vixina

Držalo ma to napätú, čakajúc, kedy nastane ten zlatý klinec programu, ktorý by vo mne spustil vytúženú katarziu. Dalo mi to dosť rozmýšľania (a čítania titulkov:) ale napokon tomu chýbala akási iskra, ktorá by to celé zjednotila a spojila. Zrazu som sa len ocitla v zábere, ktorý visel vo vzduchu až podozrivo dlho, až môj vnútorný hlas zaúpel: "Nie, prosím, nedajte teraz strih do čiernej a titulky!". ...A ono sa stalo. Uznávam, bol to presun z bodu A do bodu B, ale vážne mi tam chýbala nejaká spojitosť - ktorá už len z hľadiska strihu vie urobiť svoje. Potom by som zaslúžene mohla civieť na titulky so spadnutou sánkou, ktorá bola dovtedy zovretá napätím. Každopádne ale slušná dráma, Clooney sa nemusí hanbiť. Nabudúce to prosím dotiahnuť a bude to za 5*. Dnes dávam 4*.

Ako tu tak čítam komentáre ostatných, mojou asi najväčšou prekážkou k "lajkovaniu" Vlasov je fakt, že mám rada muzikály. Je to paradoxné, ale asi to bude tkvieť v tom. Žiadna z piesní ma nezaujala, pokiaľ ovšem nepočítame notorické Let the sunshine in či Age of Aquarius. Za to nenápadné Easy to be hard pre mňa bolo mrazivé a zasiahlo ma ako asi nič z celého filmu. Táto malá epizódka sa dala kľudne z celého filmu vynechať, no keď si vezmem, že akási severoamerická upratovačka z povolania spieva takto... dostala ma. Bolo tam pár lepších momentov, ale boli natoľko nenaviazané do filmového príbehu, že nechcem vedieť, aký chaotický musel byť divadelný originál. To podmienilo fakt, že si tieto dve hodiny filmu už tak skoro znovu pozrieť netúžim, takže tu nie je pre mňa miesto na prilepšovanie.

Zistiť, že Zeilig je mockumentary, nie je ťažké. Ešte aj Grizzly man som "tak-trochu" odhalila po pár minútach. Preto smekám klobúk pred Banksym, pretože som dosiaľ nemala možnosť byť svedkom takého dokonalého filmového pranku, akým je Exit Through the Gift Shop. Skončiac na webe som sa dostala na jeden analytický článok istého Deana Moriartyho - he says it all: "The joke is perhaps on us. I say “perhaps” with a qualifying post script. A comment by a friend, who also saw the movie, brought me the closest I’ve ever achieved to a moment of zen. He told me that he’d spent some time searching the web after I’d suggested that it was a mockumentary. “It turns out,” said my friend seriously, “that not only does Mr. Brainwash not exist, but neither does Banksy.”"

Normálne by si to zaslúžilo 3*, the Vow malo ale svoje čaro, ktoré žánrovo podobným filmom chýbajú. Miesto Channinga by som ale osobne dosadila iného herca, možno niekoho, kto vie aj hrať, nie len vyzerať (a tancovať). Síce je tu v poslednom čase snaha vymaniť ho z "filmovej bažiny", lenže chlapec to až tak našliapnuté k vážnejším hereckým výkonom fakt nemá. Nadsadzujem na 4* - aby romantické filmy mali väčšiu motiváciu a možno sa aj trošku inšpirovali "how it's done".

Neohromilo ma to, skôr sklamalo, ale stále by som tento filmík nehnala do temných pekiel ako Cervenak. Stručne povedané, nezaprela sa tam akási woodyallenovská samoúčelnosť, ktorá nemyslí na diváka a tak, hoci ma prítomnosť osobností 20tych rokov nanajvýš potešila (aj keď to znamenalo stále zastavovať a vysvetľovať priateľovi, kto je kto), obávam sa, že inak mi Polnoc v Paríži nemala čo ponúknuť. Škoda toho woodyallenizmu - nebyť však jeho, tak nič podobné by ani neuvidelo svetlo sveta, to môže len on myslieť vážne. Je to tak 3,5*, ale zaokrúhlim nahor, pretože som sa prvú polovicu slušne bavila a v prítomnosti Fitzgeralda, Hemingwaya a Notre Dame som sa vážne cítila ako (späť) v mojom náhradnom domove.

Neodpustím tvorcom, že dovolili rozohrať hneď niekoľko mikropríbehov, ale ani jeden poriadne neukončiť. Vo chvíli, keď to celé mohlo ešte len nabrať ostrý vzťahový konflikt, tak nastal krutý stop a záverečné titulky. Brody v tomto celom pôsobil len ako sprievodca a mentor ostatných (zaujímavejších - čo si budeme hovoriť) postáv, tak nerozumiem, prečo sa nakoniec vrátiť k nemu, keď jeho osud už nikoho zas toľko netrápi. Divácka katarzia sa tak z mojej strany nekonala, iba ak podráždenie nad nezodpovedaní vyvstalých otázok. Makenzie až hriešne nevyužitá a nadbytočná, Kristen táto poloha našťastie celkom sedí, ale už si to nepozriem. Bye.

Na začiatok by som rada podotkla, že som neznalá predlohy a asi je to tak lepšie(: Film fantasticky graduje a až pri konci som si uvedomila, ako veľmi ma držal napätú - finálna scéna vo mne vzbudila až nečakanú katarziu. Nakoniec si všetku moju pozornosť aj tak s prehľadom ukradla dvojica Winona-Gary; až mi nedá nepodotknúť, že som konečne prišla Garymu na chuť(; Vytkla by som neprehliadnuteľnú chaotičnosť - niekoľkonásobná paralelná montáž si vybrala svoju daň. Chválospevov sa tu dá dočítať neúrekom, ja by som ale upozornila na inak výborný strih, na ktorom celá atmosféra Drakulu stála - každý čo i len nepatrný záber vo vyhrotenej scéne bolo vo výslednej mozaike pohladenie po duši. A samozrejme vizuálne efekty, ktoré boli využité premyslene a opodstatnene. Klobúk dolu a 4,5 * navrch.

Dobová kostýmovka vystavaná s anglickou precíznosťou - až srdce zaplesá(: Príbeh zamotaný ako sa patrí, lenže na rozdiel od iných sa s ním zaobchádza s tou najnonšalantnejšou možnou obratnosťou. Nič nie je navyše, všetko do seba zapadá, jediná chybička krásy, ktorú by som (ani nie tak dielku) vytkla je preklad mena Earnest na Filip. Earnestovi dávam ale 10 bodov.

Ako urobiť reštart niečoho, čo zostáva ešte stále v našej čerstvej pamäti? Jedine povymýšľať si koľko to dá(: Okrem nefunkčného strihu musím vypichnúť obsadenie (až na Ifansa, ktorý bol dobrá voľba), zdĺhavosť spôsobenú prílišnému venovaniu sa akémusi prequelu, nedržanie sa jednej dejovej línie po celú dĺžku filmu... a v neposlednom rade je tu Spideyho vystatovanie sa a robenie formy po vzore Ironmana. Kto má takému "frajírkovi" veriť, keď začne zrazu z rukáva sypať vzorce, či múdrosti o genetike? Tretiu * majú odo mňa za to, že som sa vážne smiala, keď sa to očakávalo - takým tým teen comedy stajlom líznutým romancou a pavučinami. A to bolo vlastne cieľové publikum, pretože pôvodným fanúšikom Maguireovského Spideyho toto už asi nič nepovie.

Tak toto bolo v celku príjemné(: Rogen prekvapivo neotravoval, Kendrick nesklamala zase raz - no a Levitt to tiahol veľmi slušne, takže nenudilo. Celý film sa nesie v dosti pokľudnom tempe, čo nevadí, lebo ste na to pripravovaný už od začiatku. Kvitujem ideu, že aj človek, ktorý sa bojí čo i len prejsť na červenú keď nejde žiadne auto a ktorý v živote snáď ani muche neublížil môže dostať rakovinu. Myslím, že táto veta hovorí za všetko.