a dokumentárnejšia. Film je značne povrchný a zameraný len na jeho život v spoločnosti Apple, ktorú založil so svojim priateľom Steve Wozniakom. Udalosti okolo vzniku firmy a jej existencie sú nepochybne zaujímavé a pútavé. Krásny je pohľad od nevýraznej garážovej až po najúžasnejšiu spoločnosť sveta. Jobsova vízia a zanietenosť pre vec a firmu bola vesmírna (rozumej nekonečná), bol to geniálny blázon, ktorý dokázal ohýbať svet podľa svojich predstáv. Dokázal vytvárať úžasné produkty, ktorými chcel robiť svet krajším a lepším. Išiel neustále za svojim snom. Geniálne myšlienky a predstavy pretvoril do reálnych produktov, ktoré mali srdce, dušu a boli pre ľudí. Ako človek bol tak úprimný, že neraz ubližoval ľuďom vo svojej blízkosti. Bol arogantný hulvát a necitlivý človek. Vo svojej práci potreboval absolútnu voľnosť, vďaka ktorej dokázal to, čo nikto iný a nerobil to pre peniaze. Ako sám raz povedal:“ Nerobíme to pre peniaze. Robíme to preto, lebo chceme vytvárať skvelé produkty..." Film je malé užitočné dielko, ktoré zaujme a nenudí. Chýba mu však patričná dramatickosť, Jobsove nekonečné súboje so sebou samým, jeho skutočné vyobrazenie. Je to do hollywoodskeho kabátika zabalená drámička, ktorá nie je dramatická a skutočná. Rozhľadenejší divák alebo čitateľ knihy, sa tu nedozvie nič, čo by podrobne nepoznal. Nedostane emočný zásah, ktorý by si pamätal. V podstate nedostane nič. Herecké výkony nenadchnú, ale sú zvládnuté naozaj dobre. Nie je to scenáristicky úchvatné a vyšperkované. Film si však zaslúži pozornosť, už len preto, že si mnohí budú v závere priať, aby trval ešte ďalšiu hodinku. Určite úžasná motivácia na prečítanie knihy. Človek si ho pozrie, je spokojní, ale chýba tam to „vau“. No nič, počkáme si na nový film o Jobsovi a uvidíme, ktorý bude lepší. PS: Soundtrack je nádherný.

Rivali je film, tak autentický a atmosférický, adrenalínový a dramatický, emotívny a dojímavý, že pri ňom strácate dych a srdce vám takmer vyskakuje z hrude. Výborne spracovaná dráma zo sveta automobilového športu zobrazujúca kariéru a vzťahy dvoch šampiónov, ktorí milovali F1 až na pokraj smrti a bez ohľadu na rozdielne povahy. Miki Lauda a jeho vízie sú nekonečne silné a vďaka skvelému stotožneniu Daniela Brühla, krásne uveriteľné. Úžasné a dynamické pretekárske scény, neskutočný rev motorov a pach spálených pneumatík, vnímate tak intenzívne, ako by ste tam boli. Cítite silné emócie, vstrebávate pekné myšlienky, prežívate ich životy. Ani neviete, či sú úchvatnejšie a hodnotnejšie dynamické závody alebo emotívne dialógy. Takýto zážitok je zrkadlom majstrovstva Rona Howarda, pre ktorého sú drámy srdcovou záležitosťou a je to patrične vidieť aj cítiť. Duša „rivalov“, ktorí v podstate boli aj priateľmi, bude všade vôkol vás. Atmosféra vás bude prenasledovať niekoľko dní a vy budete mať chuť prežiť to celé opäť a opäť ešte intenzívnejšie. Film budete zbožňovať hneď po úvodnej scéne a zvyšok to len upevní. Ak budete mať len malé pochybnosti, spomeňte si na skvelú kameru, vymakaný strih a nádhernú hudbu Hansa Zimmera a razom sa rozplynú. PS: Povinná jazda pre všetkých chlapov, pretože my chlapi milujeme ženy a ešte viac milujeme autá :)

Hra na hrane, vôbec nie je hrou, ktorá baví, vtiahne alebo inak zaujme. Podobných filmov tu už bolo a boli viac štýlové a zábavné. Herecké obsadenie je fajn, ale filmu chýba drive a hlavne lepší scenár. Film nemá okrem prostredia, čím zaujať a tak si nezažijete žiadnu pútavú hru na hrane života. Obyčajný priemer, ktorý našťastie aspoň nenudí. PS: Pozrite si radšej Oko berie alebo Dannyho trinástku.

Fiktívna budúcnosť sveta zobrazená v Elysiu je naozaj hrôzostrašná, ale pri dnešnom smerovaní ľudstva predstaviteľná. Choroby, bieda, špina, sociálne nepokoje, podmanené a zdecimované ľudstvo, zničená planéta – takýto obraz by nechcel zažiť asi nikto. Hitech hračky a moderné technológie nemusia byť vždy na prospech ľudstva. Všetko je to totiž o ľuďoch, ich myslení, správaní a konaní. Vždy budú existovať ľudia, ktorí budú chcieť byť niečo viac. Sociálne rozvrstvenie stratí niekoľko stupienkov a ostanú len dva – chorí a chudobní ľudia na zničenej planéte Zem; zdraví a bohatí občania nádherného a hamonického Elysia. Elysium má vďaka Blomkampovi jasné sociálno-bytostné črty. Nie je to však Districkt 9, ktorý bol hlboký, emotívny, humanistický a bytostne naliehavý v celej svoje podstate a s úžasnou dokumentárnou vizážou. Tu je to viac o hollywoodskom sci-fi štýle, akčných scénach, ikonických záberoch, vizuálnom prevedení a celkovej forme, ktorá prevyšuje obsah. Často je to skratovité a nelogické, bez emočného zásahu diváka, bez dramatickosti a gradácie, len hrajúce sa na hlboké sociálne (socialistické) cítenie. Zachránime celé ľudstvo, všetci si budeme rovní, všetci budeme na Elysiu – naivné a nemysliteľné. Netreba to brať tak vážne. Nesústreďte sa sociálne momenty, neporovnávajte politické režimy, nehľadajte skryté odkazy, idey a myšlienky. Vychutnávajte si film s nadhľadom, ako modernú sci-fi exhibíciu plnú nadupaných záberov, neuveriteľnej kinetiky a svojrázneho vizuálu. Všetko z Elysia sme videli už mnohokrát a lepšie podané. Neznamená to, že si nemôžete užívať už videné. Veď súboj agentov Elysia a robotov proti ľuďom odporu je tak úchvatný, kruto-drsný a vizuálne pôsobivý, že sa prichytíte s ústami dokorán. Naozaj vydarené. Vypozeraný a rozhľadený divák si tu veľmi nezgustne, ale tí, ktorým nejde o príbeh, hĺbku a zmysluplnosť, budú spokojní. Je to rozpačitý film so všetkými pre a proti. Som vizuálny a akčný nadšenec a tak Elysium nepotopím.

Kick Ass 2 nie je zďaleka tak štýlový, zábavný, nadhladový, výnimočný a gradujúci ako prvý film. Postavy a príbeh získali vážnejší tón. Brutalita a akcia dostala väčší priestor. Stále je tu však dosť hlášok, vtipu a nápadov. Akčno-brutálno-zábavné scény striedajú dramaticko-emotívne prechody, ktoré vyznievajú zvláštne a nič vo vás nezanechajú. Chýbajú tu výrazné osoby, ktoré jednotku tak ťahali a gradovali príbeh. Je to pokračovanie, ktoré pokrivkáva, ale stále patrí medzi to lepšie, nepokazí náladu, zabaví, neurazí a neunudí.