sigi2

Veľkú časť stopáže som strávil uvažovaním nad tým, prečo niekto natočí (nepriznaný) remake a vydáva ho za pokračovanie. Ale nakoniec ma Sila premohla a poslednú 3/4 hodinu som si užil veľmi slušne. V podstate na úrovni pôvodných Star Wars.

Možno príliš náročné pozeranie na večer po náročnom dni, keď viečka oťažievajú každou ďalšou minútou a nezachráni to ani nadpriemerná snaha režiséra a jeho hercov. Azda niekedy inokedy...

Milý film s krásnou atmosférou, aj keď do dokonalosti mu čo-to chýba. Pán (inak ho nazvať ani nemožno) Lasica s Pani Šafránkovou dominujú každému obrazu, v ktorom sa mihne ich tieň. Na miestne pomery podarené dielko.

Kus poctivej filmárčiny. Film s kvalitnou réžiou, kamerou, hereckými výkonmi i hudbou. A s veľa silnými momentami. Ale - zároveň tak trochu stávka na istotu. A asi práve vďaka tomu sa s poslednými minútami tak úplne nedostaví očakávaná katarzia. Ale nevadí, Solomonov príbeh aj tak dušu pohladí, aj keď mohol viac.

Že sú Coenovci mojou srdcovkou, človek im veľa odpustí. A pri tomto filme veru je čo odpúšťať - v jednej pasáži som takmer zaspal. ALE. Natočené je to krásne, piesne brnkajú na tú správnu strunu, a tak človek v konečnom dôsledku oželie absenciu príbehu a necíti sa zasa až tak trápne, že hľadá dôvody, prečo dať priemernému filmu vyššie hodnotenie. Lebo Coenovci? Ano. Aj.

Pozitívnych filmov tohto druhu je ako šafránu. Kiež by ich bolo viac ...

Príjemné prekvapenie. Dostal som viac, ako som čakal. Pri pohľade na Kristínu Svarinskú vo vedľajšej úlohe ma napadlo, ako dobre bola obsadená hlavná postava, ktorej predstaviteľka tiahne spoľahlivo film vpred až do úplného filnále. Hravé, poučné, dobre natočené. Takto nejako si predstavujem modernú rozprávku.

Nie zlyhanie, to ani omylom. Dokonca myslím, že režisér presne vedel, čo natáča a čo chce natočiť. Natoľko je ten film konzistentný. Je to však ako s obrazom, básňou alebo hlbšou knihou - každý v ňom vidí to, čo vlastne chce vidieť. Aj preto niekto (možno trochu naivne) čakal od Aronofskeho veľkofilm, niekto biblickú drámu a niekto ďalšiu sondu do hlbín nepoznateľnej ľudskej duše. Pre mňa je celý film o udalostiach na arche, ku ktorým je to celé predtým iba predohra.

Ak má mať prostredie význam pre film samotný, je samozrejmé, že sa tvrcovia snažia vykresliť ho čo možno najpresnejšie a dosiahnuť u diváka dojem, že je v tom s postavami spolu. Že sa aj on potrebuje nadýchnuť, keď auto zaplavila voda z jazera, alebo že práve naňho môže zaútočiť had skytý niekde pod lístím hustej džungle brazílskeho pralesa. Úspešnosť filmárov sa rôzni, no niektorí túto úlohu zvádli celkom slušne. To, čo sa podarilo Cuarónovi, sa však zatiaľ nepodarilo nikomu. Mať pri pozeraní filmu pocit, že práve Vy ste ten, kto sa akurát odtrhol od lode a ak sa niečoho naozaj rýchlo nezachytí, tak sa vyberie na večnú prehliadku krás vesmíru, to je majstrovstvo hodné absolutória.

Minulo ma to oblúkom intergalaktických rozmerov.