lencok

Cameron Diaz ma jednoznačne prekvapila! Od momentu, kedy sa skončil film, som ju konečne začala považovať za herečku, ktorá dokáže stvárniť aj iné postavy ako len, pre mňa, trápne americké pipky. Myslím si, že vážnosť v tejto úlohe jej veľmi pristala. Určite ma presvedčila o príbehu, ktorý nevtieravou a nevydierajúcou formou podal príbeh mladej onkologickej pacientky. Dojímavá dráma ma chytila za srdce. Na jednej strane mi bolo ľúto osudu Kate, ktorý ma doháňal k slzám, ale na druhej strane oceňujem, že ma do toho nikto nenútil. Napriek rozcíteniu a slzám som si plne uvedomovala každý jeden okamih chorej Kate, ktorá svoj boj prehrala.

Príbeh, od ktorého by človek, možno, čakal aj sladký americký happy end (z časti tam aj happy end bol), ale uverila som tam všetkému ... tomu, že protiklady sa priťahujú, láske, dobrodružstvu, napätiu, starostiam, úniku, depresii, zúfalstvu. Drew Barrymore je skvelá herečka, milujem jej herecké výkony a najmä jej výraz tváre, ktorým zvýrazňuje vnútorné prežívanie postáv. Chris O'Donell celkom zapadol, ale bez Drew by to asi nemalo ten správny „dramatický šmrnc“.

Podobný filmový zážitok ako z filmu Čo žere Gilberta Grapea. Napriek tomu to nepovažujem za priehľadné. Neistota Thomasa voči chorému bratovi zvýraznila ľudskú nevedomosť, ktorá je v každom z nás, keď sa stretávame s niečím, čo je „mimo“ našej „reality“. Thomas sa s tým učil žiť celý dej, až napokon, ako každý teenager, našiel svoje priority.