aboj

Tak tomuto hovorím SERIÁL! Obrovská škoda, že takéto delikatesy nedávajú aj v tých našich televíziách, ktoré sú zamorené brakom. Úžasný seriál o priateľstve, jeho sile a význame. Prvý japonský seriál, čo som videl, bol Life, ktorý dal latku hodne vysoko. A tento ju udržal. Ale komediálnych prvkov tam podľa mňa moc nebolo - alebo nerozumiem japonskému humoru.

Fascinujúci filmový hold tatranskej (slovenskej) prírode. Úžasné zábery, nádherná hudba a neopakovateľný hlas Mariána Geišberga robia z tohto dielka jedinečný filmový zážitok. 120%

Úžasne som sa pri tomto seriáli pobavil. Obdivujem toho Atsushiho,, ako dokázal zahrať hlavného hrdinu, ktorý tam v podstate preplakal skoro celý seriál. Misaki Ito bola síce pekná ako princezná (alebo Matilda?), ale jej výkon ma nejako zvlášť nezaujal. Taktiež Aojamovi internetoví poradcovia boli zahratí dobre. Síce tie ich hlasové prejavy boli skoro stále preafektované, vcelku ako (jedna) filmová postava boli vynikajúci.

Prvýkrát v živote ma dojala animovaná rozprávka. Zaujímavé, čo sa týmto žánrom dá všeličo povedať. Hoci miestami mi to na rozprávku vôbec nevypadalo, ale skôr na alegóriu.

Ťažký námet na spracovanie, ale Kórejcom sa vydaril vynikajúco. Yeong-ae Lee s tvárou nalíčenou na bielo vyzerala naozaj ako "anjel" pomsty. Má pomsta vôbec zmysel? Prinesie niekomu úľavu?

Niekedy som mal problém vyznať sa v tých časových posunoch, ale film ako taký je na vysokej úrovni. Málo slov, tu hovoria aj filmové obrazy. Veľmi smutné, depresívne, ale nakoniec predsa len príde happyend. Niekto tu uvažoval aj nad gýčom - ale kde je hranica medzi gýčom a jedinečnosťou? Žiadny režisér nie je taký dokonalý, aby sa gýču nevyhol.

Tak chvíľami to na komédiu moc nevyzeralo, ale bolo aj dosť situácií, na ktorých som sa výborne pobavil.

Perla utkaná zo sĺz a úsmevu. A perfektná hudba, hlavne skladba Kánon v D-dur od Pachelbela, tá z uší len tak ľahko nevymizne. Podľa mňa je to za posledné roky jeden z najlepších filmov svojho druhu. Nechápem, ako to tu mohol niekto nazvať gýčom (hoci dokonalým). A dlho si neodpustím, že som ten film pozeral až teraz, hoci ho mám doma už veľmi dlho.

Najkrajšie momenty (pre mňa): zoznámenie, scény pod stromom na kopci ( s aj bez nej) a koniec ( to bola časovaná bomba, absolútne dokonalé). Mimika hlavných hrdinov úžasná. No a skladba v pozadí posledných scén, aaaaaaaach! Táto istá skladba ( Johann Pachelbel - Kánon v D-dur) je použitá aj na začiatku filmu The classic. Už som ju počul vo viacerých verziách, ale verzia v tomto filme bola zatiaľ najlepšia.

Excelentný výkon Yun Eun Hye.