embecka

Čo ja viem, podľa mňa mierne nadhodnotený film. Tradičný tínedžerský príbeh, s tradičnou stereotypizáciou postáv (už niekoľký raz som pri pozeraní premýšľala, či to na tých amerických školách majú fakt tak neskutočne trápne vždy podelené na elitu, outsiderov a nezávislákov). Mládeži som neuverila prirýchle prijatie Chalieho medzi seba, lebo, povedzme si, čím je ten chlapec zaujímavý? Ničím. Oceňujem skutočne dobrý soundtrack a šatník Emmy Watson, ale to sa vlastne vo filmoch asi nehodnotí...

Kniha písaná kamerou. Príbeh tak boľavý, že ma bolí celé telo, aj duša. Už tento film nechcem asi nikdy vidieť. Napriek jeho kolosálnosti a veľkoleposti. Raz darmo, na niektoré bolesti sú ľudia príliš maličkí. Nechcem ísť už ani do lesa a srny sa mi nepáčia tak ako kedysi. A stále ma všetko bolí. Prológy a epilógy naďalej ľúbim, ako v každej knihe, ako v každom príbehu.

Je až zvláštne, ako zakaždým inak na človeka pôsobia filmy o chorobe, smrti. Záleží to asi od viacerých faktorov, možno som dnes patetická, možno precitlivelá, možno mi je práve dnes táto téma bližšia ako po iné dni. No vedľa mňa je hodená mokrá vreckovka, a premýšľam, ako a kedy stihnem vyškrtať ten môj bucket list, ktorý mám spísaný doma už pár rokov. Pred hercami oba klobúky dole, mňa veru dostali.

Je mrazivo zvláštne, ako niekedy film sadne, do nálady, do rozpoloženia, do pochopenia, do sĺz, do smiechu... Možno to niekoho nebude zaujímať, ale aj tak vám to poviem. Na Prázdniny som sa chystala už dávno. Presne dnes mi ich pripomenul odkaz v článku v časopise o žene a lá Iris. Presne dva týždne si vychutnávam speváčku Imogen Heap, ktorá si v tomto filme prenádherne spieva. Presne päť rokov žijem úplne ako Kate/Iris a až po pozretí TOHTO si uvedomím, aké je hlúpe tak žiť. Všetky tieto moje náhody spravili z "nájs romentik múví" - "máj story". Update 2020: viete čo? Aj keď to možno nie je najlepší film sveta, keď ho pozerám už skoro 10 rokov každé Vianoce, smejem sa pri ňom a plačem, ďakujem istým momentom, že mi pred rokmi pomohli zmeniť život, tak si tých mojich 5 hviezdičiek zaslúži právom.

Osobne by som tento film nenazývala komédiou. Skôr takým trpkým smiechom cez slzy, dokonalým obrazom doby. Scény mladých rebelov, ktoré vedia nas*ať. Ono, tie časy mali čosi do seba, našli sa ľudia, ktorí neboli ticho a aj keď vedeli, že sa im to ani najmenej neoplatí, bojovali. Za seba, za slobodu, za voľné dýchanie, za život ako taký. Bodaj by každé obdobie malo takýchto hrdinov, bodaj by sa z každého obdobia natočil taký dobrý film :)

Pjekné, pjekné... spieeevalo sa klasickým disney štýlom, až som mala miestami pocit, že Snehulienka je späť :) A potom prišiel chameleón, s ním kopa srandy, potom prišiel kôň, s ním ešte viac srandy, na konci prišla smršť lampiónov a potoky sĺz.... :D Naozaj pekná príjemná pozerateľná nenútená detská rozprávka. A ešte keď sa princezná volá menom, ktoré si ani len netrúfam prečítať nahlas :D ale aha, napíšem ho - Rapunzel! :)

Chvíľu milé, málo chvíľ smiešne a veľa chvíľ nudné. Beriem, že ako malej by sa mi to možno páčilo. Ale nebol by to film, ktorý by som si púšťala dookola. Iba tak... na chvíľu.

Film, ktorý som videla dávnejšie, ale na to, aby som ho mohla hodnotiť, musela som si ho pozrieť znova. A som teda rovnako zmätená, ako tenkrát poprvé. Guy Pearce má zvodné telo a to ho predurčuje využiť ako memory tabuľu. A ide mu to chvíľami celkom dobre. Základ príbehu je dooosť slabý priemer, čo však ale kompenzuje tlačidlo replay, ktoré sa menej pozornému divákovi zíde. Spracovanie hodné hviezdy na -entú. A Teddy, ktorému chvíľu veríte a chvíľu nie. Joj, či dobrý film pre premazanie mozgových závitov :)

Celé kino zvieralo v rukách vreckovky a dojemne hľadelo na posledné filmové chvíle milovaného hrdinu... Aj ja som mala v ruke vreckovky, ale preto, lebo som mala nádchu :) A musela som smrkať, keď syčala Nagini alebo keď Voldy plieskal bazovým prútikom, aby som nerušila :) Slušne a poctivo spracovaný trhák alebo teda rozhodne lepšie, ako predošlá časť 7/1. Kinové 3D absolútne zbytočné. Hudba "harryovsky" strhujúca. Zacnelo sa mi však na konci. Veď to je koniec! Možno by ma to vzalo menej, keby to nebol total final koniec - koniec koncov - kniha zostane naveky knihou. Ale áno, trápne nostalgická som a vynášam toto dielo na piedestál štvorhviezdneho neba.

Už dávno mi nezostalo po filme tak ťažko. Pre mňa najvernejšie zobrazenie koncentračných táborov, aké som kedy videla od ich osobnej "návštevy". Kto sa ešte dokáže vcítiť do detského sveta, pochopí malého prieskumníka do poslednej sekundy. Naozaj mi je ťažko. Ani nemám viac slov. Pozrite si a budete mať chuť na tichý výkrik. Bolestný a nič nemeniaci.