Aristarch

Evidentne tu má niekto osobný problém so scientologickou cirkvou. Vlastne za každý problém, ktorý Tom v osobnom živote má... môže scientologická cirkev. Prečo som takýto dokument nevidel o iných, slávnych hercoch, ktorí sú kresťania? Dokument, že kresťanstvo môže za ich veľa ich problémov?! Scientológia verí, že človek sa môže zachrániť a spasiť prostredníctvom rozvoja skrytých a nepoznaných síl ľudského umu a myslenia. To ale katolíckej cirkvi veľmi vadí. Hovoria o sekte... aj keď je to uznanná cirkev. Kresťania zabúdajú na fakt, že aj ich vieru kedysi niektorí kňazi iných vier... prenasledovali ako pohanov a sektu! Toto nie je dokument o Cruisovi! Toto je manifest o škodlivosti scientologickej cirkvi... manifest proti tejto cirkvi. Je to úplný odpad!

Les ako zbraň! Dej sa tentoraz odohráva v americkej divočine 18. storočia a hlavnou postavou je komančské dievča Naru, túžiace svojmu bratovi (náčelníkovi) a zvyšku dediny dokázať, že aj ona môže byť schopnou lovkyňou. Samotný motív rituálneho lovu vytvára určitú paralelu medzi Naru a Predátorom. Obe postavy vidíme prvýkrát loviť. Obe sa samostatne postavia divokej šelme a obaja sa počas filmu vyvíjajú. Naru nie je skúsená lovkyňa, ale vie sa poučiť zo svojich chýb a všíma si detaily, ktoré vie takticky využiť. Predátor je síce schopný a efektívny zabijak... ale ocitol sa v pre neho neznámom prostredí, v ktorom sa ešte len učí orientovať. Film postupne ukazuje obe postavy v podobných situáciách a čiastočne ich necháva čeliť podobným výzvam. Naru je postavou, ktorá rastie s každou ďalšou prekážkou a dospieva z neskúsenej lovkyne v skúseného "predátora". Jej znalosti prostredia, povedomie o tom, ako vyzerá terén a ako pôsobia jednotlivé byliny... sú pre súboj s predátorom kľúčové. U Prey klapli v podstate všetky veci, ktoré mali a v ktoré som dúfal. Réžia sa nikam neponáhľa, dáva dôraz na pomalé a dôkladné budovanie napätia a vystavanie deja, aby následná eskalácia deja, kedy sa predátor predstaví v plnej kráse... bola skutočnou maškrtou. Síce by sa dalo vyčítať, že vizuálne efekty v momentoch rýchleho pohybu niekoľkých šeliem sú ľahko rozoznateľné ako CGI, ale to dá tomuto predátorovi ľahko odpustiť. Prey je film, ktorý ladne spája naturalizmus jednotky s komplexnosťou druhého dielu. Jeden z najlepších predátorských filmov! Tak zostáva len dúfať, že vydavateľské štúdiá budú chcieť vydať ďalší diel.

Tvorcovia "Murder Chose Me" sa rozhodli atmosféru série silne budovať okolo Demeryho osobnosti a hľadajú v nej inšpiratívnym spôsobom cestu, ako jeho príbehy vyrozprávať. Snažili sa do tohoto žánru vdýchnuť viac kreativity a hlavne sa vyhnúť tomu, aby boli jeho prípady predvídateľné alebo nudné. Detektív Rod Demery v tejto sérii akoby vzdával hold obetiam vrážd, ktoré, ako každý z nás, verili, že im sa nič také ako vražda nemôže stať. Vďaka svojim vyšetrovacím schopnostiam z podozrivých vždy dostane priznanie a všetky prípady sa mu podarí na 100% vyriešiť. Aj keď ja osobne sa domnievam, že vyšetrovanie v skutočnom živote bolo oveľa zložitejšie. Investigation Discovery sa podarilo do svoje skladby programov zaradiť ďalšiu skvelú sériu zameranú na forenznú vedu a vyšetrovanie.

Sympatická hrdinka so špičkovým vizuálom a skvelými akčnými scénami je konečne tu. Film je adaptáciou slávnej japonskej mangy od Jukita Kišira a hovorilo sa o ňom už v roku 2000. Režírovať ho mal pôvodne James Cameron, ale ten po dlhých rokoch odkladania odovzdal svoj „srdcový“ projekt Rodriguezovi. A neurobil až také nešťastné rozhodnutie. Stále síce platí, že pod taktovkou Camerona by to bola o čosi lepšia jazda, ale Rodriguez sa podľa môjho názoru skutočne nemá za čo hanbiť. Jeho vízia cyberpunkovej budúcnosti sa mi totiž takmer okamžite dostala pod implantáty. Iron City je prepracované do toho najmenšieho detailu. Je plné krásnych scenérií, plné života a mnohými kultúr. Kam sa pozrieš samý kyborg a medzi nimi svižne pobehuje Alita. Spoločne s ňou sa zoznamujeme s prostredím mesta, keďže tento roztomilý ženský kyborg si zo svojho predchádzajúceho života nič nepamätá. Pomaly odhaľujeme svet, v ktorom sa hranica medzi človekom a strojom už zotrela. Objavujeme svetlé aj temné stránky spoločnosti po „Veľkom páde“... až kým sa z naivnej dospievajúcej mladej „ženy“ postupne nestane smrtiaci bojový stroj. Romantická linka, z ktorej som mal tak trošku obavy je znesiteľná... a aj vďaka nej je Alita obrovským ťahúňom tohto filmu. A bodaj by aj nie. Vďaka skvelej motion capture práci Rosy Salazar a úžasnému vizuálu film vyráža dych. Súbojové sekvencie sú zrežírované s úžasným prehľadom, nie je v nich bordel a disponujú premyslenou choreografiou. Len príbehu by možno neuškodila väčšia hĺbka, lebo nejakému filozofovaniu alebo hlbšiemu motívu sa vo filme naozaj nevenovalo veľa priestoru. Spielbergov Ready Player One a jeho príbeh o rebeloch s korporáčnymi bojmi o trh a rôznymi konšpiráciami je úplne iný level. Rodriguez mohol trošku viac prepracovať niektoré vedľajšie postavy a dať im trošku zmysluplnejšie motivácie. Takých 20-30 minút navyše by Alita pokojne zniesla. On sa však rozhodol inak... a príbeh nám vyrozprával jednoducho a svižne. Je to však príbeh, ktorý ani na chvíľu nenudí. Ako fanúšika žánru sci-fi a gurmána fantastických vizuálnych hodov ma film skutočne potešil. Alita je skvelá hlavná hrdinka, okolo nej je sympatické obsadenie, film má slušný soundtrack a parádny vizuál, ktorý v súčasnosti patrí bezpochyby k tomu najlepšiemu. Dávam päť z piatich a dúfam, že sa už niekde odkleplo aj pokračovanie, lebo tento pôsobivý cyberpunkový svet by si to bezpochyby zaslúžil.

Nepúšťam si Predátora až tak často. Zakaždým keď tak však urobím pochopím, že McTiernan nám nenaservíroval len tupé béčko, v ktorom sa ľudia stavali do drsných póz. Naopak dal dohromady film, ktorý ani po troch dekádach nič nestratil zo svojej schopnosti nás pohltiť, primknúť k postavám drsných borcov a usadiť nás do sedačky. Dal dohromady film so skoro až hororovou atmosférou o hrozbe jedného „neznámeho“ týpka z druhej strany našej galaxie. McTiernanov druhý režisérsky pokus nepriniesol len obyčajný akčný film. V Predátorovi totiž predviedol svoju schopnosť dávkovať akciu v primeraných dúškoch, schopnosť nebyť len naoko efektný... schopnosť držať sa stále v štýle filmu, ktorý stavia predovšetkým na napätí. Namiesto unáhlenej likvidácie Dutchovej bandy sa pohráva s očakávaniami a strachom divákov, v prvej polovice filmu netušiacich, ktorá postava zomrie skôr a ktorá neskôr. Film znovu a znovu dokáže prikovať ku kreslu a predať onen strach z maskovaného nepriateľa, ktorý dobre mierenou ranou ustreľuje ruky a nikam sa neponáhľa. Nikam sa neponáhľal totiž ani McTiernan, ktorý tie bitúnky nenatočil len pre efekt, ale hlavne pre umocnenie a vyrozprávanie príbehu. Fantastická atmosféra džungle, Arnold, skvelá maska predátora... hudba (za ktorú bol Silvestri ocenený cenou Saturn od Academy of Science Fiction Fantasy & Horror Films) a máme tu nesmrteľnú legendu. Inak ako za päť to nemôže byť...

Vizuálne úchvatná výprava Robina Williamsa, ktorá mapuje jeho cestu do pekla. Nie toto nie je písanie životopisu Robina Williamsa, ktorý ironicky sám spáchal samovraždu. Je to len moja mini-recenzia na jeden z nedocenených filmových skvostov. Recenzia na jednu nezabudnuteľnú hereckú rolu tohoto vynikajúceho komika, ktorému tak veľmi pristali aj takéto dramatické role. Príbeh filmu pojednáva o výprave za záchranu duše milovanej manželky ako aj o rodinnom zmierení duší. Je to však príbeh, ktorý je trošku mimo rank bežnej rodinnej drámy... pretože kombinuje hneď niekoľko náboženských predstáv o pekle a posmrtnom živote. Film kvôli tejto mysterióznej téme nemusí byť pre každého, lenže vďaka nej dokonale sedí variant rodinnej drámy s tou trochou nadprirodzena a náboženských špekulácií, ktoré sú podopreté silnými výkonmi a sústredenou réžiou. Williamsovi fanúšikovia by si mali pripraviť aj nejaké tie vreckovky. Ako prichádzajú sny je totiž krásne precítené a plné emócií. Môžu za to herci, môže za to hudba, kamera aj triky. Celé dielo je jednoducho nádherná „rozprávka“ pre dospelých, ktorú ocenia hlavne vnímavé, citlivé dušičky, ktoré „pochopili“.

O Dune Franka Herberta musím hneď na úvod napísať, že sa jedná o látku nezfilmovateľnú. Myšlienkový obsah predlohy totiž nemožno vyrozprávať v dvoch hodinách spôsobom, pri ktorom by fanúšikom netiekla krv z očí a radový divák neznalý predlohy by skutočne porozumel všetkým pojmom, menám či označeniam tohto úžasného fiktívneho sveta. Lynchova Duna vo svojej kinoverzii sa naozaj veľmi snaží, aby sa jej to podarilo, lenže pre filmovú adaptáciu je to neskutočne obsiahle dielo plné mytológie, ktoré ponúka príliš veľa osobných línií, postáv a motívov na jeden dvojhodinový film. Keď sa z bonusových materiálov dozviete, že sa zostrihalo z pôvodne štvorhodinovej verzie na úbohých 137 min... tak je ihneď všetko jasné. Výsledkom je potom príval informácií, ktorým divák neoboznámený s knižnou predlohou pomaly prestáva rozumieť a pomaly u neho odpadá záujem o to, čo sa medzi postavami vo filme deje. A deje toho naozaj veľa. Vzájomne súperiace rody spriadajú intrigy, objasňujú sa motívmi zrady, Paulov prerod vo vodcu a prevzatie zodpovednosti. Všetko vo filme to až príliš rýchlo plynie smerom k finálnej konfrontácii medzi Atreidom a Harkonnenom. Celá tá úžasná, Herbertom zručne vymodelovaná história sveta Duny, je jednoducho príliš obsiahla na takto krátku stopáž. Odhliadnuc od predlohy má však film na svoju dobu pozoruhodné kostýmy, dekorácie a hlavne úžasnú atmosféru, ktorú Lynch dokázal za pomocou soundtracku aj production dizajnu priviesť takmer k dokonalosti. Snáď sa niekedy dočkáme štedro financovanej minisérie Duny... pretože príbeh Atreidov, príbeh korenia a obrích červov by si to určite zaslúžil.

Zelené barety si dáva na raňajky a často má veľký hlad. Kto je to? Akčná kultovka Komando nie je etalónom akčných filmov osemdesiatych rokov pre nič za nič. Pri jeho výrobe všetko zapadlo presne na svoje miesto, od priamočiareho a ťah na bránu nestrácajúceho scenára... cez pevné akčné remeslo... až po statný rakúsky dub. Režisér Mark L. Lester už po Komande nenakrútil nič, čo by stálo za reč, ale v prípade Komanda... akoby ho pobozkalo ihneď niekoľko múz. V Komande má v podstate každá scéna svoje neodolateľné čaro. Hlášky padajú s kadenciou dobre premazaného guľometu, Arnieho herectvo dostatočne slúži „príbehu“ a vrcholom je samozrejme polhodinové finále. Finále v ktorom už nejde naozaj o nič iné než o kochanie sa skazou, usekáváním končatín a Arnoldovou muskulatúrou, ktorá má viac mimiky ako jeho tvárové svaly. Komandu každopádne ani po desiatkach krížikov na krku nedochádza para... tento film je stále legenda.

Nolanove filmy ma vždy pohltia a dokážu sa mi zaryť pod kožu skrz osobné línie a postavy. Platí to aj pre sci-fi Interstellar, ktorý je bezpochyby ambicióznym projektom. Hollywoode tento projekt putoval dlhé roky, bol dokonca pod palcom Stevena Spielberga. V posledných mesiacoch pred natáčaním však prešiel niekoľkými výraznými premenami. Osobne by som rád videl aj Spielbergovu verziu, ktorá by možno trochu viac zatlačila na sentiment, rodinné hodnoty a emócie. Nolana ale očividne viac fascinuje vesmírny rozmer celého príbehu. Ten rozpráva o zdevastovanej Zemi, ktorá už prestáva ľudstvu dávať dostatok surovín na prežitie. Ľudstvo preto musí nájsť inú planétu k osídleniu, inak mu hrozí zánik (asi preto sa v núdzi dalo na nenáročné pestovanie kukurice). Náhoda, alebo osud tomu tak chcú, že Zem má spasiť „alright, alright“ McConaughey, ktorý však musí kvôli tomuto vyššiemu cieľu opustiť vlastnú rodinu. Nolan nám však neukazuje celú situácii na Zemi, ale len ľahko načrtne situáciu našej rodnej planéty, ktorá je už na pokraji totálneho chaosu a rozpadu. Sústredí sa na jednu rodinu, na ktorej je už ten rozpad spoločnosti pomaly viditeľný. Keď nám čo najrýchlejšie vysvetlí východiskový bod... všetko nasmeruje k vesmírnej výprave, na ktorej skutočne vidieť hodiny jeho precíznej práce, a je úchvatná hneď na niekoľkých rovinách. Predovšetkým svojou staromódnosťou, ktorá je vo svete súčasných blockbusterov sviežim vetrom, tak aj vďaka určitej komornosti zobrazovaného príbehu vyrozprávaným cez postavy aj vďaka práci s praktickými efektmi, ktoré umne pomáhajú stierať hranice medzi realitou a fikciou. Po dlhšom čase tu teda máme vynikajúci sci-fi film a verím, že tak ako časom padá vrstva prachu na Cooperov dom uprostred kukuričných polí... tak sa časom aj z tohto diela stane ďalšia nestarnúca klasika.