JohnyMax

Aaron Sorkin je za mňa jeden z top scenáristov ktorí momentálne pracujú a Trial of the Chicago 7 túto moju teoriu potvrdzuje. Nenechajte sa odradiť tým, že nepoznáte okolnosti deja, film vám všetko dôležité povie mimoriadne pútavou formou. Odmenou vám bude perfektne štrukturovaný film, ktorý krásne graduje od prvých momentov až po emotívny záver. Tento film proste treba vidieť.

"Máte dojem, že bezkľúčový vstup "na čip" do činžáku je vrchol techniky? Tak Dôverný Nepriateľ vám ešte len ukáže, čo je to smart bývanie!" || A ja som tak veľmi chcel aby to bolo lepšie... || Zuzana, sochárka a manželka programátora (áno, toto je v podstate najdôležitejší prvok filmu), dostane jednédho dňa "ponuku" presťahovať sa do nového projektu jej manžela - domu, ktorý je kompletne ovládaný umelou inteligenciou. Námet ako taký by nemusel byť zlý a už Ex Machina predviedla, ako sa z prvých neistých krokov umelej inteligencie môže stať celkom nebezpečná hra na mačku a myš. Bohužiaľ, Ex Machina sa prísne držala vnútnornej logiky, čo je vec, ktorú v tomto filme nedohľadáte ani pomocou najvyspelejších vyhľadávacích algoritmov od Googlu. || Aj vďaka tomu som mal dojem, že sa film v druhom akte tak trochu zasekol v slučke - Zuzana je v dome, dom urobí niečo divné, Zuzana o tom povie manželovi, ten mykne plecom, že to hádam je len nejaká chyba, nič s tým neurobí, a Zuzana sa vráti do domu. A tak stále dokola asi hodinu. Prečiny domového systému sa síce stupňujú a Zuzana časom aj nájde dôkaz, že dom ovláda niekto iný "zvonku", ale napriek tomu všetkému proste ide domov a tvári sa, že hádam tentokrát už to bude ok. Opakujem: vráti sa do domu ktorý buď a) ovláda umelá inteligencia odtrhnutá z reťaze alebo b) ovláda sused - prototypický "creepy hacker". Prečo by sa preboha do toho domu vrátila, hlavne ak ju kamarátka môže, napríklad, odviezť k sebe do bezpečia...? || Samozrejme o tom nikomu nepovie - toto je totiž jeden z tých filmov, kde by sa 80% konfliktu vyriešilo, keby spolu postavy hovorili ako normálni ľudia. Počas celého filmu som si kládol otázku, prečo sa mi filmári snažia nahovoriť, že títo dvaja ľudia sú manželia. Nedostatok chémie medzi postavami by som chápal s prižmúrenými očami, ale oni nedokážu viesť ani úprimný rozhovor na úrovni dva týždne starého vzťahu teenagerov. To ale súvisí s tým, ako je Zuzana napísaná celkovo - hlavná hrdinka, ktorá akoby pri každom strihu medzi scénami prešla stratou pamäti a pri každom strihu medzi zábermi zmenou osobnosti. Máloktoré scény dokážu udržať napätie (alebo ľubovoľnú inú emóciu), pretože postavy jednoducho úplne náhodne prechádzajú zo smútku do lásky a z lásky do hnevu a z hnevu do smiechu... || Dôverný Nepriateľ sa okrem thrilleru snaží byť aj akousi detektívkou - hádže nám sem-tam indície, že nie všetko je tak, ako sa na prvý pohľad zdá. Bohužiaľ veľká väčšina týchto dejových odbočiek nevedie absolútne nikam. Okrem toho tu máme proste amatérske chyby, typu že Zuzanu vlastne nikto nenaučí s domom pracovať - večer pred odchodom jej manžel dom spustí, zatancujú si a to je tak všetko. Vrátnik firmy ktorá inteligentný dom vytvorila (a to je prosím pekne supertajný projekt) o ňom hovorí ako keby o ňom písali vo včerajších novinách (a vnesie do deja už spomínanú zbytočnú odbočku). Kamarátka Monika, ktorá zrejme mala byť "comic relief" nám prákrát spomenie, ako sa zamilovala do chlapa, potom si poplače a inak filmu nepridáva absolútne nič - okrem naťahovania run-time. || Ajťáci si film užijú o to viac, že občas som mal dojem že scenárista zvládne na počítači maximálne tak otvoriť Word a skype. Nelogických IT detailov je v tomto filme fakt obrovská kopa, ale za všetky spomeniem len tú hlavnú - z umelej inteligencie, ktorá bola vytvorená na ovládanie kuchynských spotrebičov a klimatizácie sa jednoducho nemôže "sám-od-seba" vykľuť Skynet. A už nehovorím o tom, že testovanie produktu prebieha úplne inak a rozhodne nemôže inteligentný dom testovať žena, ktorá nemá IT vzdelanie a je na to sama. A už vôbec nie len preto, že je manželkou hlavného programátora... || Po technickej stránke sa dajú filmu uznať klady a tam si zaslúži hviezdu, možno hviezdu a pol - herci boli dobrí a hrali čo sa dalo. Natočené to bolo pekne, niektoré zábery boli priam umelecké (aj keď takých bolo len zopár). Ako som spomínal, námet bol sľubný a hudba... no, hudba ako kde. Miestami to pôsobilo dobre, miestami nevýrazne a miestami zase prehnane. V momente, kde by som čakal ponúrý, napínavý podtón som sa dočkal priam triumfálneho vyvrcholenia (scéna vo vani), hoci nerozumiem prečo... Podobne tak aj pri zvuku - všimnete si ho len keď je niečo v neporiadku. A to, že ťažké kovové dvere padnú na zem v podstate bez zvuku je trochu v neporiadku. || Proste je to žiaľ "len" ďalší slovenský film v žánri, ktorý ešte nevieme tak celkom robiť. Keby sa niekto hneď na úvod rozhodol prekopať scénar, konzulovať to s expertmi a učesať (prípadne ostrihať) niektoré dejové linky, mohlo to byť na 3-4 hviezdy.

Trochu som sa po prvej polhodinke zľakol toho religiózneho smerovania, ale napokon sa z toho vykľul nádherný film so silnou pointou, fantastickými hereckými a virtuálno-hereckými výkonmi a (fakt zaslúžene) oscarovou hudbou... Často sa mi nestáva, že by som si pri sledovaní filmu všímal veci týkajúce sa filmárskeho umenia, ale niektoré zábery sú naozaj skvostné na pohľad, a to nielen vďaka bezchybným CG efektom... Je to proste jeden z tých filmov, ktoré ani náhodou nestačí vidieť raz...