lulu37

Jeden z desiatich obľúbených filmov roku 2011 mojej lásky Tarantina sa mne nedal bohužiaľ ani dopozerať...

Hneď ako som zapla Moneyball bolo mi jasné, že dnes uvidím niečo výnimočné, že budem mať zimomriavky po celom tele. Dočkala som sa toho krásneho momentu v poslednej pol hodine. "Je to šialené! Je to šialené!" Áno bolo to šialené a úplne najšialenejší bol Brad Pitt!!! Poprosím Oskara. P.S.: Ak si preňho v inej kategórii pôjde aj Jonah Hill, bude to pre mňa akoby si šiel Dan Nekonečný pre Slávika :)

Gavin O´Connor vie ako natočiť emočnú smršť o športe so silnou myšlienkou postavenú na skutočných udalostiach. Krásne vytvoril kontrast medzi dvoma bratmi. Tom Hardy je tu ako buldozér čo berie všetko čo sa mu postaví do cesty a Joel Edgerton je zase tak pekne nezodpovedne zodpovedný otec rodiny. Neprebolené rany medzi nimi vytvoria to najkrajšie finále, aké by sme si mohli želať.

Nepriatelím sa so žiadnym gayom, teda zatiaľ sa nikto nepriznal ;), absolútne nevidím do politiky v Amerike v 70. rokoch, ale aj napriek tomu ma osobnosť Harveyho Milka uchvátila. Rovnako ako Sean Penn. Nebol žiadna karikatúra, výsmechom homosexuálov, paródiou na nich, bol fantastický. Diega Lunu som najprv ani nespoznala, chvíľku som sa zmierovala s tým, že sympoš z hriešneho tanca hrá gaya-ženu :D no ale kto to vyhral u mňa na plnej čiare je pán Gus Van Sant...hlavne jeho zmysel pre detail, jemnosť a originalitu.

o aká nostalgia :) spomínam na časy, ked som mala tak 10 a každý deň sa ponáhľala zo školy, aby som stihla Milagros. Telenovely síce neznášam, ale Divoký anjel je moja srdcovka :)

Krásny náhľad do duše človeka, ktorý by mal byť spokojný, mal by, ale nie je...čím to je, že máme všetko a ku šťastiu nám stále chýba niečo? To niečo nevieme pomenovať...Coelho je pre mňa jeden z najväčších spisovateľov, toľko múdra, čo obsahujú jeho knihy, sa len tak často nevidí a sfilmovať túto jeho (možno aj najlepšiu) knihu na takýto výborný film je pozoruhodné.

Til Schweiger je pre mňa záruka dobrej zábavy (okrem iného). Tentokrát si na pomoc zavolal vlastnú dcérku, aby mu spravila trošku nervov, zalúbil sa do nej, zabojoval o všetko, čo chce a konečne našiel miesto vo svojom živote. P.S.: Jasmin veľmi seknú krátke vlasy.

Ak v tomto "úžasnom" svete existuje ešte niekto, kto dokáže rozmýšľať stále naivne a vytvoriť niečo tak dojímavo detinsko krásne, tak ma dostane. Ja som síce realista, ale keď chce Spielberg žiť vo svojej bubline, nekazme mu to...Keď chce dokonalé zábery krajiny, vychutnajme to. Keď chce cielene rozrevať tých citlivejších, povznesme sa nad to a buďme radi. Buďme radi za krásu, za cit, za toho nadpriemerne (no dobre miestami až neuveriteľne) inteligentného koňa, za kus dobrej filmárčiny, za War horse, za Spielberga. Mám pocit, že sme sa už všetci zbláznili a nevieme oceniť dobrý film, lebo sa stále naháňame za originalitou, inakosťou, niečím čo nám vyrazí dych, čo nás nedojme ani málo ani príliš a pritom zabúdame na to najdôležitejšie o čo vo filme ide...o príbeh.

Mala som dva dôvody pre Capoteho, prvý - Hoffman tromfol môjho milovaného Pheonixa, druhý - chcela som sa dozvedieť niečo viac o chlapovi, čo napísal krásne Raňajky u Tiffanyho. Hoffman je v každej svojej podobe presvedčivý, miestami mi ako teplý sebecký a do seba zahľadený spisovateľ prišiel až moc až moc...až moc všetko. Neviem, ako to vysvetliť, ale asi by som nemala mať počas pozerania pocit, že "fuuuha tento to ale dobre hrá"...ale hraním by mal pohltiť...no nestalo sa. Jednoduchšie - dokonalý výkon Hoffmana, ktorý zároveň nudí...

Ďalšia krásna ukážka toho ako po a) dokáže láska robiť veľké veci, b) muži vládnu svetom, ale nakoniec všetko aj tak musia riešiť ženy :), c) netreba srať starých Židov a po d) Al Pacinovi stačia dve slová aby vám behali zimomriavky po tele.