Sefko

Prvú Dunu veľmi nemusím. Ale dvojka to už je niečo iné. Táto zvláštna kombinácia Star wars III a Krstného otca je skrátka iný level. Mocenské hrátky, nebezpečný náboženský fanatizmus a premena obete v nebezpečného psychopata sú dotiahnuté takmer k dokonalosti. A napriek tomu sa nemôžem zbaviť pocitu, že nadšene hlasy ktoré tvrdia, že sme dostali nového Pána Prsteňov či Star Wars sú prehnané. Dôvod? Nepoznám nikoho kto by vo svete Duny chcel žiť. Na rozdiel od stredozeme či preďalekej galaxie.

Čakal som, že to bude niečo ako Blízke stretnutia ale od Andersona. Žiaľ nevyšlo to. Film sa pri svojej minutáži pod dve hodiny neskutočne vlečie. Monotónne a chladné herecké prejavy poriadne uspávajú. A nepomáha ani rozprávanie na preskakovačku. Jedine čo je fajn je obraz ale to je u Andersona tutovka. Možno sa nájde par zaujímavých nápadov ale nič pamätné.

Keď vás pri sledovaní napadne, že sa tam deje to či ono ako v tom či onom film a dostanete na tie snímky chuť tak asi niečo nieje v poriadku. No a UFO Švédsko je žiaľ presne ten prípad. Super 8, Stranger Things, Interstellar, Kontakt, Návrat do budúcnosti či Terminator 2 Veru nieje toho malo. Ale napriek tomu sa to zo začiatku celkom dá. Lenže v polovici tomu dôjde dych a príbeh sa zrazu vyberie úplne iným smerom. A to zamrzí. Touto formou mi to trocha pripomína film Vojna zajtrajška, kde sa tiež snažili tvorcovia dostáť čo najviac zápletok z podobných filmov a vznikol z toho guláš. Ale na obranu, Ufo Švédsko drží trocha viac pokope.

Je zaujímavé ako sa s odstupom času dokáže zmeniť náš pohľad na veci čo sme kedysi mali v obľube. Pred rokmi som najviac obľuboval pasáže s chalanmi a s babičkou. A teraz jednoznačne u mňa vyhráva postava otca s tvarou Mira Nogu.

Povedal by som to asi takto. Ak podľa traileru a promo kecov očakávate niečo v štýle Stoj pri mne ci The Goonies sklamanie vás neminie. Hlavne v prvej neskutočne natiahnutej a nudnej polovici. Čím však dej plynie a zahusťuje sa tak sa to trocha zlepši. Hlavne ten koniec mi neskutočne pripomínal Interstellar. A to je tiež možno problém prečo ten film tak ťažko drží pokope. Spojenie coming of age príbehu v štýle Stoj pri mne a a sci-fi ako Interstellar je asi len trocha moc. A hlavne určenie pre koho ten film vlastne je. Na deti je to príliš depresívne a pre dospelého predvídateľne a nudne.

Úplný odpad to nieje. Je tam pár scén ktoré sú fajn. Aj samotná kamera je dobrá. Tým ale zoznam dobrých veci konči. Samozrejme, že príbehu nepomáha typická politická korektnosť. Sú tu ale vážnejšie problémy ktoré to cele tiahnu dole. Jedným z hlavných je absencia chémie medzi postavami. Jednoducho každý ide sám za seba a snaží sa ukradnúť ten svoj moment. Nefunguje chémia medzi Petrom a Wendy ani medzi Hookom a pánom Smee. Nehovoriac o podivnom twiste s kapitánom Hookom len aby sa tvorcovia odlíšili od ostatných adaptácii a dali mu hĺbku. To ale nefunguje. Ak chcete naozaj dobru a vernú adaptáciu tak je tu tá z roku 2003. A tomuto sa radšej vyhnúť a zabudnúť, že vôbec existuje.

Prvá polovica je ako mix Stoj pri mne a Vykúpenie z väznice Shawshank. V druhej (tej slabšej) sa to mení prakticky na akúkoľvek drámu zo súdnej siene. Celkovo mi to ale dosť pripomínalo TO od Kinga. Prvá polovica sa venuje deckám a traume ktorej čelia. V TO je to klaun tu ide o sadistického dozorcu v polepšovni. V druhej už ako dospelí sa musia hrdinovia znova postaviť svojej nočnej more. Hlavným problémom je tu dĺžka. Je to skrátka moc natiahnuté. A nie úplne dobre zvládnutá morálna dilema ktorú rieši postava kňaza ktorú hra De Niro. V konečnom dôsledku je to ale nesmierne podmanivý film.

Ten film nejde nemilovať. Podľa popisu a prvého traileru som čakal niečo ako Super 8 bez mimozemšťana. Ale nemohol som sa viac mýliť. Toto je úplne iná liga. Možno hovorí zo mňa určitá nostalgia, sám som behom puberty spoločne s kamarátmi točil amatérske filmy. Takže sa nato pozerám trocha inak. Ale myslím, že vďaka dobre napísaným postavám a príbehu ktorý sa viac sústreďuje na rodinu nášho hlavného hrdinu si tento príbeh dokáže obľúbiť aj niekto kto nebol amatérsky filmár a má proste len rád dobrý film. A to The Fabelmans rozhodne je.

Nie nedal som to. Skončil som po ôsmej časti. Nápad nieje zlý. Ale pôsobí to skôr ako koncept než skutočný seriál. Nehovoriac o rade motívov ktoré sa často krát objavujú aj v iných filmov či seriálov na tému dospievania a sú v nich oveľa lepšie spracované. Nenapadá má veľa dôvodov prečo to vôbec sledovať. Ak nerátam asi dve časti ktoré sa vlastne celkom dali. A to tretiu a piatu. Ak čakáte podľa názvu niečo ako predskokana povedzme k takej Teórií veľkého tresku tak vás musím upozorniť, že v období keď ten seriál vznikal byť nerdom ešte nebolo cool. Tu nejde o žiadnu oslavu nerdov ako to urobila práve Teória či Stranger Things. Tu sa snažia skôr poukazat na toleranciu voči ostatným. Čo je fajn len keby o tom nebola v podstate každá časť z tých ôsmych čo som videl.

Myslím, že každý z nás pozná vo svojom okolí niekoho čo má na všetko názor. Všetko videl a všade bol. A nech sa objaví hocaký problém on presne vie ako by to vyriešil. Väčšinou asi nad takým človekom len mávneme rukou a nazveme ho mudrlantom.  Ale čo ak by to bol niekto o kom by sa vedelo, že je neuznaný génius. Podobne ako Fordova postava vo filme. Neviedlo by to niektorých k slepemu nasledovaniu? A čo sa stane keď zistia tí čo ho nasledujú hoc sú to členovia jeho rodiny, že byť génius a vynálezca ešte neznamená, že musí mať pravdu vo všetkom?