Sefko

Tak a máme tu záver. A je to dobrý záver. Na prvý pohľad sa môže zdať, že prvé časti trocha nudia. Ale v skutočnosti je u nich vidieť ako si tvorcovia uvedomujú, že sa blíži koniec a tak sa snažia všetko ukončiť a zároveň dať divákom určitý pocit bezstarostnosti. Narážam hlavne na časť kde sa Joey zúčastňuje konkurzu kde musí ovládať francúzštinu. Lenže po tomto sa to celé rozbehne a my dostávame emocionálnu nálož. Na ktorej konci je uspokojivý a definitívny záver Priateľoch.

Takže prvá séria je za nami. A nato, že je to Marvel tak sa žiaden zázrak nekoná. Spočiatku to má fajn atmosféru a vytváranie novej paralelnej reality pre Lokiho je super. Ale aj to sa časom zunuje. A vo finále sa ukáže, že to celé mohlo byť o polovicu kratšie. Škoda. Rozhodne ale je tu potenciál do budúcna. A to nielen pre samotný seriál. Ale dokonca aj pre filmy.

Dokopy sa tomu nedá veľa vytknúť ani čo pochváliť. Komu sa páčili predchádzajúce série bude spokojný aj teraz. Komu nie tak nie.

Hviezdna pechota, Na hrane zajtrajška, Interstellar, Jednotka samovrahov, Svetová invázia, Deň nezávislosti, Vec, Votrelec a Votrelci. Tak by išlo zhrnúť celý film. A to myslím bez srandy. Každý vyššie zmieňovaní totiž v tomto snímku je. Vždy keď dôjde k posunu deja tak aj k novému odkazu na iný film. Ale pozor! Nielen na odkaz v nejakej scéne. Tu sa vážne kopírujú celé dejové linky. Snaží sa to zároveň byť novým Dňom nezávislosti ale nato sa to berie až príliš vážne a chýba tomu Emmerichova ľahkosť. Nedajú sa tomu ale uprieť naozaj dobré akčné scény a nechutný vzhľad emzákov.

Prvých asi 19 časti ťažký priemer. Vtipu je tu málo. A dobré postavy (Chandler, Monika) sú tu len do počtu. Zamrzí to o to viac keď si človek uvedomí, že predchádzajúca séria stála práve na spomínanej dvojici. Iste niekto môže namietnuť, že už svoj priestor dostali a teraz sú na rade ďalší. To by mohlo fungovať keby si to povedali aj samotný tvorcovia. Lenže nepovedali. Celá séria je takzvaná vyčkávacia. Nestane sa tu takmer nič čo by stálo za zmienku alebo opakované sledovanie. Až na posledné časti. Ktoré nám pripomenú čo je vlastne na Priateľoch dobré. A prečo sa ich oplatí sledovať. A to sú bežné situácie zo života s ktorými sa stretáva každý z nás.

Rob Reiner (režisér filmu Stoj pri mne) skúša ďalšie retro s dospievajúcimi hrdinami. A popravde je to fajn ale niečo tomu chýba. Zatiaľ čo v snímke Stoj pri mne, režisér rozpráva príbeh skrze jedného hrdinu. Tu je to na preskakovačku. Raz rozpovie celu situáciu chalan a potom dievča. Hrá tu fajn hudba. Ale pocitovo sa to vlečie aj napriek krátkej minutáži.

Konečne v tom vidím aj niečo viac než iba preceňovanú telenovelu. Vývoj postav či dejový oblúk tu idú naplno a občas sa aj vtip podarí.

Už od prvého momentu je to vlastne taký mix Drvivého dopadu a 2012. Ale aj napriek tomu a tiež množstvu klišé, príbeh dokáže zaujať. Hrdinovia sú sympaticky a atmosféra by sa dala krájať. Skrátka jeden z najlepších katastrofických filmov posledných pár rokov.

Na základe môjho hodnotenia je jasné, že nepatrím k veľkým fanúšikom Priateľoch. To ale neznamená, že som si predchádzajúce série neužil. Priam naopak. Štvrtá a piata sú vážne podarené a do tohto momentu predstavujú pomyselný vrchol seriálu. Ale toto už je priveľa. Z poctivého sitkomu zmiešaného s trochou dramedy sa tu seriál mení v telenovelu. A niektoré vtipné postavy len v predvídateľné figúrky. Je tu pár časti ktoré potešia napríklad Rossove zuby alebo tie s frajerským/usmrkaným Willisom. Ale to je žiaľ málo.

Monika a Chandler sú super. Ale inak sa seriál vracia k svojej jednoduchosti. A to znamená k prešľapovaniu na mieste. Jednoznačne zošúp dole. Iste nájdu sa to výborné časti ako napríklad Rossov sendvič. Ale ani to nezakryje fakt, že sa tvorcovia po minulej sérii rozhodli riadne pribrzdiť.