BarVo

Tento seriál to je hitparáda premrhaných šancí. Zaujímavá téma, neokukané príbehy, archívy k dispozícii, tu odborník, tam pamätník k tomu, a potom šup šup 20 minútový patchwork a koniec. Chcelo to podchytiť naraz všetko, ale divákovi ostanú len nenaplnené očakávania.

Pandemonium ma svojho času oslovilo, Discovery som trpela a nedopozerala. V 90. rokoch bežali na MTV šialené veci, na vlastne nahých tanečníkov som teda mala byť pripravená, no nebola. Obraz i zvuk na dnešné pomery strašný, hudba fajn, Tennantov hlas a frázovanie zbožňujem, ale občasný playback sa nedal prepočuť. Ich kostýmy ma bavia, parochne boli super a unplugged jakbysmed. Ale viac sa k tomu nemienim vracať, ani kvôli Blur. Pri King´s Cross som to zabalila a to je pritom moja srdcovka.

Rada nadhodnotím, po dlhej dobe som sa necítila na slovenskom filme nepríjemne a bonus v podobe Mariána Geišberga veľmi potešil. Síce sa v týchto našich sociálnych dedinských drámach rieši dookola to isté,  tentokrát mi to však nevadilo, najmä vďaka výbornej kamere, uveriteľným dialógom, troche mystična a skvelým hercom v hlavných úlohách. Prvý vulgarizmus som začula v 59. minúte, ostal aj posledným, čo v SK produkcii posledných rokov zvlášť oceňujem. Ušlo mi, kedy sa stihla Juliša medzi znásilnením a mlátením manželky zaľúbiť do svokra, ale veď každý máme nejakú úchylku. Hudba zbytočne tlačila na pílu už od začiatku, čím strácala na efekte,celkovo ale za mňa fajn.

Do piateho dielu to bola - až na krásne zábery Islandu - nuda, nehodná prvej a druhej série. Vôbec ma nezaujímalo čo sa tam deje. Posledné dve časti celkový dojem mierne zlepšili, ale inak bieda. Postupy polície boli na facku, to už ani Island nezahovorí.

Po prečítaní knihy musím stiahnuť hodnotenie, s broskyňou to bolo inak a pekný strýco bol výrazne mladší, čo mení vlastne všetko.

Zbytočný film, ktorý ma postupne čoraz viac iritoval s každou ďalšou nahou scénou, a to nie som žiaden puritán. V centre mali byť veľké city, materské alebo partnerské, ale bolo to strašne chladné. Okrem Olivie Colman, tá aj v tých 4 krátkych scénach s prehľadom prevalcuje hlavné postavy. Slovenské premenovanie názvu filmu som nepochopila. 17. MFF Cinematik Piešťany

Divácky nie moc vďačný film. Ale českých mainstreamových životopisných drám mám v poslednej dobe dosť, sú si veľmi podobné a vznešene nudné, preto ma tento netradičný experimentálny prístup zaujal. Hlavná postava si takýto formát vyslovene pýta, a aj keď stopáž bola pridlhá a vizuál vyčnieval občas na úkor deja a plynulosti, nie je tomu veľmi čo vytknúť. 17. MFF Cinematik Piešťany

Neveselý film. Napriek tomu, že mám dobrý prehľad a som v obraze, je to celkom šok, hlavne, keď si človek uvedomí, že svetlé zajtrajšky sú v nedohľadne. Na hlas Z. Piussi som si už zvykla, to je najmenší problém. Za mňa o dosť lepšie a precíznejšie ako Nemoc tretej moci. 17. MFF Cinematik Piešťany

Celé zle toto, ale Armie Hammer je v tom nevinne. Tomu neuverím ani toho kanibala, nieto ešte Simona Doyla. Už Branaghov Orient Expres som hodnotila s privretými očami, a to bol o dve triedy lepší. Predsa len chce to odvahu točiť nanovo notoricky známu predlohu, ktorá má už dostatok výborných spracovaní. Ale urobiť z inteligentnej detektívky lacnú červenú knihovňu plnú sentimentálnych dialógov a okázalého luxusu bez štipky logiky, či napätia... Vraždí sa len mimochodom. Jacqueline je na scéne dokopy asi 15 minút, efektné dobové kulisy narazia na moderné oblečenie a účesy, Poirot sa rozreve prvej, na ktorú naďabí, pri spomienke na prvú lásku, sic. Ruky preč od Poirota!

Zaujímavý príbeh, ktorý trpí netflixovským naťahovacím spracovaním, 4 hodiny by sa dali skrátiť na polovicu. Našťastie nie tak nudné a uondané ako hraný seriál o tejto udalosti Temný les.